Sobota 25. novembra. Meniny má Katarína

Týždeň vo financiách: Štátna kasa je údajne prázdna a zodpovední sa tvária "po nás potopa!"

Slovensko postihli kruté povodne a záplavy. Vláda najprv preruší rokovanie, potom ho odročí, aby zasadala mimoriadne v sobotu. Medzitým mení miesto rokovania, ľudia postihnutí záplavami nevedia, čo si majú myslieť. Euro opäť začalo klesať, ministri financií váhajú, či odobriť zvýšenie právomocí Eurostatu. Medzitým hrozí, že grécka kríza sa prenesie do ďalších krajín a svet upieral nádeje na summit G20.

Minulotýždňové kruté povodne a záplavy zmenili program všetkých, ktorí kandidujú v nadchádzajúcich voľbách do Národnej rady SR. Politické strany rušili svoje predvolebné podujatia – poniektorí jedinci išli fyzicky pomáhať do najviac postihnutých oblastí, ďalší pomáhali aspoň slovne, pričom sa ani v najhorúcejších chvíľach nedokázali zbaviť tradičnej predvolebnej rétoriky plnej osočovania protivníkov. A rovnako plnej aj populizmu.

Názor si každý čitateľ iste dokáže utvoriť aj sám.

A ľudia v postihnutých oblastiach (predovšetkým na južnom a východnom Slovensku) nevedeli čo a ako.

V stredu vláda náhle prerušila zasadnutie ešte predtým, ako vôbec začala rokovať. "Zvolám vládu vtedy, keď to bude dôležité," povedal premiér Robert Fico s tým, že odchádza do najviac postihnutých častí Slovenska, aby si na mieste pozrel situáciu. Ešte v ten istý deň tlačové agentúry vydali aktualizovaný Pracovný program predsedu vlády na štvrtok 3. júna. Má tri body: návšteva Jaslovských Bohuníc a slávnostné otvárania viacúčelových ihrísk v dvoch obciach Nitrianskeho okresu…

O tom, či ihriská medzitým nezaplavila povodňová vlna, už agentúry neinformovali.

Opozícia vs. vláda: Po nás potopa!

Pravdou ale je, že počas návštevy postihnutých oblastí premiér sľúbil postihnutým občanom maximálnu štátnu pomoc. Volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová na tlačovej konferencii však zdôraznila, že štátna pokladňa je úplne prázdna. "Smer sa dnes správa v duchu po nás potopa, a to predovšetkým vo vzťahu k situácii vo verejných financiách. Nik z nás skutočne nevie, v akom stave máme verejné financie, aké sú daňové prognózy, nevieme v akom stave budúca vláda prevezme túto krajinu."

Ako Iveta Radičová viackrát uviedla, predseda vlády Robert Fico použil svoju finančnú rezervu na slávnostné otvárania neraz už otvorených multifunkčných ihrísk a "v súčasnosti už vláda nemá prostriedky ani na riešenie povodňovej situácie na Slovensku. Je najvyšší čas, aby sa táto krajina rozhodla pre zodpovednú finančnú politiku a nie pre cestu nezodpovedného rozhadzovania verejných financií."

SDKÚ-DS si zároveň kladie otázku, "či je možné naplniť predvolebné sľuby strany Smer-SD, napríklad trinásty dôchodok. Trinásty dôchodok by totiž znamenal 360 miliónov eur."

Podľa podpredsedu strany Sloboda a solidarita (SaS) Juraja Miškova premiér Robert Fico na svoju predvolebnú kampaň vyčerpal aj finančnú rezervu predsedu vlády

„Využíval rezervu predsedu vlády na marketingové účely, cestoval po celom Slovensku, tváril sa ako dedo mráz a rozdával, otváral multifunkčné ihriská. S prosbou o chýbajúce peniaze na pomoc pri povodniach sa preto Slovensko musí obrátiť na Európsku úniu. Súčasná vládna garnitúra na Slovensku sa správa ako grécka vláda," zdôraznil Miškov.

Povodne: Zareagoval aj finančný sektor

V súvislosti s povodňami, ktoré zasiahli veľkú časť územia, Slovenská sporiteľňa rozhodla o okamžitom, no dočasnom uzatvorení niektorých obchodných miest v najviac postihnutých oblastiach, predovšetkým na južnom a východnom Slovensku.

Zároveň odporúčala klientom, aby podľa možností využili služby elektronického bankovníctva alebo nepretržitej telefonickej linky SPOROTEL.

Viaceré poisťovne medzitým aktualizovali svoje webstránky, na ktorých prinášajú aktuálne informácie, radia klientom ako postupovať v prípade, že boli poškodení povodňami, resp. im uľahčujú podať online hlásenia o škodovej udalosti. 

Väčšina poisťovní zároveň posilnila svoje callcentrá.

Veľmi málo poistených proti povodniam

Namiesto stredajšieho rokovania vláda rozhodla o tom, že sa mimoriadne stretne v sobotu v Banskej Bystrici. Neskôr bolo všetko inak, rokovala v tradične – v Bratislave. Ešte predtým (v piatok popoludní – poznámka red.) sa premiér stretol s predstaviteľmi komerčných poisťovní, aby "spoločne rokovali o možných riešeniach pokrytia nákladov pri odstraňovaní škôd spôsobených záplavami na Slovensku."

Zo stretnutia vyplynulo, že takých, ktorých postihli povodne a zároveň majú pre tento prípad aj poistené svoje domy, je u nás veľmi – veľmi málo. Z televíznej obrazovky bolo vidieť, že tento údaj zaskočil aj slovenského premiéra.

Prítomní zástupcovia poisťovní zdôraznili, že poisťovne sú pripravené vyplácať zálohové platby, a to aj okamžite, ak o to poistenci požiadajú.

Predstaviteľov poisťovacieho sektoru premiér vyzval, aby sa v tejto situácii správali mäkko a nie podľa štandardných technokratických postupov. "Verím, že kombinácia štátu, ktorý na seba preberie celú zodpovednosť, s komerčnými poisťovňami, ktoré majú povinnosti vyplývajúce z poistných zmlúv, bude dostatočne efektívna," zdôraznil.

Premiér zároveň dodal, že vláda je pripravená odškodňovať ľudí. Kabinet má podľa jeho slov okamžite k dispozícii 25 miliónov na náhradu škôd. V prípade potreby by sa tento objem prostriedkov mohol ešte navýšiť. "Máme dosť peňazí na povodne, netreba sa obávať a pomôžeme každému jednému, kto bol povodňou postihnutý."

Tvrdenia o tom, že vláda nemá v štátnom rozpočte peniaze na riešenie následkov aktuálnych povodní, sú podľa Roberta Fica úplný nezmysel.

Potrebuje eurozóna centrálnu vládu?

Finančný sektor treba reformovať, platí to pre celý svet a osobitne pre EÚ a eurozónu. Také je poučenie z globálnej finančnej krízy. To je aj jeden z leitmotívov diskusie o potrebe konštituovania nového orgánu v rámci eurozóny.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy pred pár dňami prišiel s návrhom vytvoriť stále fórum lídrov krajín eurozóny so sekretariátom, pričom stále fórum by plnilo funkciu ekonomickej vlády menovej únie.

Návrh hneď zahorúca podporila francúzska ministerka hospodárstva, priemyslu a zamestnanosti Christine Lagarde,  keď zdôraznila, že eurozóna nazaj potrebuje mechanizmus hospodárskej vlády a kontroly na to, aby sa mohla stať ozajstnou ekonomickou a menovou úniou.

"Nejakú formu hospodárskej vlády k tomu naozaj potrebuje, iná vec je už tá samotná forma – jednou z možností je, že by to napríklad mohlo byť stále fórum lídrov krajín… O týchto veciach je potrebné diskutovať. Všetky návrhy treba vyložiť na stôl," uviedla Christine Lagarde.

Prezident EÚ Herman van Rompuy túto myšlienku vrelo privítal. Je presvedčený, že treba vytvoriť takú formu vlády, ktora by rozhodovala o hospodárskej politike v rámci celej eurozóny. Podľa prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Tricheta treba zlepšiť mechanizmus dohľadu nad dodržiavaním rozpočtových pravidiel, aby sa zabránilo opakovaniu dlhovej krízy , ktorá postihla Grécko a dalšie krajiny eurozóny. "Ak nezabránime opakovaniu zlého fiškálneho správania, budú hroziť ďalšie turbulencie."

Prezident nemeckej centrálnej banky Deutsche Bundesbank Axel Weber v súvislosti s diskusiami o potrebe prísnejších mechanizmov kontroly zdôraznil, že by v prvom rade malo ísť o také mechanizmy, ktoré by zabránili možnému zneužitiu pomoci v rámci eurozóny. "Je nutné účinnejšie kontrolovať tie štáty, ktoré od ostatných krajín dostanú pomoc. Treba tu otvorene hovoriť aj o možnosti štátnych bankrotov."

Grécko a Španielsko v pozornosti médií

V posledných dňoch sa médiá už menej venujú Grécku, no o to viac pozornosti pripadá na Španielsko. Najprv však predsa len pár slov venujme minulotýždňovým udalostiam v Grécku:

  • Vláda v Aténach oznámila plán privatizácie – predá podiely v štátnych železniciach, pošte a vo vodárňach. Úplne bude privatizovať kasína. Chce aj viac kontrolovať uzatváranie stávok cez internet – minister financií George Papaconstantinou uviedol, že objem nelegálnych stávok dosahuje cca tri a pol až päť miliárd eur.
  • Podľa tajomníka ministerstva obrany Panosa Beglitisa Grécko pre pretrvávajúce fiškálne problémy odsunulo nákup drahej vojenskej techniky, bojových lodí a stíhačiek.
  • Minister financií George Papaconstantinou opakovane zdôraznil, že Grécko nebude reštrukturalizovať svoj dlh, ale ho zníži privatizovaním štátnych podnikov, zvyšovaním daní a obmedzením vládnych výdavkov.
  • Muž vo veku 55 rokov sa v stredu podpálil v pobočke banky Pirareus v Solúne. Dôvodom bolo, že sa vďaka kríze doslova topil v dlhoch. Vošiel do banky a skríkol: Zničili ste ma! Potom sa polial benzínom a zapálil. Horiaceho muža muža sa ujali hasiči a záchranná služba.
  • Grécki dopravcovia vstúpili vo štvrtok do 24-hodinového štrajku na protest proti úsporným opatreniam vlády. Do štrajku sa zapojili aj médiá, vo štvrtok nevyšli noviny, rozhlas a televízia nevysielali správy.

Väčšia pozornosť ako Grécku sa vo svetových médiách venovala Španielsku, a to najm;ä v súvislosti s obavami, že by sa grécka kríza mohla preniesť aj na Pyrenejský poloostrov. Hovorilo sa najmä o tom, že treba a ako treba konsolidovať španielsky finančný sektor

Na margo úsporných opatrení prijatých španielskou vládou prezident Medzinárodného menového fondu (IMF) Dominique Strauss-Kahn zdôraznil, že sú presvedčivé a že vláda v Madride ide správnym smerom. Dotkol sa aj otázkou zlučovania tamojších, najmä tých menších regionálnych sporiteľní, ktorých počet sa španielska vláda rozhodla výrazne zredukovať. "Podľa mňa je úplne normálne to, čo Španielsko robí v tomto smere. Je to prirodzená konsolidácia v bankovom sektore."

Vec sa má totiž tak, že väčšina malých španielskych sporiteľní známych ako cajas je ohrozených problémovými úvermi. Podľa analytikov počty i objemy problémových úverov sa zvýšili po tom, čo po dlhoročnom boome spľasla bublina realitného trhu. Španielska vláda i centrálna banka chcú sporiteľne posilniť tým, že zlúčením znížia ich počet.

Španielske odbory hrozia generálnym štrajkom

Vláda v Madride minulý týždeň taktiež informovala o tom, že sa s odbormi nevie dohodnúť na reforme nepružného pracovného trhu a preto sa rozhodla pripraviť vlastný plán reforiem. Okrem iného chce zákonnými cestami presadiť všeobecné skrátenie odstupného. Najväčšie odborové centrály v krajine sa už nechali počuť, že ak to vláde vyjde, okamžite vyhlásia generálny štrajk.

Medzitým Národný štatistický inštitút (INE) zverejnil aktuálne údaje, podľa ktorých nezamestnanosť v Španielsku v máji klesla o 1,8 percenta oproti aprílu, kedy dosiahla 20-percentú hranicu, čo je najviac v rámci celej EÚ. A ešte jeden dôležitý údaj.

Index spotrebiteľskej dôvery v Španielsku poklesol v máji o viac ako 13 bodov – na 65,1 bodu z aprílovej hodnoty 78,2 bodu. Podľa analytikov môžu byť za tým aj nedávne úsporné opatrenia zo strany vlády, ako aj špekulácie o predčasných voľbách.

Je bezpečné euro alebo dolár?

Zrejme (aj) kvôli Španielsku sa po niekoľkých dňoch euro (vo vzťahu k USD) opäť dostalo na viac ako štvorročné minimá. Dôvodom boli obavy, že sa dlhová kríza v krajinách eurozóny rozšíri aj na bankový systém. Člen Rady guvernérov ECB Christian Noyer v tejto súvislosti poznamenal, že kurz eura voči doláru nie je mimoriadne nízky, ako to niektorí radi zdôrazňujú. "Euro je a zostane silnou menou. Pravda, obnovenie dôvery v euro si ešte vyžiada istý čas," uviedol.

Pokles eura sa prejavil vo zvýšenom dopyte po dolári, ktorý viacerí analytici považujú za bezpečnú investíciu. Senior analytik spoločnosti TRIM Broker Ronald Ižip k tomu poznamenáva: "Mnoho zapálených analytikov v poslednom čase hovorí o tom, že euro je mena odsúdená na zánik a dolár je tá pravá a jediná hodnota." A ďalej, "Hovoriť o americkom dolári ako bezpečnej mene je absurdné. Áno, americký rast je momentálne veľmi silný, avšak zdá sa, že nie je postavený na ničom inom ako masívnych fiškálnych stimuloch, keď USA má podiel takmer 50% na svetových stimuloch vlád. Každý, kto vidí za roh, vie, že výška tohto rastu je iba dočasná," podčiarkuje Ronald Ižip.

V súvislosti s hľadaním odpovedí na otázku, či bude dolár posilňovať aj naďalej, senior analytik spoločnosti TRIM Broker zdôraznil: "Na trhu vznikla dolárová diera, ktorá má rozmer 10 biliónov dolárov. Práve toľko treba na to, aby ceny prestali klesať. Pokiaľ nebude dolárová diera zaplátaná, tak budú mať centrálni bankári problém. A to nehovorím o tom, že každý ďalší pokles akcií znamená zväčšovanie tejto diery a ďalší pokles cien. Hovoríme o deflačnej špirále. Deflačná špirála znamená iba jedno, zhánka po dolároch a jenoch."

Iránska centrálna banka CBI medzitým oznámila, že kvôli prepadu hodnoty eura odpredá 45 miliárd eur zo svojich rezerv a nahradí ich dolármi a zlatom. Ale sú aj dobré správy. Napríklad tá, podľa ktorej komoditné veľmoci euru veria. Napriek značnému oslabovaniu európskej meny v uplynulých týždňoch a fiškálnej kríze eurozóny, ktoré udržiavajú investorov v neistote, centrálne banky najbohatších krajín sveta na euro nezanevreli.

Podľa oficiálnych zdrojov predstavitelia Brazílie, Indie, Ruska, Japonska a Južnej Kórey nezávisle na sebe uviedli, že v dohľadnej dobe nevidia žiadnu dostatočne likvidnú alternatívu k euru a americkému doláru. Uvedené krajiny pritom kontrolujú takmer štvrtinu svetových devízových rezerv v objeme presahujúcom 8 biliónov USD.

Ako zdorazňuje analytik Saxo Bank Andrew Robinson, euro dosiahlo počas obchodovania v Európe po špekuláciách o znížení ratingu Francúzska zo strany agentúry Fitch a v dôsledku pochmúrnej správy ECB o finančnej stabilite nové minimá cyklu, avšak prudko sa od nich odrazilo.

Trochu iného názoru je britský denník Financial Times, podľa ktorého predaj zlatých mincí kvôli finančnej kríze v Európe doslova láme rekordy. Americké, kanadské, juhoafrické i ďalšie mincovne nestačia uspokojovať dopyt Európanov. Denník zdôrazňuje, že záujem o nákup zlata sa spravidla zvyšuje v dobách politickej a ekonomickej neistoty.

Podľa Davida Madgeho z The Royal Canadian Mint v kanadskej Ottawe, mincovňa v súčasnosti registruje dramatický nárast zákaziek z Európy.

W. Buffett: Ratingom netreba veriť

Počas uplynulého týždňa svetová verejnosť sledovala ako bývalí analytici americkej ratingovej agentúry Moody´s Investors Service pred vládnym vyšetrovacím výborom vypovedali, že – pod tlakom svojich nadriadených – boli nútení pripisovať rizikovým dlhopisom vyššie ratingy, než aké si tieto papiere zaslúžili. Jeden zo zamestnancov agentúry uviedol, že Moody’s robila všetko pre to, aby mala čo najväčší podiel na trhu.

Pred výborom, ktorý vyšetruje príčiny vzniku globálnej finančnej krízy, vypovedal aj miliardár Warren Buffett, ktorého holding Berkshire Hathaway je akcionárom agentúry Moody’s Investors Service a prostredníctvom tohto holdingu Buffett kontroluje v agentúre 13 percent akcií. Sám pritom uviedol, že on sa prirozhodovaní o investícii na rating tejto agentúry nikdy nespoliehal.

Doslova uviedol, že on sa o ratingy agentúr nikdy neopieral a keď mal záujem o nejakú spoločnosť, jej stav si radšej preveril vždy sám. Investori sa podľa jeho slov nemajú spoliehať na hodnotenia ratingových agentúr. "Netreba im až tak veriť," povedal Buffet.

Výkonný riaditeľ Moody’s Investors Service Raymond W. McDaniel pred vyšetrovacím výborom zdôraznil, že investori majú ratingy používať len ako akúsi všeobecnú smerovku, smerovú šípku, traffic indicator.

V tejto súvislosti nemecký minister financií Wolfgang Schäuble www.wolfgang-schaeuble.de/ navrhol rozbiť "svetový monopol" troch ratingových agentúr Moody’s Investors Service, Fitch Ratings a Standard & Poor’s, ktoré podľa mnohých európskych politikov mali rozhodujúci podiel na vzniku a prehĺbení krízy.

Ich konkurentom by sa podľa predstáv luxemburského premiéra a predsedu tzv. eurozóny čiže neformálneho združenia ministrov financií 16 štátov používajúcich jednotnú menu, Jean-Claude Junckera mala stať Európska ratingová agentúra.

Dostane Moody’s ďalšiu konurenciu?

Podľa Junckerovho návrhu by Európska ratingová agentúra mala byť pod priamym dohľadom Európskej centrálnej banky (ECB). Podobný návrh predložili i mnohí ďalší európski politici, vrátane predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosu. Aj keď sa politici sporia v otázke, ako sa má agentúra volať, kde bude mať sídlo, z akých zdrojov má byť financovaná a kto má stáť na jej čele, analytici skôr poukazujú na to, že taká ratingová agentúra bude na figu.

Nebude si vraj vedieť získať dôveru trhu. Tí, ktorým by agentúra mala poskytnúť služby, sa nebudú môcť ubrániť dojmu, že jej cieľom nie je nič iné, len ochraňovať tie krajiny eurozóny, ktoré majú problémy so znižovaním rozpočtových deficitov.

Na to, aby sa investori mohli podľa nej riadiť, by totiž musela byť nezávislá od fiškálnych a menových orgánov. No v prípade takej Európskej ratingovej agentúry, akú ju chcú mať politici, o nezávislosti nemožno ani len snívať.

Škrty vo verejných výdavkoch: Katastrofa a depresie

Renomovaný francúzsky ekonóm Thomas Piketty pre denník Le Monde povedal, že "vlády členských krajín eurozóny by sa mali vyhnúť drastickým úsporným opatreniam, ktoré môžu priškrtiť hospodársky rast, a namiesto toho by im mala pomôcť Európska centrálna banka."

Ako Piketty ďalej zdôraznil, ECB v minulosti finančnými injekciami pomohla bankám, ktoré mali nedostatok kapitálu, a teraz by takto mohla pomôcť štátom.

Na margo toho, že je zásadne proti úsporným opatreniam, Piketty uviedol: "To nie je o ich tvrdosti. Ide o to, že škrty vo verejných výdavkoch nám nepomôžu ukončiť súčasnú krízu a naopak – rovnajú sa katastrofe. Jednoducho, nebude to fungovať. Môže to ohroziť hospodársky rast a viesť k ďalšiemu zhoršeniu dlhovej krízy."

Robert B. Zoellick, prezident Svetovej banky (WB) zdôraznil, že európske krajiny by pri znižovaní rozpočtových deficitov nemali zabúdať na podporu ekonomického rastu. Bez ďalšieho rastu sa totiž zo svojich vysokých dlhov len tak nedostanú.

"Existuje riziko, že politika úspor zatlačí do úzadia kroky, ktoré by inak viedli k prosperite. Fiškálna konsolidácia sama o sebe nestačí a situáciu skôr sťaží, pokiaľ nebude sprevádzaná politikou rastu," podčiarkol Zoellick. Ako ďalej uviedol, snahy vlád sprísniť reguláciu finančného sektoru po hlbokej finančnej kríze on sám síce chápe, musí však varovať pred tým, aby byrokracia nezadusila ekonomický rast. "Musíme sa vyhnúť tomu, aby sa z regulácie stala strangulácia."

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) upozornila, že tvrdé úsporné opatrenia už v niektorých európskych krajinách vyvolali sociálne nepokoje. Ďalšie chystané škrty v rozpočtoch jednotlivých krajín sú podľa predstaviteľov ETUC také veľké, že môžu spôsobiť dlhodobý pokles ekonomickej aktivity čiže depresiu.

Preto ETUC plánuje na september celoeurópsku vlnu masových protestných akcií, štrajkov a demonštrácií zameraných proti úsporným opatreniam vlád.

Európsky model tzv. sociálneho štátu

Na Slovensku v rámci predvolebného boja sa okrem osvedčenej tzv. maďarskej karty neustále vyťahuje idea silného sociálneho štátu. Ide o tzv. európsky model sociálneho štátu, ktorého láskavý a všetkými milovaný premiér zo spoločného rozdáva plným priehrštím všetkým (spriazneným). Napríklad v rôznych formách dáva peniaze obciam, v ktorých je starostom člen tej strany, na čele ktorej stojí – zhodou okolností – práve premiér.

Tento model funguje vo väčšine Európy, funguje buď veľmi zle alebo ešte horšie a čo je hlavné, funguje zväčša iba krátkodobo – pred voľbami…

Typickým príkladom je slávnostné otváranie multifunkčných ihrísk v obciach, kde ihrisko funguje hádam už aj rok. Aj bez premiéra. Dôležité je však čosi iné – vystúpenie tamojšej folklórnej skupiny, bohatá účasť dôchodcov úprimne veriacich vo vyššie dôchodky, účasť detí spievajúcich "Máme dobrého premiéra" a predovšetkým servilný potlesk miestnych papalášov.

Čím servilnejšie a úprimnejšie budú tlieskať, tým je väčšia šanca, že si ich pán premiér všimne a možno časom postúpia v rebríčku o nejaký ten stupienok vyššie.

Aj v nedávnej televíznej diskusii premiér Robert Fico (Smer-SD) obhajoval potrebu silného sociálneho štátu a "veľké verejné investície, v ktorých bude treba pokračovať aj po júnových parlamentných voľbách". Druhou diskutujúcou bola Iveta Radičová (SDKÚ-DS), ktorá zdôraznila, že model silného sociálneho štátu jednoducho nefunguje a nová vláda preto bude musieť prísť "s riešeniami, ktoré podporia podnikateľské prostredie a naštartujú súkromnú iniciatívu."

Ako zdôraznila, Slovensko vlani zaznamenalo prepad ekonomiky a zamestnanosti. "Nezamestnanosť vzrástla na dlhoročné maximá, krajina sa vrátila tam, kde bola kedysi a preto potrebujeme hľadať nové riešenia na to, ako tvoriť nové pracovné miesta. Cesta cez posilňovanie verejnej sféry, akou išlo dlhé roky napríklad aj Grécko, nefunguje," uviedla Iveta Radičová.

A pospolitý slovenský ľud, ktorý verí, že peniaze potrebné na to, aby ich ktorýkoľvek premiér mohol rozdávať, nevytvárajú podnikatelia, ale padajú priamo z neba, aj tak viac dôveruje Robertovi Ficovi.

A to, že medzitým Štatistický úrad SR  informoval, že v 1. štvrťroku nezamestnanosť na Slovensku opäť prudko stúpla, medziročne sa zvýšila o 44,9 percenta a medzimesačne o 4,6 percenta – na terajších 15,1 percenta, to je už iná pesnička…

50 centov z každého eura: Dane a odvody

Podobne sa nedobre počúva aj pesnička o tom, že občania Slovenska tento rok pracujú na štát o štyri dni dlhšie ako vlani. Deň daňovej slobody, ktorý vyjadruje celkovú mieru prerozdeľovania príjmov v slovenskej ekonomike, sa totiž posunul z minuloročného 3. júna až na 7. jún.

Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc k tomu uviedol, že pod posunutie Dňa daňovej slobody o štyri dni neskôr sa podpísala najmä neochota vlády šetriť a znižovať verejné výdavky v čase pomalšieho rastu hrubého domáceho produktu. Z prepočtov nadácie ďalej vyplýva, že priemerný zamestnanec na Slovensku získa z každého eura, ktoré zamestnávateľ zaplatí za jeho prácu, iba 49,5 centa.

Vyše 50 centov, teda viac ako polovicu z nákladov práce zhltnú povinné poistné odvody a dane.

Ako vyplynulo z nedávneho prieskumu, väčšina členov Klubu ekonomických analytikov (KEA) si myslí, že výdavkové opatrenia štátneho rozpočtu nebudú stačiť na udržateľné zníženie deficitu a preto bude potrebná aj reforma daní a odvodov s cieľom zvýšiť výber, nie však nutne aj sadzby.

Z výsledkov aktuálneho prieskumu medzi členmi KEA ďalej vyplýva, že takmer všetci vnímajú reformu – najmä prvého dôchodkového piliera – za urgentnú, ktorá neznesie odklad. Všetci členovia vyjadrili výhrady k súčasnému vyčísľovaniu schodku verejných financií v SR.

Globálna banková daň: Nateraz nebude

Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk skupiny G20 po celý týždeň zvažovali, či vôbec a ako pozmeniť už skôr dohodnutý program dvojdňového summitu G20 v juhokórejskom prístavnom meste Pusan (angl. Busan).  Pôvodne sa totiž malo rokovať o reformách bankovej regulácie a celého finančného systému s cieľom predísť ďalším globálnym krízam.

Medzitým však, ako vyplynulo z diskusií počas aktualizácie programu summitu, svet zaskočila celkom nová kríza – teda grécka dlhová kríza majúca tendenciu pretiecť do niektorých ďalších európskych krajín. Ide pritom o krajiny, ktoré majú vysoké štátne dlhy a nemajú bohvieaké vyhliadky ekonomického rastu.

Minister stratégií a financií hostiteľskej krajiny Yoon Jeung-Hyun v piatok pred otvorením stretnutia povedal, že rozhodujúcim bodom summitu malo byť prerokovanie návrhu na osobitné zdanenie bánk vo forme tzv. globálnej dane, ktorým by si banky takpovediac predplatili možnú sanáciu v budúcnosti, ale tým najaktuálnejším problémom je teraz dlhová kríza v eurozóne.

Účastníci summitu po ukončení rokovania vydali komuniké, z ktorého vyplýva, že sa zhodli na potrebe ozdraviť verejné financie a zároveň ďalej podporovať ekonomický rast. Na zavedení globálnej bankovej dane sa však nedohodli.

A ešte jedna aktualita. Zoznam krajín používajúcich euro už čoskoro rozšíri Estónsko. V utorok 8. júna to v Luxemburgu oficiálne odklepnú ministri financií EÚ.

Podľa návrhu by táto pobaltská republika mala zaviesť euro od 1. januára 2011. Ministri však majú na programe rokovania aj ďalšie body, okrem iného diskusiu o potrebe zvýšiť rozpočtovú disciplínu členských krajín únie a osobitným bodom má byť rozšírenie právomocí Európskeho štatistického úradu Eurostat

O rozšírení právomocí sa začalo nahlas hovoriť po tom, čo vyšlo najavo, že Grécko dlhé roky falšovalo štatistické údaje.

V podstate jestvujú k tejto téme dva zásadne odlišné prístupy:

V prvom rade je to menšinový návrh, podľa ktorého by Eurostat mohol ako policajt kedykoľvek (námatkovo), ale i systematicky hĺbkovo preverovať štatistické údaje o hospodárení jednotlivých krajín eurozóny. Väčšinový, teda ten návrh, ktorý má všeobecne väčšiu podporu, hovorí o tom, že Eurostat by mohol "od základu" preverovať národné štatistické údaje až po tom, čo by sa zistil veľký nepomer medzi jeho vlastnými údajmi a údajmi z tej-ktorej krajiny.

Podľa skeptikov by to už mohlo byť neskoro… Argumentujú práve príkladom Grécka.

Boli ste voliť?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *