Sobota 16. decembra. Meniny má Albína

Týždeň vo financiách: Stane sa zo Slovenska druhý Singapur?

Keď všetko pôjde ako po masle, zo Slovenska sa možno stane tiger. Isté je ale skôr to, že nová vláda sa bude musieť pasovať s rastúcou nezamestnanosťou. Nad perspektívami eurozóny i celej EÚ sa opäť zmráka – európske banky sa už pripravujú na najhorší scenár. Reforma amerického finančného sektora vraj zabudla na hlavný problém a Čína sa definitívne stáva druhou najväčšou ekonomikou sveta.

Názov ostrovného mestského štátu v juhovýchodnej Ázii, ktorého územie sa rozkladá na viac ako 60 ostrovoch a ktorý bol v roku 1819 založený ako Britská obchodná kolónia, sme v titulku Týždňa vo financiách nepoužili náhodou.

Singapur patrí medzi tzv. ázijské tigre, hoci slovo tiger v jeho prípade naozaj nie je náležité. Málokto z našincov totiž vie, že dnešný názov Singapur pochádza z klasického sanskritu (staroindičtina) a vznikol kombináciou slov – simha (lev) a pura (mesto), teda Levie mesto, po anglicky Lion City.

Nech už je tak či onak, či lev alebo tiger, pravdou je, že Singapur je jednou z najprosperujúcejších krajín sveta. A v súvislosti s diskusiami okolo prípravy Programového vyhlásenia novej slovenskej vlády príklad Singapuru použil minister hospodárstva a výstavby Juraj Miškov.

Doslova povedal, že by bolo by vynikajúce, keby sa zo Slovenska podarilo urobiť Singapur strednej a východnej Európy, "keby slovenskí podnikatelia mali aspoň spolovice také vhodné podmienky, ako sú v Singapure, ktorý je na špici v oblasti podnikateľských slobôd."

Minister Miškov prisľúbil, že sa bude o to zasadzovať síce z ministerského postu, ale s pohľadom podnikateľa. Pozná bariéry v podnikaní, keďže sám dlhé roky podnikal.

I. Matovič: Politici by mali slúžiť ľuďom

Uplynulý týždeň na Slovensku dominovali v médiách dve témy – poslanec Igor Matovič a Programové vyhlásenie vlády. 

Matovič, známy svojimi výrokmi "Politikov nemám rád. Buď nás rovno okrádajú alebo sa tvária, že zlodejiny svojich súkmeňovcov nevidia." a "Nie je mi jedno, či budú moje deti žiť v banánovej republike, alebo nie. Verím, že politici by mali ľuďom slúžiť a nie žiť na ich úkor." opäť raz zamiešal karty.

Médiá vytiahli, že on a jeho traja súputníci z hnutia Obyčajní ľudia chcú čoskoro vystúpiť z poslaneckého klubu SaS. Matovič toto jednoznačne nevylúčil, avšak zdôraznil, že on i tí ďalší traja podporia Programové vyhlásenie vlády a v parlamente podporia aj všetky zákony, ktoré s ním budú v súlade.Nepoprel, že ho mrzí, že z množstva ich návrhov rušiacich neprimerané výhody politikov sa do programu vlády nedostalo takmer nič. 

Igor Matovič sa v posledných dňoch zviditeľnil aj inak – v Regionálnych novinách v poznámke príznačne nazvanej Bastardi do basy napísal, že 9 dní po parlamentných voľbách ministerstvo financií pod vedením Jána Počiatka definitívne odobrilo predaj pozemku v areáli bratislavskej nemocnice Kramáre.

Išlo o viac ako 67 tisíc m2 extra lukratívnych pozemkov. Hoci je to pozemok heliportu, kde pristávajú helikoptéry s ťažko zranenými pacientmi z celéhoSlovenska, nemocnica ho zázračne vyhlásila za prebytočný

Najzarážajúcejšie je to, píše ďalej Matovič, že tieto extrémne lukratívne pozemky v centre Bratislavy, kde sa cena pohybuje po 500 – 600 eur za m2, Ficova vláda predala po 85 eur za m2.

Slovač to prečítala, podumala a keď si niekto myslí, že odteraz bude mať SMER-SD nižšie preferencie, tak sa veľmi mýli.  

Vláda chce odstraňovať regionálne rozdiely

Pokiaľ ide o samotné Programové vyhlásenie vlády, v plnom znení bez spotvorenia médií ho možno nájsť napríklad na stránke Úradu vlády SR. Z nášho pohľadu hodno zvýrazniť dve témy: 

"Verejné financie a daňová oblasť budú projektované a používané ako hlavný hospodársky nástroj na vybudovanie moderného sociálneho štátu s cieľom minimalizovať sociálne vylúčenie a postupne odstraňovať stále rastúce regionálne rozdiely a sociálnu nerovnováhu." 

"Vláda zlepší podmienky pre rozvoj všetkých foriem podnikania. Špecifické moduly súvisiace s podnikaním sa stanú základnou súčasťou vzdelávacích programov na stredných školách, vysokých školách, univerzitách a iných vzdelávacích centrách."

A ešte jedna myšlienka z toho, čo chce nová vláda presadiť – zjednodušenie odvodového systému zlúčením daní a odvodov do superhrubej mzdy a zjednotením vymeriavacích základov. 

V záujme objektívnej pravdy treba ale uviesť, že túto tému načala už Ficova vláda, aj keď z iného konca, a to prijatím zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, ktorý by mal postupne pripraviť celkovú reformu daňovej a colnej správy s cieľom zjednotiť výber daní, ciel a poistných odvodov do jedného lievika pod názvom projekt Unitas.

Daňoví odborníci sa už skôr zhodli na tom, že zjednotenie odvodov s daňami by naozaj mohlo byť prospešné, keďže odvody poskytujú široký priestor pre špekulácie. Zároveň by sa však žiadalo zrušiť v daňovom systéme všetky výnimky. 

Za frázu sa skryje všetko

V súvislosti s programovými vyhláseniami všetkých doterajších slovenských vlád, vrátane tej najnovšej (a určite nielen slovenských vlád) sa vždy právom hovorí, že sa v nich nájde plno fráz. Teta Beta z Dolnej Hornej však zdôrazňuje, že frázy sú tá najlepšia vec na svete. "Skryje sa pod ne všeličo. Aj hocijaká hovadina."

Jednou z takýchto fráz je spružnenie zákonníka práce. Každý ho chce spružniť – nová vláda, domáci podnikatelia, zahraniční investori a – div sa svete! – už aj odborári. Aj oni volajú po istej forme spružnenia – zrejme sa neboja, veď Fico a Tomanová už nie sú pri moci…          

Okrem domácich podnikateľských a zamestnávateľských zväzov a združení volajú po spružnení pracovno-právnej legislatívy na Slovensku napríklad aj nemeckí investori, členovia Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (SNOPK).

Podľa návrhu SNOPK by zníženiu nezamestnanosti na Slovensku pomohla vyššia miera pružnosti pracovného práva . Tá by povzbudila podniky k tomu, aby prijímali väčšie počty ľudí. Išlo by o spružnenie pracovnej doby pomocou časového konta, na ktorom by sa navzájom započítavali nadčasy a plánovaný pracovný čas zamestnanca.

Zamestnávatelia by takto museli odmeňovať iba skutočne odpracovaný čas, čo by prinieslo zníženie nákladov na prácu a väčší finančný priestor pre investície. Zamestnanci by profitovali z nadobudnutej istoty zamestnanosti.

SNOPK zároveň navrhol vláde Ivety Radičovej zrušiť zákon o rozšírení kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na všetky podniky jedného odvetvia, ktorý obmedzuje pružnosť firiem. Malým a stredným podnikom totiž zákon vnucuje kolektívne zmluvy dojednané veľkými spoločnosťami, čo pre nich znamená mimoriadnu záťaž. "Preto treba zákon čím skôr zrušiť," zdôrazňujú predstavitelia komory.

S požiadavkou na spružnenie pracovného práva prišli aj predstavitelia Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ). Aj oni vraj chcú flexibilitu, aj oni chcú mať priestor na komunikáciu so zamestnávateľmi. "Nemôžeme však dopustiť," povedal prezident KOZ Miroslav Gazdík, "aby pod rúškom flexibility boli zamestnanci nútení do vyšších nadčasov, aby sa pracovné pomery robili len na základe ústnych dohôd. My potrebujeme aj určitú flexiistotu." 

Čiže navonok deklarované spružnenie, ale v skutočnosti pružná istota. Taká akurátna, odborárska…

Slovensko: Radikálne reformy nateraz nebudú

Nevedno, čo všetko sa kabinetu Ivety Radičovej aj v reále podarí presadiť v parlamente, keďže opozičník Robert Fico vyhlasuje, že strana SMER-SD (62 kresiel) za žiadnych okolností nepôjde proti záujmom pracujúceho ľudu a bude hrádzou proti vláde, ktorá sa vydala cestou oslabovania sociálneho štátu. Isté je zatiaľ teda len to, že Programové vyhlásenie vlády bolo v piatok oficiálne doručené do Národnej rady SR a rokovať o ňom by sa malo začať 3. augusta.

A isté sú aj ďalšie dve veci:

  1. Na najbližšie štyri roky vláda nepočíta s radikálnymi reformami. Jej predsedníčka to odôvodnila slovami: "Vláda odmieta prenášať celú ťarchu riešení na plecia občanov. Problémy budeme riešiť postupne a nie šokovou terapiou." 
  2. To hlavné, s čím sa nová vláda bude musieť začať čím skôr pasovať, je rastúca nezamestnanosť. Je to tak vážny problém, že hocičo iné z Programového vyhlásenia vlády – ľúbivé, aj neľúbivé – bude musieť ísť nabok.. 

Na Slovensku (na rozdiel od susedných krajín) nezamestnanosť ďalej rastie a jej miere patrí vo svete nelichotivé miesto. V rámci krajín OECD podľa posledných štatistík tejto celosvetovej organizácie má Slovensko druhú najvyššiu nezamestnanosť. Májová miera nezamestnanosti na Slovensku na úrovni 14,8 % nasleduje po Španielsku (19,9 %). Tretiu a štvrtú priečku obsadili Írsko (13,3 %) a Portugalsko (10,9 %). A naopak – najnižšia miera nezamestnanosti bola v máji v rámci OECD v Južnej Kórei (3,2 %) a Rakúsku (4 %).

Novšie a pre Slovensko o niečo horšie štatistiky prišli koncom uplynulého týždňa z Bruselu. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu  v júni stúpla nezamestnanosť aj v Španielsku (na 20 %) aj na Slovensku (na 15 %), zatiaľ čo v susednom Rakúsku klesla zo štyroch na 3,9 %. Podobne klesla napríklad aj v Česku, Poľsku…

Ale zasa aby sme my občania SR neboli až takí skeptickí. Veď miera nezamestnanosti vzrástla aj v Japonsku – v júni medzimesačne stúpla o 0,1 percenta, čím dosiahla úroveň 5,3 percenta, kým vlani v rovnakom období to bolo iba 5,2 percenta. (Tento malý rozdiel zasa nie je až taký irelevantný ako by sa zdalo. S Japonskom ako motorom svetovej ekonomiky totiž už to nie je také ružové ako bývalo. Japonsko už prepúšťa svoje miesto na výslní inej krajine… Bližšie o tom píšeme v závere tohto Týždňa vo financiách.) 

V každom prípade však zverejnenie údajov o vyššej miere nezamestnanosti v Japonsku než očakávali analytici sa podpísalo pod piatkový pokles ázijských trhov.

Euro: Banky sa pripravujú aj na najhorší scenár

Nad eurom a eurozónou sa opäť zmráka. Na rôznych fórach ekonómov i politikov sa zase nahlas hovorí o tom, že niektoré krajiny zrejme už čoskoro samé odídu z eurozóny a niektoré z nej jednoducho budú musieť byť odídené. Sarkastická otázke znie: kto potom v eurozóne vlastne zostane?

V posledných dňoch sa pozornosť opäť sústredila na Grécko zmietané sociálnymi nepokojmi a štrajkami. Situácia zašla až tak ďaleko, že proti štrajkujúcim vodičom cisternových áut prevážajúcich pohonné látky, tvrdo zasiahli policajné zložky. Dôvodom bolo, že neuposlúchli príkaz vlády okamžite ukončiť štrajk a nastúpiť do práce. Situácia sa ďalej zamotáva – nad eurom a eurozónou sa teda opäť raz zmráka a banky sa už pripravujú na rôzne možnosti.

Denník Financial Times pred niekoľkými dňami upozornil, už európske banky sa začali pripravovať na eventuálny rozpad eurozóny, resp. na fakt, že niektorá z krajín bude donútená eurozónu opustiť. Ako denník zdôrazňuje, európske banky si medzi sebou už vytvorili užšiu skupinu, v ktorej je zhruba 12 finančných ústavov a investorov, ktorí skúmajú vplyv vystúpenia niektorej krajiny z eurozóny na dlhopisové trhy a trhy s finančnými derivátmi.

Myšlienka, že by niektorý štát mohol alebo musel eurozónu opustiť, nie je nová. Prvý raz sa začala objavovať v dobe, keď sa prehĺbili problémy silne zadlženého Grécka. Nemecká kancelárka Angela Merkelová dokonce navrhla, aby štát, ktorý bude nezodpovedne hospodáriť, mohol byť z eurozóny vylúčený, pripomína denník Financial Times.  

Európa: Zvýši sa jej závislosť od Ruska!

A na záver bloku venovanému Európe a eurozóne aj jedna dobrá správa. Orgány EÚ očakávajú, že podiel Ruska na európskom trhu so zemným plynom v dohľadnom čase vzrastie z terajších 25 na cca 30 až 35 percent. Pre médiá to pripustil eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger.

Napríklad v rozhovore s reportérmi ruského denníka Kommersant Olegom Gavrišom a Natáliou Grib povedal, že ruský plyn dnes zabezpečuje štvrtinu celkovej spotreby Európskej únie. "V blízkej budúcnosti naša vlastná výroba poklesne. Som preto presvedčený, že podiel ruského plynu v strednodobom horizonte môže dosiahnuť 30 až 35  percent."

Podľa niektorých analytikov so zvýšením ruského podielu na zásobovaní Európy zemným plynom zákonite vzrastie aj celková závislosť starého kontinentu od Ruska.

Obamova reforma: Zabudla vraj na hlavnú tému

Aj keď nedávno schválená Obamova reforma amerického finančného systému rozpracovala množstvo dôležitých tém, podľa dennika Financial Times Deutschland však na tú hlavnú tému – Fannie Mae a Freddie Mac zrejme zabudla. Ide pritom o spoločnosti, ktoré sú pre americký trh s nehnuteľnosťami životne dôležité, keďže podporujú tzv. americký sen o bývaní a od bánk skupujú hypotéky, čím banky získavajú prostriedky a môžu poskytovať ďalšie a ďalšie úvery na výstavbu rodinných domov.

Podľa denníka treba obe spoločnosti čím skôr zreformovať

Fannie Mae a Freddie Mac sa síce v minulých rokoch postarali o prudký rozvoj výstavby bytov a domov v Spojených štátoch, no keď boom spľasol, obidve spoločnosti sa dostali až na hranicu krachu. Keby zbankrotovali, pravdepodobne by sa zrútil celý americký finančný systém, upozorňuje denník Financial Times Deutschland.

Denník The New York Times však napísal, že Obamova  reforma finančného sektoru je výsledkom mnohých kompromisov, na ktoré museli demokrati a Biely dom pristúpiť, aby ho v Kongrese vôbec presadili. Takto sa do rozsiahleho reformného balíka nedostala okrem iného ani daň na banky a hedgeové fondy.

The New York Times zdôrazňuje, že napriek tomu všetkému ide o zásadnú a najväčšiu reformu finančného odvetvia od 30-tych rokov 20. storočia. Aj keď v nej mnohé chýba…

Medzinárodný menový fond (IMF) vydal správu, podľa ktorej finančný systém v USA naďalej zostáva krehký. IMF zároveň upozornil na zraniteľnosť amerického bankového systému spôsobenú prípadným zhoršením situácie na realitnom trhu. Predstavitelia IMF na základe výsledkov záťažových testov bánk v Spojených štátoch odhadujú, že v najhoršom prípade by americké banky mohli potrebovať až 76 mld USD ďalšieho kapitálu.

Analytici Saxo Bank hovoria o temných mračnách opäť sa vznášajúcich nad americkou ekonomikou.

Prezident FED-u Ben Shalom Bernanke pre pár dňami predniesol prejav, v ktorom priznal, že ekonomika je naozaj v kóme, že výhľad je „neobyčajne neistý“ a bude trvať dlhé roky, kým sa stabilizuje nezamestnanosť v krajine. "V podstate tým FED priznal, že ekonomiku nedokáže stimulovať tak, ako by si želal. Akciové trhy reagovali poklesom a stiahli so sebou aj iné rizikovo závislé aktíva. Zdá sa, že éra optimizmu centrálnych bankárov skončila a prichádza umiernený realizmus,“ konštatuje senior analytik spoločnosti TRIMBroker Ronald Ižip.

Čínska ekonomika: Druhá najsilnejšia na svete

Japonskú ekonomiku momentálne trápi deflácia  a pokles priemyselnej výroby. Aj keď japonská ekonomika bola dlhé desaťročia druhou najväčšou ekonomikou na svete – hneď za Spojenými štátmi, už to nie je pravda. Analytici sa zhodujú v tom, že tempo rastu čínskej ekonomiky už definitívne odsúva Japonsko na 3. priečku. Podľa niektorých sa tak stane najneskôr do konca tohto roka, podľa ďalších sa to už stalo.

Čínski predstavitelia v piatok oznámili celému svetu, že Čína sa stala druhou najväčšou ekonomikou sveta. Podľa analytikov toto oznámenie nie je žiadnym prekvapením, keďže dosiahnutie druhej priečky je výsledkom troch desiatok rokov rýchleho ekonomického rastu, vďaka ktorému sa desiatky  miliónov Číňanov dostali z biedy.

Predstavitelia krajiny draka zároveň uviedli, že už okolo roku 2025 by Čína mohla predstihnúť aj Spojené štáty.

Veríte tomu, že eurozóna sa rozpadne?

View Results

Loading ... Loading ...

4 odpovede na “Týždeň vo financiách: Stane sa zo Slovenska druhý Singapur?”

  1. Julo píše:

    Uz sme tu mali jedneho pana, ktory tvrdil, ze Slovensko bude druhe Svajciarsko. Nastastie ho po 20-tich rokoch poslali Slovaci na odpocinok. Dufajme, ze pri tomto skvelom reklamnom magovi to bude trvat podstatne rychlejsie. Verim, ze Slovaci pochopia, ze ak minister dostane kreslo za pomoc pri budovani strany, je to cesta k druhemu Zimbabwe.

    • Patrick píše:

      K predchadzajucem diskusnemu prispevku: Je to uplna pravda!
      Ale zato musite uznat, ze sa o tom dobre pise a hovori v mediach…

      • Lajči píše:

        …šak len o to ide, aby sa o vláde v médiách pozitívne písalo, každá vláda chce aby sa o nej dobre hovorilo a písalo… A čo sa z toho, čo tá-ktorá vláda nasľubuje, aj reálne splní, to je treťoradé. Tak to bolo za Mečiara, za Dzurindu, za Fica a tak to bude aj za premiérovania p. Radičovej, ktorej inak úprimne držím palce. Je mi ľúto, že v tejto súvislosti musím všetkých postaviť do jednej šóry, ale je to tak. Vždy sa nakoniec ukáže, že viac sľubov ale reality…

    • Rudi píše:

      Tak moment, Miskov po dlhom case odburava socialisticke maniere v zamestnavani ludi. Konecne sa blizime k obdobiu, ked bude podnikanie podnikanim a nie suplovanim uloh statu. O nezamestnanych sa ma postarat stat a nie ich hodit na plecia zamestnavatela. Dnes je to velmi cudne, ak chcem zamestnat clovaka, tak sa zavazujem k tomu, aby som ho platil, aj ked ho uz nebudem potrebovat. Pritom, keby som ho nezamestnal, ostal by visiet na krku statu. A toto je vdaka… Este, ze to Miskov zmeni.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *