Streda 23. septembra. Meniny má Zdenka

Týždeň vo financiách: Slovenská vláda chce šetriť (veď sa blížia voľby!)

Je kríza, konštatovala slovenská vláda a rozhodla o znížení počtu ministerstiev. Rezort sociálnych vecí medzitým uštedril podnikateľom ďalšiu facku – v otázke minimálnej mzdy sa opäť priklonil na stranu odborov. Aj keď pokles ekonomiky v eurozóne sa prekvapivo spomalil a noviny sú plné optimizmu, že ekonomika sa môže ozdraviť skôr ako sa očakávalo, odborníci zostávajú skeptickí.

Celé divadlo začalo tým, že slovenský minister financií navrhol vláde posunúť termín predloženia návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok až na 30. septembra. Aj keď zákon hovorí o tom, že by sa to malo udiať do 15. augusta bežného roka, je kríza a tak vláda s návrhom súhlasila.

Vzápätí po odsune termínu premiér Robert Fico informoval verejnosť o tom, že vláda bude v rozpočte škrtať ako sa len dá. Škrty, podľa jeho slov, nepotešia najmä ministerstvá, pretože "šetriť sa bude na vládnej spotrebe, nie na sociálnych programoch".

Budú ministri sedieť v televízii?

Premiér ďalej konkretizoval, že vláda sa výrazne zoštíhli, zníži sa celkový počet ministerstiev, predajú sa ich terajšie budovy a tie ministerstvá, čo zostanú, sa nasťahujú do jednej spoločnej. Ako dobrý tip sa ukazuje megalomanská budova Slovenskej televízie.

Aby sľubov nebolo málo, pridal sa aj minister Robert Kaliňák. Povedal, že napriek škrtaniu na každom kroku, ministerstvo vnútra dostane viac peňazí. Zvýšia sa počty policajných hliadok, vyšetrovateľov aj záchranárov.Tri stovky pribudnuvších policajtov "pôjdu čo najskôr" najmä do oblastí s najvyššou kriminalitou Rómov predovšetkým v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. "Tam všade budeme prítomní, dá sa povedať dvojnásobne,“ zdôraznil.

Už naše staré matere…

Pretože súčasťou divadelníctva bývajú aj folklórne prvky, rozhodnutie šetriť na vládnej spotrebe podporil aj predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota.

"V tomto volebnom období to treba len legislatívne pripraviť, v žiadnom prípade nie rušiť ministerstvá. Niekomu by sa možno páčilo, ak by tu neexistovali žiadne ministerstvá. My navrhujeme zrušiť od budúceho volebného obdobia tri ministerstvá – výstavby, kultúry a hospodárstva. Veď napríklad rezort hospodárstva nemá takmer čo riadiť, štátnych firiem je veľmi málo, väčšina podnikov je v súkromných rukách a tie riadi trh," prispel svojou troškou do mlyna.

Na novinársku otázku, na ktoré ministerstvá by presunul kompetencie zrušených rezortov, však Slota už neodpovedal. Možno v tom nemá celkom jasno, ale potenciálnym voličom sa to aj tak dobre počúva. Už naše staré matere hovorievali, že ten sa kto v období globálnej hospodárskej krízy zastrája znížiť počty ministerských úradníkov, už akoby mal voľbách napoly vyhraté.

Ale nie sú len samé dobré správy. Ešte predtým než slovenská vláda informovala o našej šťastnej budúcnosti, stihla podnikateľskej sfére uštedriť ďalšiu facku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa priklonilo na stranu odborárov, ktorým nič neleží tak na srdci ako blaho pracujúceho ľudu.

Nevypočuli argumenty zamestnávateľov

Ministerstvo tým v podstate už ukončilo boj o minimálnu mzdu, ktorý sa viedol niekoľko mesiacov.

Bola to klasická vojna názorov, v ktorej sa o zmiernení dopadov globálnej krízy preli Konfederácia odborových zväzov a zamestnávatelia. Každý hájil svoju pravdu. Odborári zmiernenie dopadov krízy videli jednoznačne a krátkozrako – keď sa zvýši minimálna mzda, pracujúci človek sa bude mať lepšie. Preto začali presadzovať valorizovanie minimálnej mzdy na rok 2010.

Podnikateľské združenia naopak trvali na tom, že minimálna mzda by sa v budúcom roku vôbec nemala zvyšovať. To, čo požadujú odborári, totiž považujú za krajne nezodpovedné, pretože zvýšenie minimálnej mzdy by so sebou prinieslo iba ďalšie prehĺbenie krízy a zvýšenie nezamestnanosti. Zároveň aj oddialenie obnovy hospodárskeho rastu Slovenska.

Zamestnávatelia obvinili odborárov z toho, že svojimi požiadavkami paradoxne ohrozujú zamestnanie najmä pracovníkov s nižšími príjmami. "Neprimerané legislatívne zvyšovanie mzdových nákladov vedie k rušeniu pracovných miest a zároveň bráni tvorbe nových. Zamestnávatelia v čase poklesu produktivity práce a poklesu priemernej mzdy nevidia žiadny dôvod na rast minimálnej mzdy," píše sa v jednom z ich stanovísk.

Vyzvali odborárov, aby v prípade, že im naozaj záleží na udržaní zamestnanosti, zreálnili svoje požiadavky a netrvali na tom, čo je vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu neakceptovateľné. Inak by došlo k likvidácii mnohých podnikov a ďalšie tisícky zamestnancov by zostali bez práce.

V záujme objektívnej pravdy treba povedať, že rezort práce a sociálnych vecí spočiatku nechcel podľahnúť tlaku odborárov, no voľby sa blížia a tak Tomanovej ministerstvo minulý týždeň informovalo o tom, že argumentom podnikateľskej sféry nevyhovie. Prikloniac sa na stranu odborárov navrhuje minimálnu mzdu od 1. januára zvýšiť o 8,1 percenta.

Analytici sú naďalej skeptickí

Naozaj sa blýska na lepšie časy? Podľa vyhlásenia Federálneho rezervného systému (FED) sa americká ekonomika začína stabilizovať. Aj keď niektorí analytici majú na vec iný názor, je to naozaj tak, že FED po prvý raz po viac ako roku nepoužil slová, že ekonomika sa oslabuje, spomaľuje, je v kontrakcii a podobne. Ale to je všetko nič proti tomu, že podľa minulotýždňových správ z médií sú Nemecko a Francúzsko už z recesie vonku.

Je koniec krízy, hlási Nemecko aj Francúzsko. Recesia v Nemecku aj Francúzsku sa nečakane skončila! Hrubý domáci produkt Nemecka v druhom kvartáli neočakávane vzrástol o 0,3 %, čím sa ukončila najhlbšia recesia v krajine od skončenia druhej svetovej vojny a zároveň posilnila nádej na oživenie ekonomiky v eurozóne. Po štyroch negatívnych kvartáloch Francúzsko nakoniec opúšťa červené čísla. Nemecko a Francúzsko vystupujú z recesie. Hospodárstvo Nemecka a Francúzska, teda dvoch kľúčových ekonomík eurozóny, sa v druhom štvrťroku vymanilo z recesie, ktorá obidve krajiny sužovala celý rok.

To sú len niektoré z titulkov, ktoré od polovice minulého týždňa priam zaplavujú stránky európskej tlače. Analytici sú však naďalej opatrní a skeptickí a bombastickým titulkom z novín neprikladajú žiaden význam.

Podľa analytikov totiž až ďalší kvartál ukáže, či je rast udržateľný a či ekonomická aktivita naberie tempo i bez najrôznejších stimulačných opatrení. Treba však povedať, že náznaky blížiaceho sa konca globálnej krízy prichádzajú z mnohých strán, aj keď vo väčšine krajín strednej a východnej Európy sa recesia zatiaľ ešte stále prehlbuje.

Analytici: Čo bude, ak bude…?

Ekonomika sa však naozaj môže ozdraviť skôr ako sa očakávalo. Podľa člena výkonnej rady Európskej centrálnej banky Jürgena Starka by sa ekonomika eurozóny mohla vrátiť k rastu skôr, než sa pôvodne predpokladalo. Ako vyplýva z jeho vyjadrení, signály stabilizácie ekonomickej aktivity stále viac potvrdzujú údaje z reálnej ekonomiky. Aj preto vraj môžeme očakávať návrat k pozitívnemu rastu skôr ako si to všetci mysleli.

Podľa Starkových slov je tu však jedno veľké ale. Za stabilizáciou a očakávaným oživením ekonomiky treba vraj predovšetkým vidieť vládne stimulačné opatrenia, čiže zatiaľ nemožno rátať s trvalým rastom…

Väčšina odborníkov sa k tomu vyjadruje jednoduchšie – ekonomika EU i eurozóny padá ďalej, aj keď tempo poklesu sa už spomaľuje. Skutočnosť je taká, že podľa európskeho štatistického úradu Eurostat sa pokles ekonomiky v eurozóne aj v celej EÚ v 2. štvrťroku výrazne pribrzdil. Trhy dúfajú, že rast v eurozóne sa oživí už v 3. a 4. kvartáli, ak dôjde k zvýšeniu globálneho dopytu, s čím ráta väčšina ekonómov.

Ak dôjde … Inak povedané, naďalej len úvahy a špekulácie. V každom prípade však pohľadov na krízu a jej možných riešení je viac ako dosť.

Má Slovensku dno prepadu za sebou?

Pokiaľ ide o krajiny strednej a východnej Európy, údaje o vývoji hrubého domáceho produktu ukazujú, že prepad ekonomiky je poväčšine prudší ako v prvom štvrťroku.Vládam sa tak komplikuje snaha naplniť štátny rozpočet a udržať deficit v stanovených hraniciach. Podľa prezidenta Európskej banky pre obnovu a rozvoj 
Thomasa Mirowa kríza v strednej a východnej Európe zďaleka ešte nie je na konci.

Krajiny tohto regiónu podľa jeho slov výrazne zasiahla úverová kríza – nárast počtu nesplácaných úverov a krachov firiem povedie k ďalšiemu zvýšeniu nezamestnanosti. Hoci najsilnejšie ekonomiky tohto regiónu by pomaly mohli mať to najhoršie už za sebou, niektorým, napríklad pobaltským krajinám vraj môže trvať ešte niekoľko rokov, kým sa z krízy celkom vymania.

Podľa Štatistického úradu SR slovenská ekonomika v 2. štvrťroku medziročne poklesla o 5,3 percenta, čo je pre časť analytikov mierne prekvapenie, pretože vo všeobecnosti očakávali prepad okolo 6 percent. V porovnaní s s poklesom v 1. štvrťroku (5,6 percenta) ide podľa ich slov o určité zlepšenie. Medzikvartálny rast môže podľa slov niektorých analytikov naznačovať, že Slovensko má už dno prepadu za sebou.

Niektorí však takýto optimizmus zatiaľ nezdieľajú.

Šrotujem, šrotuješ, šrotujeme

Aj keď z podstaty ľudskej povahy vyplýva, že ľudia majú radi, keď sa im nejaké benefity rozdávajú zo spoločného, skutočnosť je zložitejšia. Šrotovné je totiž nesystémové a predovšetkým krátkozraké opatrenie na podporu ekonomiky.

Bez ohľadu na tom, v ktorom kúte sveta sa vypláca, všade mu masy tlieskajú. Aj v Spojených štátoch, kde sa peniaze vyčlenené na druhé kolo šrotovného minulo ani nie za celé dva dni. Najnovšie vyplácanie šrotovného požadujú masy aj v Rusku.

Počas minulotýzdňovej návštevy automobiliek PSA Peugeot Citroën Slovakia a KIA Motors premiér Fico napriek výhradám ekonomických odborníkov voči šrotovnému pripustil, že by sa na Slovensko mohlo konať 3. kolo, ktorým by štát opätovne podporil kúpu nového auta pri zošrotovaní starého. Fico zdôraznil, že k tomuto kroku vláda pristúpi iba vtedy, ak to bude nevyhnutné – ak by došlo k ďalšiemu prehĺbeniu krízy. Nekonkretizoval však, koľko peňazí by na prípadné tretie kolo šrotovného vláda vyčlenila.

Ukazuje sa, že dôvodom na 3. kolo nebude ani tak samotná kríza ako skôr blížiace sa voľby.

Poškodení bankami chcú žalovať tri banky

Občianske združenie Poškodený bankami pripravuje hromadné žaloby poškodených na Slovenskú sporiteľňu, VÚB a ČSOB za straty miliónov eur, ktoré vznikli klientom z dôvodu obmedzenia činnosti českej spoločnosti Akcenta CZ na Slovensku.

V hre je kartel uvedených troch bánk, ktorý obmedzil obchodovanie Akcenty CZ. Jej klienti, predovšetkým malí a strední podnikatelia nemôžu dlhodobo využívať služby tejto spoločnosti, čím prichádzajú o "nemalé peniaze". To je podľa združenia Poškodený bankami v čase hospodárskej krízy neúnosné. O tom, že členovia združenia hodlajú na banky podať hromadné žaloby, chcú informovať premiéra Roberta Fica a ministra financií Jána Počiatka.

Protimonopolný úrad SR prednedávnom zverejnil rozhodnutie, na základe ktorého udelil uvedeným trom bankám súhrnnú pokutu vo výške 10,19 milióna eur, pretože uzatvorili kartelovú dohodu. Tá spočívala vo vypovedaní zmlúv o bežných účtoch spoločnosti Akcenta CZ a odmietnutí ich znovu uzatvoriť. Banky sa proti rozhodnutiu odvolali.

Spoločnosť Akcenta CZ medzitým pripustila, že by bola ochotná sa s bankami mimosúdne vyrovnať.

Bankové tajomstvo: pôjdu bohatí do basy?

So svetom financií úzko súvisí aj bankové tajomstvo. Už dlhší čas víri hladinu odbornej, ale i laickej verejnosti vlečúci sa spor Švajčiarska a USA v kauze najväčšej švajčiarskej banky UBS. Spor sa týka požiadavky amerického ministerstva spravodlivosti, aby banka poskytla americkej strane údaje o účtoch 52 tisícok Američanov pre podozrenia z daňových únikov.

Správy z posledných týždňov hovorili tom, že obidve krajiny sa "predbežne dohodli" v hlavných sporných otázkach a podľa právneho zástupcu amerického ministerstva spravodlivosti Stuarta Gibsona je možné, že v kauze sa čoskoro už začne vyjasnievať.

Minulý týždeň sa naozaj vyjasnilo. Vysvitlo, že bankové tajomstvo je ako ranná hmla. Rýchlo sa rozplynie.

Podľa amerických médií už prokuratúra začala pripravovať prvé žaloby pre daňové úniky. Ide o žaloby na cca 150 bohatých Američanov, ktoré sa justičným úradom podarilo vypracovať na základe údajov poskytnutých švajčiarskou bankou.

Finančný svet je zhrozený. "Bankové tajomstvo už nemá žiadnu cenu?" pýta sa americký publicista Georg A. Hedd. Svet je podľa jeho slov zhrozený o to viac, že práve švajčiarske bankové tajomstvo sa dlho považovalo sa najbezpečnejšie na celej zemeguli.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodlo vyjsť v ústrety odborárom a pre rok 2010 navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu až o 8,1 %.

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial