Stvrtok 29. októbra. Meniny má Klára

Týždeň vo financiách: Predraží daň z finančných transakcií bankové produkty a zvýši štátny dlh?

Tvrdo naordinovaná diéta úsporných opatrení prospeje populistom. Problémové Slovinsko rozpredá štátne podniky a grécka nezamestnanosť zdvíha maximá. Naozaj znie otázka tak, či 186-percentná otvorenosť slovenskej ekonomiky je na osoh alebo skôr na škodu? Skúsenosti z Česka naznačujú, že ľahké získavanie kreditných kariet dlžníkov ešte viac potápa.

Na nepriaznivý trend vo vývoji ekonomiky upozornila v najnovších prognózach Európska komisia (EC), ktorá predpokladá, že ekonomika eurozóny poklesne tento rok o 0,4 percenta, hoci vo februárovej prognóze očakávala nižší pokles – o 0,3 percenta. Pokiaľ ide o rok 2014, EC aj v tomto smere zhoršila pôvodnú prognózu – namiesto očakávaného rastu o 1,4 percenta sa teraz už ráta len s rastom na úrovni 1,2 percenta. Medzitým nezamestnanosť v Grécku naďalej zdvíha maximá

Zlepšenie ešte nepríde

Aj Európska centrálna banka (ECB) zvýraznila, že dlhoočakávané zlepšenie ešte teraz nenastane. Ekonomika eurozóny podľa ECB zostane v recesii ešte po celý tento rok a situácia na trhu práce sa nezlepší. Miera nezamestnanosti v eurozóne dosiahne úroveň 12,3 percenta namiesto predpokladaných 12,1 percenta. Portugalská vláda oznámila, že v snahe rokov ušetriť na štátnych výdavkoch až 4,8 miliardy eur počas najbližších štyroch rokov prepustí 30 tisíc štátnych zamestnancov.

Inšpektori zastupujúci trojicu medzinárodných veriteľov – EÚ, Medzinárodný emniový fond (IMF) a ECB vykonali v Írsku kontrolu plnenia podmienok pomoci a konštatovali, že krajina musí pokročiť v boji proti zlým uverom

Priemyselná výroba vo Francúzku poklesla za mesiac marec viac ako sa očakávalo – klesla o 0,9 oproti očakávaným 0,2 percenta. 

Podľa najnovších odhadov sa vzostup rozpočtového schodku Slovinska v tomto roku zvýšil oproti predchádzajúcim odhadom na 5,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Eurokomisár Olli Rehn pripustil, že Slovinsko je vo veľkých problémoch a jeho verejný dlh stále rastie.

Rehn preto vyzval najvyšších slovinských predstaviteľov, aby čím skôr prijali konkrétne opatrenia na ozdravenie bankového systému a verejných financií. Jedným dychom dodal, že EC bude už čoskoro rokovať o udelení výnimky pre Slovinsko, ktorá by tejto malej krajine umožnila prekročiť 3-percentný limit pre schodok verejných financií v tomto roku. Slovinská vláda už dala na vedomie, že nechce stigmu zahraničnej pomoci a radšej predá 15 štátnych podnikov a zvýši DPH

Pripomeňme, že ratingová agentúra Moody’s koncom apríla znížila hodnotenie záväzkov Slovinska o dva stupne z úrovne Baa2 do špekulatívneho pásma Ba1. Za dôvod svojho rozhodnutia označila tri faktory: bankový sektor krajiny, stav vládnych financí a neistý výhľad ďalšieho financovania.

Zdroj: sekcia Investičné spravodajstvo v slovenskej i českej verzii Investujeme.sk/Investujeme.cz.

ECB je pripravená na ďalšie kroky

Prezident ECB Mario Draghi na pôde univerzity v Ríme vyhlásil, že ECB je pripravená na ďalšie kroky v prípade, že sa situácia v EU nezačne vyvíjať priaznivo. Najhorúcejšou témou je zníženie depozitnej sadzby ECB, čím vzniká reálna negatívna výnosnosť. ECB očakáva, že toto by mohlo motivovať banky, aby požičiavali peniaze do reálnej ekonomiky pre malé a stredné podniky, ale i pre spotrebiteľov

„To by mohlo priniesť pozitívne ekonomické výsledky pre hospodárstvo eurozóny. Dnes sa objem takto uložených prostriedkov pohybuje v objeme okolo 100 miliárd eur,“ poznamenal Peter Voštinár zo spoločnosti Pevoni – Trading Academy.

V podobnom duchu ako Mario Draghi sa pre médiá vyjadril aj člen Výkonnej rady ECB Benoit Coeure, podľa ktorého banka je pripravená opäť znížiť úrokové sadzby, ak sa ekonomická situácia v eurozóne bude naďalej zhoršovať.

Podľa makroekonóma VÚB Andreja Aradyho májové zasadnutie ECB prinieslo v zhode s očakávaniami väčšiny trhu zníženie refinančnej sadzby o 25 bázických bodov na nové historické minimum 0,5%. Depozitná úroková sadzba však ostala nezmenená na nule.

„ECB navyše konala aj na poli neštandardných nástrojov a predĺžila program neobmedzeného prideľovania prostriedkov do júla 2014. V rétorike si ECB zároveň ponechala otvorené dvere aj pre ďalší prípadný pokles sadzieb a dokonca nevylúčila ani pokles depozitnej sadby do záporu, no tento scenár považujeme za nepravdepodobný. ECB však deklaruje, že je naň pripravená, čím by chcela dodatočne podporiť úverovanie v ekonomike,“ napísal Arady. 

Ako ďalej uviedol, miera nezamestnanosti v eurozóne medzitým v súlade o očakávaniami vzrástla na nové historické maximum: „Konvergencia medzi jednotlivými pracovnými trhmi v eurozóne sa naďalej prehlbuje. Zatiaľ čo viaceré krajiny bojujú s vysokou nezamestnanosťou, nemeckému pracovnému trhu sa zatiaľ darí relatívne dobre. Dôvera nemeckých spotrebiteľov tak ostáva naďalej slušná.“

Politická radikalizácia a rast populizmu

Grécka nezamestnanosť vystrelila k 27 percentám. To je najviac v celej Európskej únii, viac ako dvojnásobok európskeho priemeru a takmer šesťnásobok miery nezamestnanosti v Nemecku. „Jednotný európsky pracovný trh skrátka nefunguje tak, ako si architekti Európskej únie predstavovali,“ poznamenal hlavný ekonóm Era Poštovní spořitelny Jan Bureš.

Aj keď sú európske periférie veľmi rozdielne, majú niečo spoločné. Na všetkých sa podobne ako v Grécku podpisuje tvrdo naordinovaná diéta. Všetky periférie od Atén po Madrid za posledné dva roky výrazne znížili deficity bežného účtu platobnej bilancie, čo nebolo zadarmo. Rýchle vyrovnanie deficitov bežného účtu viedlo k masívnemu prepadu súkromnej spotreby a nárastu nezamestnanosti. Zvlášť alarmujúci je vysoký podiel nezamestnaných medzi mladými do 25 rokov, ktorý v Grécku podobne ako v Španielsku presahuje 60 percent!

Otázkou je, či je takáto vysoká nezamestnanosť dlhodobo udržateľná. „Najväčším rizikom je politická radikalizácia a nárast podpory populistov a extrémistov,“ dodal Jan Bureš.

Kto zaplatí účet za krízu?

Zavedeniu dane z finančných transakcií sprvu v jednotlivých krajinách a neskôr i unisono v rámci celej EÚ, po ktorej dlhé roky volajú európski činovníci, sa finančné inštitúcie bránia argumentujúc tým, že daň by predražila finančné produkty a zvýšila štátny dlh.

Pripomeňme, že návrh smernice o spoločnom systéme dane z finančných transakcií predložila Európska komisia ešte v septembri 2011, k iniciatíve sa pridalo 11 členských štátov: Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko. V prípade akcií a dlhopisov sa počíta so sadzbou 0,1% a v pri derivátoch 0,01%.

Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) prednedávnom zopakoval, že Slovenská republika víta návrh rozhodnutia o vytvorení posilnenej spolupráce v oblasti vytvorenia harmonizovanej dane z finančných transakcií, ktorej hlavným cieľom je zdanenie finančných inštitúcií stojacich za nestabilitou na súčasných finančných trhoch a že banky, poisťovne a správcovské spoločnosti by sa mali podieľať na účte za krízu.

Zároveň vyjadril výhrady svojho rezortu voči tvrdeniu finančných inštitúcií, že zavedenie dane z finančných transakcií bude mať negatívny dosah na budúce dôchodky ľudí na Slovensku. Bližšie o tom písal Ľuboslav Kačalka pod titulkom Finančné inštitúcie spojila daň z finančných transakcií, boja sa jej

Racionálna reakcia: útek do sivej ekonomiky

Podiel sivej ekonomiky na celkovom hospodárskom výkone európskej dvadsaťsedmičky predstavuje 22,1 percenta a dosahuje 3,55 biliónov dolárov, čo zodpovedá oficiálnemu hospodárskemuvýkonu najsilnejšej európskej ekonomiky, teda Nemecka.

Najväčšiu sivú ekonomiku majú Bulharsko (35 %) a Rumunsko (33 %). Z krajín vyspelej západnej Európy je v popredí Taliansko s 27-percentným podielom sivej ekonomiky a naopak, sivá ekonomika Luxemburska či Rakúska nedosahuje ani desatinu oficiálneho hospodárskeho výkonu.

Rozrastajúca sa sivá ekonomika v Európe je jednou z príčin nefunkčnosti takzvaných úsporných opatrení, ktoré sú postavené na rastúcej daňovej záťaži. Racionálnou reakciouobyvateľov je útek do sivej ekonomiky, ktorá má v Európe v posledných rokoch tendenciu narastať, upozornil Jiří Tyleček, analytik investičnej spoločnosti X-Trade Brokers.

BoE načrtla toleranciu vyššej inflácie

Ekonomika Veľkej Británie má našliapnuté opäť vkĺznuť do ekonomického stavu, ktorý sa nazýva stagflácia. Tá je definovaná rastom inflácie a zároveň prepadom HDP, čoho sme momentálne svedkami. Tento jav sa naposledy vo Veľkej Británii objavil v 70-tých rokoch, kedy OAPEC (krajiny, ktoré sú súčasťou OPECu) uvalili embargo na dodávku ropy.

Tohtoročné oslabovanie britskej libry voči USD má za následok vyššie ceny importovanej ropy do krajiny, čo zvyšuje prirodzený tlak na ďalšie zvyšovanie indexu CPI (inflácie).

Ekonómovia sa obávajú aj nejednotnosti politikov pri hľadaní riešenia z tejto situácie. Poukazujú na skutočnosť, že príchodom nového guvernéra Bank of England (BoE) M. Carneyho v júli tohto roku, by sa mohli zmeniť aj právomoci BoE, ktorá už prednedávnom diskutovala toleranciu vyššej inflácie na určité obdobie, ako je momentálne stanovená úroveň dvoch percent, upozornil Ivan Daňo z Pevoni – Trading Academy.

Otvorenosť ekonomiky: Výhody rastu aj Achillova päta

V životopise slovenskej ekonomiky určite nechýbajú také vlastnosti ako malá, otvorená a proexportne orientovaná. Zapojenie krajín do medzinárodného obchodu najlepšie ilustruje ukazovateľ otvorenosti ekonomiky, ktorý dáva do pomeru celkový objem exportu a importu tovarov a služieb k hrubému domácemu produktu krajiny za určité obdobie.

Hodnota tovarov a služieb, ktoré sa zo Slovenska v roku 2012 vyviezli, predstavovala na minuloročnom HDP takmer 96-percentnýpodiel. Podiel dovozu tovarov a služieb bol o niečo nižší a dosiahol cca 90% HDP. Celková otvorenosť slovenskej ekonomiky v minulom roku tak predstavovala 186% HDP a bola štvrtá najvyššia v rámci EÚ.

Tieto charakteristiky ale majú svoje pre aj proti. Analytici upozorňujú, že to, vďaka čomu v dobrých časoch rastieme, sa v horších časoch môže stať Achillovou pätou

Ručiteľ sa dôležité dozvie, keď je už neskoro

Od začiatku budúceho roka sa ručiteľ včas dozvie aj od banky, že dlžník má problémy a prestal splácať úver. Zmenu v Etickom kódexe schválilo zhromaždenie členov Slovenskej bankovej asociácie (SBA) na žiadosť bankovej ombudsmanky. Tá dlhodobo upozorňovala na fakt, že v mnohých prípadoch sa veriteľ o nesplácaní dozvedel neskoro – až pri zosplatnení záväzku.

Podľa nového znenia kódexu budú banky písomne informovať klienta, spoludlžníkov a spoluručiteľa na poslednej známej adrese, a to v prípadoch, že dôjde k omeškaniu splácania úveru alebo k predčasnej splatnosti úveru. Nové ustanovenie sa bude vzťahovať nielen na všetky poskytnuté úvery, ale aj tie, ktoré boli poskytnuté pred účinnosťou tohto ustanovenia. Z tohto dôvodu je účinnosť posunutá až na 1. januára 2014…..

Dlžníkom „pomáha“ ľahké vybavenie si kreditky

V posledných rokoch si mnohí ľudia na Slovensku požičiavajú stále viac a viac, jednu pôžičku kryjú ďalšou a tú zasa ďalšou a ďalšou, dlžoby narastajú až nastane ten okamih, že už ďalej nevládzu splácať. Určitým východiskom z tejto situácie je aj možnosť osobného bankrotu. Pár príkladov a poučení zo susedného Česka možno nájsť v článku Moniky Hrušovej Lidé si půjčují vyšší částky a pak vyhlašují osobní bankroty a v článku Jany Münsterovej Osobní bankrot jako cesta z předlužení krok za krokem

Autorky upozorňujú, že dlžníkom pridáva klesajúca ekonomika a rastúca nezamestnanosť. Dôvodom nadmerného zadĺženia sú dnes aj veľké možnosti zakúpenia rôzneho tovaru na splátky a tiež relatívne ľahké vybavenie si kreditnej karty. „Do dlhovej pasce tak môžu ľudia vpadnúť veľmi ľahko,“ zdôraznila Monika Hrušová.

Cestovné pre život a neistá investícia?

Podľa antického filozofa, ecyklopedistu a polyhistora Aristotela (384 – 322 pr. n.l.), právom označovaného za jedného z najväčších učencov všetkých čias, je vzdelanie tým najlepším cestovným pre život. O Aristotelovej múdrosti určite netreba pochybovať, avšak pochybovať môžeme sami o sebe, či sme to cestovné dobre využili.

Ak si teda myslíme, že všetko potrebné pre život (i ten profesný) sme už dostali – od rodičov a zastaralého školského systému, tak sme na veľkom omyle. Podrobnejšie sa na túto tému pozrela vedúca oddelenia vzdelávania v spoločnosti Fincentrum Andrea Jiráková v článku Investujeme… do vzdělání?, pričom zdôraznila, že vzdelanie do našej budúcnosti je veľmi neistá a nestabilná investícia

Podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej až dve tretiny obyvateľov Slovenska nie sú naklonené myšlienke celoživotného vzdelávania a neprejavujú on záujem. Dôvody sú zrejmé z nedávneho prieskumu, podľa ktorého až takmer tretina opýtaných sa na celoživotnom vzdelávaní nezúčastňuje, lebo ho vraj k svojej práci nepotrebuje. Ďalšie argumenty proti celoživotnému vzdelávaniu sú tieto: prekážky spôsobené zdravím alebo vekom, vo vzdelávaní bránia rodinné povinnosti a tiež to, že vzdelávacie kurzy sú vraj príliš drahé.

Pre tri percentá respondentov je dôvodom pre neúčasť na celoživotnom vzdelávaní nedostatočná podpora zo strany zamestnávateľa

Perspektívne povolanie? V USA je to finančný poradca

Finančné poradenstvo sa v českom (i slovenskom) prostredí neteší prestíži, akú si bezosporu zaslúži. Inak je to ale v Spojených štátoch, kde povolanie finančného poradcu je prestížnym a perspektívnym odborom a v rebríčku najlepších profesií je na 32. priečke.

Ide o profesiu perspektívnejšiu než omnoho lepšie platený finančný či marketingový manažér. V podrebríčku „Best Business Jobs“ sú finanční poradcovia na druhej priečke za analytikmi výskumu trhu. A ozaj, vieme koľko finančný poradca v Amerike zarobí?

Petr Zámečník upozornil, že príjem finančných poradcov v Spojených štátoch je nadpriemerný

Nehnuteľnosti: predaj ovplyvňuje cena i región

O tom, kto vyčkáva spredajom bytu dovtedy, kým ceny realít neporastú, možno povedať, že si našiel trvalé zamestnanie. Priemerná cena nehnuteľností v prvom štvrťroku 2013 medzikvartálne poklesla o 0,6 percenta, keď pokles ťahali domy (-2,2%) a 1 izbové byty (-0,5%) a analytici veľký priestor na zvyšovanie cien v krátkodobom horizonte nevidia.

Podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej atraktivita predávanej nehnuteľnosti bude aj v roku 2013 závisieť od kombinácie viacerých faktorov, akými sú najmä cena, región, lokalita, veľkosť, vek či technický stav, ale „vo vzťahu ponuka – dopyt ale bude zohrávať dôležitú úlohu aj ekonomická situácia domácností, ktoré na kúpu bytu alebo domu pomýšľajú.“

Z výsledkov spotrebiteľského barometra ŠÚ SR vyplýva, že v tomto roku kúpu alebo stavbu domu, bytu, chalupy či chaty plánujú štyri percentá opýtaných slovenských domácností, poznamenala Sadovská.

Analytik ČSOB Marek Gábriš poznamenal, že ceny realít v tomto roku zrejme neporastú: „Zdá sa, že ceny skôr kolíšu okolo dna a nemajú zatiaľ tendenciu k rýchlemu obratu smerom hore.“ 

Pri hodnotení realitného trhu však treba hľadieť nielen na vývoj cien, ale aj na objem uskutočnených obchodov, upozornil Mikuláš Cár z Národnej banky Slovenska (NBS) v komentári k realitnému trhu. Ako ďalej dodal, úspešnosť predajov bytov v 1. štvrťroku 2013 sa v rámci Slovenska v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom mierne zhoršila

Ilustračné foto v záhlaví článku www.sxc.hu

Dôverujete ratingovým agentúram?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial