Pondelok 11. decembra. Meniny má Hilda

Týždeň vo financiách: Spojené peňaženky európske a horší ako euroval už len Slota s Ficom

V uplynulých dňoch pokračoval boj o záchranu eurozóny – väčšina krajín už podporila navýšenie eurovalu, na slovenské áno sa ešte čaká. Hrozí rozpad vládnej koalície a poslanec Matovič argumentuje, že horším ako podpora eurovalu by pre Slovensko mohol byť už len návrat Smeru-SD a SNS. V EÚ silnejú tlaky na vytvorenie zovretejšieho zoskupenia, na hlbšiu ekonomickú integráciu a zavedenie dane z finančných transakcií.

Nech sa na vec pozerá kto ako chce, jedna vec sa nedá poprieť, a to, že súčasná situácia v eurozóne naozaj pripomína obdobie pádu banky Lehman Brothers, ktorý naštartoval najväčšiu svetovú ekonomickú recesiu od 30-tych minulého storočia.

Analytik Raiffeisen Bank International Valentin Hofstätter k tomu napísal:

„Extrémny nepokoj v bankovom sektore, poklesy na finančných trhoch a eskalácia dlhovej otázky prebúdzajú asociácie na jeseň 2008 a banku Lehman Brothers. Vychádzame z predpokladu, že v nasledujúcich mesiacoch naďalej ostane hnacím prvkom grécka otázka.“

A ďalej,„Napätie vo finančnom sektore, celosvetovo opatrnejšia nálada a prípadná reštrukturalizácia gréckeho dlhu šliapu na brzdu rastu,“ dodáva Hofstätter s očakávaním dočasného poklesu HDP v eurozóne.

Vzhľadom na pokles hlavných ukazovateľov ekonomickej nálady a pretrvávajúce bremeno dlhovej krízy Raiffeisen Bank International vo výhľade pre hospodársku činnosť eurozóny predpokladá výrazné stlmenie, ktoré spolu s očakávanou platobnou neschopnosťou Grécka povedie k neistote.

To, že nejestvuje dôveryhodný model na riešenie dlhovej krízy, je hlavným dôvodom pretrvávania ničím neobmedzovanej klesajúcej špirály v eurozóne. „Ak politici EÚ čoskoro neprídu s dôveryhodnými alternatívami pre túto otázku, dôveru sa natrvalo napraviť nepodarí,“
prízvukuje analytik Raiffeisen Bank International.

Panická hrôza Európanov

A keď sme už spomenuli krach veľkobanky Lehman Brothers, pripomeňme si ešte nedávne slová svetového finančníka George Sorosa o tom, že že súčasná kríza prevyšuje pád Lehman Brothers.

Aj analytici spoločnosti Patria Online citujúc práve Sorosa pripomínajú, že Európania si pamätajú pád Lehman Brothers. „Ich panickou hrôzou je, že dlhová kríza strhne jednu z veľkých európskych bánk a založí paniku na finančných trhoch, ktorá svojim rozsahom Lehman Brothers prekoná. Práve preto vynakladajú európski politici miliardy eur na prevenciu, aby sa tak nestalo.“

Analytici Patria Online už začiatkom septembra upozornili, že niektoré z európskych bánk sa v snahe o navýšenie hotovosti a zníženie závislosti na krátkodobom financovaní zbavujú aktív najrýchlejším tempom od kolapsu Lehman Brothers!

Boj o euro: Spravodajský súhrn týždňa

Nedeľa, 25. septembra: Nemecká kancelárka Angela Merkel povedala, že krach Grécka by zničil dôveru investorov v eurozónu ako celok a spustil by vlnu nákazy podobnú tej aká bola po páde Lehman Brothers v roku 2008. Grécky minister
financií Evangelos Venizelos zdôraznil, že jeho krajina urobí všetko pre to, aby sa vyhla krachu a zostala v eurozóne. Nemecké vydanie denníka Financial Times prinieslo vyjadrenia amerického finančníka George Sorosa, podľa ktorého záchrana eura bude stáť veľmi veľké peniaze a nebude inej cesty, než euroval premeniť na funkčné európske ministerstvo financií.

Pondelok 26. septembra: V nemeckom denníku Die Welt citovali hlasy z európskych štruktúr, že zadĺženému Grécku by bolo možné pomôcť prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ. Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (IMF) Christine Lagarde opakovane pripustila, že v prípade, že by sa dlhová kríza eurozóny ďalej šírila, IMF by zrejme už nemal dosť peňazí na úvery. Americký prezident Barack Obama povedal, že dlhová kríza v Európe už straší celý svet a európski
lídri síce v tej veci konajú, ale nie tak rýchlo, ako by bolo treba. Podľa svetových médí tým narážal aj na Slovensko, ktoré otáľa so schvaľovaním navýšenia eurovalu. Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen pre Investujeme.sk napísal, že v Európe trvá neistota schválenia záchranného mechanizmu.

Utorok, 27. septembra: „Špekulácie, že by európski predstavitelia konečne mohli prísť s konkrétnym riešením pre zadĺžené Grécko a ostatné problematické ekonomiky, je impulzom pre rast európskych akciových trhov,“
napísal Jakub Lukáš zo spoločnosti Patria Online. Nemecký prezident Christian Wulff počas návštevy Slovenska uviedol, že dlhová kríza sa netýka len samotných zadĺžených krajín, ale celej EÚ. V súvislosti s tým, ako hovoril, že dôsledky dlhovej krízy sa týkajú nás všetkých, zdôraznil aj potrebu väčšej solidarity a väčšej integrácie Európy. Slovenská vládna koalícia oznámila, že o eurovale bude ďalej rokovať a že strana SaS, ktorá dovtedy striktne odmietala hlasovať za euroval, vraj má v talóne určité riešenia.

Streda, 28. septembra: Slovenskú verejnosť deptajú spory vo vnútri vládnej koalície. Kameňom úrazu je naďalej euroval a pomoc Slovenska zadĺženým Grékom. Hovorí sa o tom, že hlasovanie o eurovale by sa mohlo spojiť s hlasovaním o dôvere vlády. Poslanec NR SR Igor Matovič vyhlásil, že spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vlády je nedôstojné vydieranie. Povedal, že preňho osobne i pre ďalších poslancov z hnutia Obyčajní ľudia (OĽ) by bol problém jedným tlačítkom vyjadriť podporu terajšej vládnej zostave a hlasovať proti eurovalu. Zároveň však dodal, že oveľa horší ako euroval by však pre Slovensko bol rozpad vládnej koalície a návrat Slotu a Fica k moci.

Štvrtok, 29. septembra: Predstavitelia Európskej komisie (EC) a Európskej centrálnej banky (ECB) opätovne naliehali na členské krajiny eurozóny, aby urýchlili proces schvaľovania navýšenia kapacít eurovalu vo svojich národných parlamentoch. Spoločná európska mena vo štvrtok posilnila po tom, ako Dolná komora nemeckého parlamentu (Bundestag) veľkou väčšinou hlasov schválila rozšírenie právomocí a navýšenie eurovalu. „Neviem si príliš predstaviť, kam by EURO skočilo, keby dnešné hlasovanie v Nemecku dopadlo zle,“ napísal analytik Fio banky Tomáš Rojík. Slovenská vládna koalícia sa dohodla, že slovenský parlament bude o eurovale hlasovať ako posledný.

Piatok, 30. septembra: Inšpektori tzv. Veľkej trojky, teda EÚ, ECB a IMF pokračujú v Aténach v kontrole
plnenia úverových podmienok zo strany Grécka, ktorú prerušili 2. septembra s tým, že grécka vláda údajne otáľa s reformami. Z hodnotenia tzv. Veľkej trojky vyplynie, či krajina dostane ďalšiu splátku z pôžičky. Počas dňa sa však stalo, čo sa nemalo stať – inšpektori sa pre pokračujúce masové štrajky a demonštrácie nevedeli dostať do budov gréckeho štatistického úradu a ministerstva financií. Po tom, čo vo štvrtok schválil navýšenie eurovalu Bundestag, v piatok zaň zahlasovala aj Horná komora nemeckého parlamentu (Bundesrat). Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble zdôraznil, že existuje veľké riziko, že dlhová kríza sa bude rozširovať ďalej. V súvislosti s tým, že počas posledných dní podporili rozšírenie eurovalu Fíni, Nemci, Rakúšania, Estónci i Cyperčania, európski lídri opäť pritlačili na Slovensko. Zúfalá premiérka Iveta Radičová, strana SDKÚ-DS i predstavitelia strany SaS pre médiá povedali, že majú v talóne nejaké riešenie. Zrejme však sami nevedia aké…

Sobota 1. októbra: Slovenský minister
financií Ivan Mikloš pre české Lidové noviny uviedol, že euróski politici musia byť pripravení aj na možnosť, že Grécko by predsa len šlo do riadeného bankrotu.

Nedeľa 2. októbra: Podpredseda SaS Daniel Krajcer na margo očakávanej dohody vo vnútri vládnej koalície povedal, že strana euroval v terajšej podobe napokon nepodporí, je však ochotné ďalej rokovať, avšak žiadna konkrétna dohoda medzi premiérkou Ivetou Radičovou a stranou SaS neexistuje!

Trpí Európa príznakmi schizofrénie?

O situácii v eurozóne, o boji za záchranu eura a o tom ako euro posilnilo po tom, čo nemecký parlament schválil rozšírenie právomocí eurovalu, sme počas uplynulého týždňa podrobne písali okrem iného aj v týchto článkoch, správach a komentároch:

Pre a proti: Euroval zatiaľ nemá alternatívu, Raiffeisen: Európska dlhová kríza dominuje svetovým trhom, ďalej v komentári analytika spoločnosti Capital Markets Borisa Peneva Až americké makro zavelilo k rastu, v komentári ďalšieho analytika Capital Markets Zoltána Csibu Inšpektori skúmajú Grékov, Európa trpí príznakmi schizofrénie, v komentári Martina Cesnaka Akcie prekvapili vysokým rastom, ako aj v analýze BBC: Päť gréckych riešení, ktorú pre portál Investujeme.sk preložil Ronald Ižip zo spoločnosti TRIM Broker.

Ďalšie informácie možno nájsť v komentári analytika Ole S. Hansena zo Saxo Bank nazvanom Komodity strácajú spolu s klesajúcou dôverou, v komentári hlavného ekonóma Saxo Bank Steena Jakobsena
Maximálna intervencia vedie ku Kríze 2.0 a v komentári Martina Cesnaka Špekulanti poslali trhy nahor.

Ďalej v
Týždennom komentári: Nakopili sa zlé správy, v správach EUR/USD aktuálně oslabuje,
Makro: MMF bude potřebovat více finančních prostředků v boji s dluhovou krizí a Evropa po spekulacích o blížícím se řešení dluhové krize roste třetím dnem v řadě, v článku Trhy sa opäť nechali „opiť rožkom“ a  v rubrike Investičné spravodajstvo.

Politici sa nevedia zhodnúť

Nevedia sa zhodnúť v tom, či zachrániť Grécko a s ním celú eurozónu alebo radšej nechať Grécko vyhniť. A nevedia sa zhodnúť ani v tom, čo urobiť, aby sa situácia so zadĺženými krajinami už viac neopakovala.

Tipov a nápadov odznelo v posledných mesiacoch viac ako dosť, nebudeme ich teraz podrobne vymenúvať, napokon, na portáli Investujeme.sk sa im v redakčných komentároch, v komentároch analytikov i v krátkych správach (vrátane investičného spravodajstva) venujeme veľmi podrobne. A tak len zhrňme, že hitom posledných týždňov sú najmä tieto tri návrhy:

  • vytvoriť spoločnú vládu EÚ, rozumej: ekonomickú vládu
  • vytvoriť akýsi spoločný štát (čosi na spôsob Spojených štátov európskych, pričom každá krajina EÚ by mala rovnakú fiškálnu a daňovú politiku)
  • zaviesť daň z finančných transakcií.

K prvým dvom bodom: Ide o neutíchajúce tlaky na vytvorenie zovretejšieho zoskupenia a hlbšiu ekonomickú integráciu. O tom, že by mohla (mala) vzniknúť akási spoločná vláda či už v rámci eurozóny alebo dokonca celej EÚ, sme už na Investujeme.sk písali – pod vcelku výstižným titulkom Hurá! Budeme mať novú vládu – eurozónovú, kde sme zdôraznili, že euro, to nie sú len práva a výhody, to je v prvom rade rehoľa – povinnosti a prísne pravidlá. Pripomeňme si ale aj staršie vyjadrenia profesorora na Harvardovej univerzite Martina Feldsteina, ktorý v polovici lanského roka povedal, že teraz vyskakujú problémy, na ktoré on poukazoval už pred rokmi, a to, že krajiny eurozóny majú síce spoločnú menovú, no odlišnú fiškálnu a daňovú politiku.

„Nefunguje to, lebo nemôže fungovať,“ zdôraznil Feldstein.

Zároveň uviedol, že donedávna jestvovalo množstvo šancí na to, aby krajiny eurozóny hospodárili s vysokými dlhmi, pretože v eurozóne v podstate neexistovala žiadna spätná väzba. „To však môže fungovať len dovtedy, kým nepríde nejaký problém. A teraz nadišla tá chvíľa. Prišla kríza a už to nefunguje,“ podčiarkol Feldstein.

S témou spoločnej fiškálnej a daňovej politiky nepriamo súvisí aj idea akéhosi spoločného štátu podľa princípu jedna spoločná európska vláda, jeden daňový a odvodový systém. Aj minulý týždeň odznelo zo strany politikov viacero návrhov i názorov na to, ako by to mohlo i nemohlo fungovať.

Predseda Európskej komisie (EC) José Manuel Barroso sa v minulotýždňovom prejave o stave Únie viackrát dotkol tejto témy. Okrem iného povedal, že jedinou cestou k prekonaniu terajšej finančnej a hospodárskej krízy je väčšia
integrácia krajín
, pričom zdôraznil, že podmienkou pre ďalšie fungovanie jednotného trhu a spoločnej meny je jednotná fiškálna a hospodárska politika.

Na prejav predsedu EC okamžite zareagovali viacerí politici. Napríklad europoslankyňa Anna Záborská(KDH) sa nechala počuť, že ešte prednedávnom nás istí ľudia presviedčali o tom, že zavedením eura sa Slovensko nevzdáva suverenity v oblasti rozpočtu, daní a hospodárskej politiky a dnes tí istí ľudia hovoria o potrebe zjednocovať fiškálnu a hospodársku politiku. Výsledkom – podľa nej – však nebudú Spojené štáty európske, ale akési Spojené peňaženky európske.

Poslanec NR SR Ján Slota povedal, že Slovenská národná strana (SNS) nesúhlasí so zámerom federalizovať Európsku úniu. Federalizácia EÚ by podľa jeho slov znamenala
koniec národných štátov Európy. Pre SNS
je posvätná národná identita Slovákov a preto SNS bude všetkými prostriedkami bojovať za to, aby také zvrátenosti, akou je myšlienka európskej federácie, nemohli byť nikdy realizované.

Poslanec Slota zároveň vyjadril znepokojenie zo slov europoslanca Borisa Zalu (Smer-SD), ktorý povedal, že Smer-SD podporuje konfederačno-federatívny model Európy, ktorý sa pripravuje, pretože len v rámci takéhoto modelu možno vidieť perspektívy Slovenska. „Len v v tomto zoskupení je naša ekonomická prosperita. Keby sme sa izolovali z tohto smeru, vypadneme a dostaneme sa do turbulencií svetovej ekonomiky, ktoré my ako Slovensko nie sme schopní zvládnuť,“ zdôraznil Zala.

A napokon k tretiemu bodu: Aj návrhy a pokusy o zavedenie dane z finančných transakcií majú svojich priaznivcov i početných odporcov.

Kto sa má podieľať na riešení krízy?

Pripomeňme, že o dani z finančných transakcií sa medzi európskymi politikmi hovorí už cca dva a pol roka, avšak konkrétnejšie návrhy na jej zavedenie odzneli na pôde Európskeho parlamentu (EP) až v marci 2010, kedy sa tam viackrát vášnivo diskutovalo o východiskách zo súčasnej finančnej krízy.

Vtedajšie rokovania napokon vyústili do uznesenia, ktorým EP žiadala zaviesť globálnu daň, ktorá by mala odradiť banky a ďalšie finančné inštitúcie od toho, aby sa oddávali nadmerným rizikám.

Navrhovaná daň mala zároveň zaistiť, aby škody spôsobené krízou znášal finančný sektor, ktorý ich aj spôsobil. Európsky parlament zároveň pritlačil na Európsku komisiu (EC), aby čím skôr vytvorila plán zavedenia globálnej dane z finančných transakcií a zároveň, aby preskúmala, či by to pomohlo stabilizovať finančné trhy a tým nepriamo zabrániť vzniku ďalších finančných a hospodárskych kríz.

Nová daň podľa vtedajších úvah predstaviteľov Európskeho parlamentu všal nemala obmedzovať vplyv bankového sektora na reálne hospodárstvo. „Mala by byť kreovaná tak, aby nemala nepriaznivý dopad najmä na malé a stredné podniky,“ zdôraznili zástupcovia EP.

Jeden čas bolo ticho, občas sa iba kde-tu mihla zmienka o dani, ale potom už bolo ticho. Až minulý týždeň predseda EC José Manuel Barroso znova otvoril túto tému, keď spomenul daň z finančných transakcií,í, ktorá by sa mala týkať všetkých 27
členských štátov EÚ a ktorej úlohou je docieliť, aby sa aj finančné
inštitúcie
podieľali na riešení krízy

Už tisíc dní…

Človek by ani neveril. Euro je už tisíc dní súčasťou nášho denného života.
Presnejšie povedané, vo štvrtok 28. septembra uplynulo 1000 dní od zavedenia eura na
Slovensku. Podľa Slovenskej sporiteľne (SLSP) euro však okrem nesporných pozitív prinieslo aj negatívum. Zavedenie eura na Slovensku malo totiž vplyv na výrazný nárast počtu falošných bankoviek a mincí v peňažnom obehu.

Zatiaľ čo v roku 2008 Slovenská sporiteľňa na pobočkách zachytila 12 falošných slovenských bankoviek, v roku 2010 to bolo až 50 falošných eurových bankoviek a 190 falošných mincí. „Nárast spôsobil fakt, že euro je medzinárodnou menou, ktorú je možné dať do obehu v ktoromkoľvek štáte eurozóny, a teda je jej falšovanie atraktívnejšie,“ vysvetľuje SLSP.

Zarobte na klesajúcom trhu! 

Najnovšou hviezdou internetu je drobný súkromný obchodník na kapitálových trhoch Alessio Rastani, ktorý pred pár dňami vo vysielaní BBC šokoval vyhlásením, že svetovej ekonomike nevládnu vlády, ale banka Goldman Sachs. Podľa Petra Margetinyho zo spoločnosti TRIM Broker sú Rastaniho komentáre veľmi zábavné, ale bohužiaľ, ich autor má  v mnohom pravdu… Rastani sa okrem iného venoval eurovalu. „Som pevne presvedčený, že pri tomto záchrannom balíku nezáleží na tom, koľko peňazí sa doň vleje, jednoducho to nebude fungovať“.

A ďalej, „Som si istý, že euro zlyhá a jeho hodnota sa podstatne zníži, pretože na trhoch momentálne prevláda strach. Veľkí a chytrí investori – hovorím o veľkých fondoch, hedžových fondoch – neveria tomuto záchrannému plánu. Vedia, že trh je v obrovských problémoch, akciový trh to má spočítané, o euro záujem nemajú a presúvajú svoje peniaze do bezpečnejších aktív, ako napríklad 10-ročné alebo 30-ročné americké dlhopisy a dolár. Takže to nebude fungovať.“

Rastani ďalej vysvetľuje. „Pre väčšinu burzových obchodníkov nie je dôležité to ako zachrániť ekonomiku a celkovú situáciu. Našou úlohou je zarobiť peniaze… Ak sa trh zosype, ak padne euro a akciové trhy a ak viete, čo máte robiť, ak ste si vytvorili správny plán, môžete na tomto vývoji zarobiť veľa peňazí.“

Podľa Rastaniho je ekonomická kríza ako rakovina. „Ak iba stále čakáte a čakáte a pritom si myslíte, že sa dá všetko do poriadku, je to ako keď sa rakovina neustále zväčšuje, až je napokon príliš neskoro. To, čo by som chcel všetkým odkázať je, aby sa pripravili. Teraz nie je čas na zbožné priania a myslenie typu, že nás zachránia vlády. Vlády neovládajú svet. Goldman Sachs ovláda svet. A Goldman Sachs sa nezaujíma o tento záchranný plán.“  Rastani k tomu dodáva, že rád by poradil a pomohol obyčajným ľuďom: „Teraz môžu zarobiť peniaze a nejedná sa iba obchodníkov. To, čo musia urobiť, je naučiť sa ako zarobiť na klesajúcom trhu.“

Ilustračné foto v záhlaví článku: 
www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *