Utorok 17. októbra. Meniny má Hedviga

Týždeň vo financiách: Prídete na pohreb rovnej dane?

Budúci minister financií Peter Kažimír to pre Slovenskú televíziu povedal jasne, rovná daň umrela v noci z 10. na 11. marca. Robert Fico ho doplnil, že zvyšovať sa bude aj zaťaženie bánk. Lepšie zarábajúci Slováci aj finančné inštitúcie majú pomôcť znížiť deficit verejných financií na 3%. Na ďalšie zmeny sa musia pripraviť aj DSS-ky. Tie momentálne zavádzajú novinky, ktoré vstúpia do platnosti 1. apríla a už môžu čakať ďalšiu novelizáciu zákona.

Podľa medializovaných informácií by sa „milionárska“ daň týkala ľudí s ročným príjmom vyšším ako 33 tisíc eur, čo je mesačne 2 750 eur. Po novom by neplatili rovnú daň 19%, ale až 25%. Takýchto ľudí však nie je v populácii veľa. Podľa údajov ŠÚ SR zarábalo v roku 2010 viac ako 2 300 eur 2,45% Slovákov, v roku 2009 to bolo 2,31%. ŠÚ zaraďuje všetkých zamestnancov s príjmom nad 2300 eur do jednej skupiny, príjem nad 2 750 eur tak nemá vlastnú kategóriu. Percentuálne rozloženie zamestnancov podľa výšky príjmu vidieť na nasledujúcom grafe ŠÚ SR.  

rozlozenie-mzdy-2010-m

Vyššie dane – viac dôvodov optimalizovať

Zvýšenie dane by sa u lepšie zarábajúcich zamestnancov prejavilo znížením disponibilného príjmu o viac ako sto eur, čo môže byť dôvodom začať legálne optimalizovať, napríklad prechodom na živnosť. Príjem štátneho rozpočtu by v takom prípade mohol klesnúť. Navyše netreba zabúdať, že väčšina dobre zarábajúcich profesionálov si optimalizuje príjmy už dnes prostredníctvom živností či jednoosobových sro-čiek. Zavedenie milionárskej dane v medializovanej podobe by tak postihlo len malú skupinu „milionárov“.

Rovnako neefektívna môže byť snaha zvýšiť sadzbu pre spoločnosti s vysokými príjmami, keďže by sme boli svedkami snahy rozdeliť zisk na viacero menších spoločností. A hoci Robert Fico uviedol, že sa pokúsia nastaviť  nové dane tak, aby nebolo zaujímavé ich obchádzať, nemusí sa to podariť. Možností je veľa, vrátane využívania daňových rajov.

Milionársku daň platíme už dnes

Netreba zabúdať, že „milionársku daň“ platíme už dnes a prejavuje postupným znižovaním nezdaniteľnej časti základu dane. „Ak zamestnanec dosiahne v priebehu roka základ dane vyšší ako 18 538 EUR, čo predstavuje mesačný hrubý príjem v sume 1 773,22 EUR, kráti sa mu nárok na celkovú výšku ročnej nezdaniteľnej časti základu dane (NZČD). Tomuto kráteniu v praxi hovoríme ´milionárska daň´,“ uviedla Monika Kubincová, Špecialista a metodik miezd spoločnosti Accace.

Británia milionárom uberie

Na rozdiel od niektorých iných štátov sa Veľká Británia chystá znížiť dane firmám a bohatým, ale bankám ju zvýši. Krajina chce podľa ministra financií bojovať s hrozbou recesie tým, že do roku 2014 zníži dane firmám z 25% na 22%. Prvé zníženie o jeden percentuálny bod je pripravené už 1. apríla. K zníženiu tiež dôjde pri najvyššej sadzbe dane z príjmu pri prekonaní hranice 150 tisíc libier z 50% na 45%.

Zmiernenie dopadov týchto opatrení má potom priniesť zvýšenie dane pri kúpe luxusných nehnuteľností nad 2 milióny libier z 5% na 7%. Rovnako bankám sa ich osobitná daň zvýši. Bohatí budú podľa ministra rovnako platiť viac vďaka uplatneniu nových opatrení, ktoré majú zabrániť obchádzaniu platenia daní.

Banky, zatraste sa!

Peniaze chce nová slovenská vláda získať aj vyšším zdanením bánk. Budúci premiér Robert Fico pre STV uviedol, že ak nezaťažia banky, budú musieť zvýšiť DPH na 24 až 25%. S bankármi chce o návrhu diskutovať, ale zároveň hovorí, že  inštitúcie „s vysokými ziskami“ nemôže nezdaniť.

Dva dni pred Ficovým vystúpením v STV zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR analýzu, v ktorej spochybňuje aj správnosť súčasného nastavenia výšky bankových odvodov (0,4% z vybraných pasív). Trojica autorov pripomína, že slovenské banky neboli počas krízy zachraňované a preto nie je dôvod pýtať si od nich viac peňazí. Už teraz je navyše slovenský odvod výrazne vyšší ako priemer ostatných krajín: „Priemer pri krajinách s časťou pasív ako základom dane s podobnosťou nášho odvodu  (4 krajiny eurozóny) je 0,052 %. Zdá sa teda, že medzinárodná konkurencieschopnosť našich bánk v eurozóne sa vplyvom odvodu výrazne znižuje, nakoľko slovenský odvod  0,4 % je  sedemnásobný voči tomuto priemeru. Nevidíme  dôvod, prečo by bankový odvod mal byť vyšší ako je priemer v eurozóne.“

IFP považuje za najrozumnejšie riešenie znížiť odvody z vybraných pasív a prípadný výpadok kompenzovať zoštátnením Fondu na ochranu vkladov: „Ak by bola potrebná voľba medzi zvýšením súčasného odvodu, alebo posunutím FOV (fondu na ochranu vkladov) do verejných financií, vzhľadom na blížiacu sa Basel reguláciu a ekonomický cyklus, preferovať presun FOV do verejných financií. Zvýšenie odvodu a prichádzajúca regulácia by bola veľmi procyklická a mohla by ohroziť situáciu na trhu úverov pre podniky, ako aj dostupnú likviditu v SR.“

Druhý pilier sa opäť zmení

Druhý pilier je obľúbeným terčom legislatívnych zmien. Paradoxne sme svedkami situácie, že 1. apríla vstúpia do platnosti zmeny navrhnuté odchádzajúcou vládou Ivety Radičovej a už o pár dní sa môžu meniť opäť. Robert Fico tvrdí, že chce vrátiť garancie a prinútiť správcovské spoločnosti dorovnať prípadnú stratu v klientských portfóliách.

Ako nás klame štatistika?

Ak vojde Bill Gates do slovenskej krčmy, zrazu bude každý v miestnosti milionárom. V priemere, samozrejme. Vtip, ktorý sa šíri sociálnymi sieťami, veľmi dobre ilustruje problém najznámejšieho štatistického ukazovateľa. Ak je napríklad priemerná mzda 831 eur, polovica ľudí zarobí menej ako 651 eur. Aj preto štatistici pracujú s presnejšími ukazovateľmi – kvantilmi. Prestavili sme si ich v edukatívnom článku na Investujeme.sk.

Prečítajte si o daňovom priznaní

Aký je váš priemerný mesačný príjem?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *