Nedeľa 19. novembra. Meniny má Alžbeta

Týždeň vo financiách: Stratili sme už tri zo štyroch motorov, ale doletíme

Opäť sme svedkami bojov o záchranu eurozóny, hoci sa už nedá ututlať, že banky potajme hľadajú tlačiarne pre výrobu národných bankoviek. Známa podnikateľka odmietla, že vznik jej politickej strany je len reakciou na mediálne kauzy a dočkali sme sa vysvetlenia ako možno znížiť sadzbu DPH šmahom jednej ruky.

Súčasnú situáciu v eurozóne a v celej zadĺženej Európe azda najlepšie vystihujú slová: „Mám pocit, ako keby som letel z Londýna do New Yorku a na pol ceste kapitán letu povedal: Dámy a páni, hovorí k vám kapitán. Stratili sme tri zo štyroch motorov, ale netreba sa obávať, pretože aj s jedným motorom doletíme do New Yorku bez problémov.“

Toto prirovnanie súčasnej situácie použil vo svojom komentári analytik Saxo Bank Steen Jakobsen a myšlienku ďalej rozvinul takto:

Centrálne banky sú teraz jediným zdrojom – alebo motorom – pre financovanie bánk. Áno, to znamená, že teraz máme v systéme ešte viac garantovaných lacných peňazí /likvidity, ale stále je to lietadlo hrôzy, ktoré letí na jeden motor. „Likvidita centrálnych bánk je jediným motorom, zatiaľ čo súkromný sektor, ktorý predstavoval tri zostávajúce motory, sa zavaril a prestal pracovať. A to je negatívne vytláčanie súkromného kapitálu,“ poznamenáva Jakobsen.  

Len francúzskym bankám kleslo za uplynulý mesiac podľa odhadov americké financovanie o viac ako polovicu a stále sa zhoršuje, priemerný čas financovania sa skrátil zo 44 dní na 5. Áno, ten jediný motor je kúzelný, pretože sa dokáže sám plniť palivom a dokáže nás dopraviť do New Yorku, ale… „Priletíme tam s veľkým oneskorením a možno už znovu nepoletíme, ak verejnosť stratí dôveru v zdroj paliva (tlačenie peňazí a sľuby),“ zdôrazňuje analytik Saxo Bank.

Jeho komentár má viac ako priliehavý názov: Naozaj trhy oslavujú to, že sa zadrel motor? 

Keď nás máta nočná mora

Podľa analytika TRIM Broker Petra Greguša sa európska dlhová kríza rozširuje, dlhová bublina vo viacerých krajinách praskla, súčasné problémy sa však už nedajú jednoducho pozametať pod koberec.

„Je čas sa prebudiť a pripraviť sa na „nový rok“. Európa má len málo možnosti, ako sa dostať zo súčasnej situácie. Buď bude bojovať s dlhom, rozpočtová politika bude jednotná a dôjde k centrálnemu prerozdeľovaniu, alebo nastanú výrazné zmeny v počte členov eurozóny. Každá iná možnosť je len ilúziou,“ napísal analytik Peter Greguš v článku príznačne nazvanom Sen o eurozóne sa zmenil na nočnú moru.

Vedúci oddelenia Asset management Fio banky David Brzek si myslí, že recesia zasiahne eurozónu len lokálne a počet krajín platiacich eurom sa nezníži. Ani napriek protestom nemajú vlády inú možnosť ako začať šetriť – po rokoch blahobytu musia prísť roky úspor.

Na priamu otázku portálu Investujeme.sk čo nás čaká, David Brzek odpovedal takto: „Vládne výdavky nadobudli enormné rozmery a na pláne dňa je skôr šetrenie ako podporovanie ekonomiky verejnými výdavkami. Rozhodujúcim vplyvom v budúcom roku bude preto predovšetkým miera šetrenia a spôsob riešenia dlhovej krízy.“

Medzitým Wall Street Journal Europe priniesol informácie podľa ktorých niektoré európske centrálne banky začali hľadať, resp. oživovať kontakty s tlačiarenskými spoločnosťami, aby mohli čo najrýchlejšie vytlačiť bankovky národnej meny. Dôvodom sú obavy zo skorého rozpadu eurozóny.

Analytik TRIM Broker Peter Margetiny pre Investujeme.sk v článku Kríza v eurozóne sa ešte len rozbieha napísal: „Možno budeme svedkami začiatku novej krízy. Dôvod je jednoduchý. Bundesbanka o chvíľu vyčerpá zdroje, ktorými poskytovala pôžičky vládam problémových európskych krajín.“

Británia odignorovala EÚ

Hádam všetky významnejšie média sveta počas uplynulého týždňa zamerali svoju pozornosť na summit lídrov EÚ. Nie bez príčiny – preliatia dlhovej krízy z Európy do ostatných častí sveta sa boja tak Spojené štáty ako aj Čína, Japonsko, Austrália… Nie je bez zaujímavosti, že krátko pred začiatkom summitu americký prezident Barack Obama zatelefonoval nemeckej kancelárke Angele Merkel – podľa oficiálnych správ z Bieleho domu témou rozhovoru bola kríza, ktorá sužuje eurozónu a ak by ju lídri EÚ nezvládli, mohla by ohroziť celý svet.

Summit sa začal neveselo – ešte pred jeho začiatkom Angela Merkel a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy povedali pre média, že toto je rozhodujúci a najdôležitejší summit v celých dejinách Únie. (Sarkozy: „Summit je poslednou šancou ako záchraniť euro. Ak sa teraz nedohodneme, Únia už ďalšiu šancu nedostane.“) Téma summitu bola vopred jasná – zmeny v zmluvách o EÚ, ktoré majú zaručiť väčšiu fiškálnu disciplínu a tak obnoviť dôveru trhov v eurozónu kruto sužovanú dlhami.

Jasné boli aj dalšie témy a podtémy: spružnenie rozhodovania v rámci celej EÚ, vytvorenie takzvanej fiškálnej únie čiže centralizácia rozhodovacích procesov v neprospech členských štátov a v prospech bruselskej centrály a vytvorenie európskeho ministerstva financií. Jeho úlohou by malo byť dohliadanie na rozpočtových hriešnikov, ale aj harmonizovanie hospodárskych politík členských krajín.

Len čo sa summit začal, hneď bolo jasné, že s potrebným jednotným hlasovaním to nebude také ružové. Niektoré krajiny stojace mimo eurozónu sa rozhodli EÚ takpovediac odignorovať, no niektoré ďalšie – ako napríklad Poľsko či Rumunsko – naopak  potrebu jednotnej Únie zvýraznili. Predstavitelia týchto dvoch krajín vyjadrili ostrý nesúhlas s koncepciou dvojrýchlostnej Európy (jednak eurozóna a jednak tí ostatní…) a pripomenuli, že EÚ má 27 členov a nielen 17 členov eurozóny! 

Potom sa začalo rokovať o možných schémach v rámci EÚ, ako napríklad o schéme 17 + 10 alebo 27 mínus jedna krajina (t.j. Veľká Británia) a podobne. Nakoniec sa to dohodlo tak, že zmeny o zmluvách v rámci EÚ podpíše 17 krajín eurozóny plus ďalší (dobrovoľní) záujemcovia z radov krajín, ktoré euro nepoužívajú. Čiže schéma 17 + nevedno koľko…

Zhrnuté: To čo sa nepodarilo so základnými zmluvami o fungovaní Únie, to sa podarilo aspoň so sprísnením pravidiel pre rozpočty a kontrolu zadlženosti členských štátov. Súčasťou dohody 17 + ďalší je klauzula o automatických sankciách pre rozpočtových hriešnikov.

Nekonal sa žiaden zázrak

V reakcii na správy, že prevažná väčšina členských krajín je ochotná prijať zmenu rozpočtových pravidiel, od čoho si európski prestavitelia sľubujú vyriešenie dlhovej krízy a záchranu eura, euro poskočilo oproti doláru. Pozitívne zareagoval aj európsky akciový trh. Podľa analytikov Patria Online záver summitu však nepriniesol žiaden zázrak – reakcie na jeho výsledky boli bezprostredne pozitívne, v priebehu času ale optimizmus mierne vyprchal

Podľa analytikov spoločnosti Atlantik, finanční trhy, summit vyznel do ztratena. „Finančné trhy všeobecne očakávali, že štátnici z eurozóny na summite rázne a s prehľadom… Namiesto toho sme sa dočkali výstupu, ktorý skor vyznel do stratena.“ Budúcnosť dohody totiž nie je vôbec istá, keďže sa k nej musia ešte vyjadriť národné parlamenty. „Ratingové agentúry už starostlivo prepočítavajú výstupy a možno naplnia svoje hrozby o plošnom znižovaní ratingov európskych dlžníkov,“ konštatujú analytici spoločnosti Atlantik, finanční trhy.

Podrobnejšie informácie o očakávaniach spojených s prípravou summitu, o jeho výsledkoch a ich vplyve na trhy, ale aj o súvisiacich udalostiach v rámci EÚ a eurozóny sme priniesli okrem iného v týchto článkoch, správach a komentároch:

Patria: Reakcia na summit bola vlažná…Klaus výsledek bruselského jednání vítá, Draghiho monetárna expanzia, Nastal čas defenzívnych akcií? Tabak, jedlo a pivo vedie, Európa v plameňoch, Ratingovky už lezú na nervy, Naozaj trhy oslavujú to, že sa zadrel motor?Sen o eurozóne sa zmenil na nočnú moru, ECB bude držet Itálii a Španělsko dál v šachu, Patria: Krach eurozóny by pro Česko znamenal…,

Ale aj v týchto: ECB se rozhodla pomoci bankámNová zmluva bude bičom na hriešnikov, Na spoločných európskych dlhopisoch by Nemecko príliš nepreplatilo, D. Brzek: Recesia zasiahne eurozónu len lokálne, Kríza v eurozóne sa ešte len rozbieha, ako i v sekcii kontinuálne vydávaných správ Investičné spravodajstvo

Blýska sa na lepšie časy: Nora urobí „porádek“

Na domácej politickej scéne dominovali dve témy súvisiace s financiami, a to rozuzlenie kauzy nespokojných lekárov a schválenie štátneho rozpočtu na rok 2012 a rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, čím sa zažehnala hrozba rozpočtového provizória.

K tej prvej správe len toľko, že to, čo tri – štyri týždne bičovalo nervy verejnosti a nakoniec ju postavilo proti nemocničným lekárom, ktorí si žiadali vysoké platy a keď im vláda nevyhovela, odmietli nastúpiť do práce, čo vyvolalo potrebu vyhlásiť núdzový stav, nuž to všetko už má známeho menovateľa. 

Dočkali sme sa rozuzlenia: Celá kauza štrajkujúcich lekárov bola umelo vyvolaná!

Podľa poslanca NR SR Igora Matoviča sa o ňu vraj postarali  ľudia z ľavicovej strany Smer-SD, ktorí obchádzali kľúčových ľudí medzi lekármi a nahovárali ich, aby išli do štrajku, čím sa z pacientov stali rukojemníci v tejto dramatickej rukojemníckej dráme.

K schváleniu štátneho rozpočtu len dodajme, že sa tak stalo „súčinnosťou“ troch koaličných strán (KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd) s opozičným ľavicovým Smerom-SD. Rozpočet nepodporili Matovičovi Obyčajní ľudia, keďže sa im nepodarilo presadiť inú vec, a to zmrazenie platov poslancov a skresanie rozpočtových výdavkov za voľby politickým stranám o 10 mil. eur, pokým nebude vykázaný vyrovnaný štátny rozpočet.

Kým minister financií Ivan Mikloš schválenie rozpočtu privítal slovami „Spolu s dodržaním tohtoročného deficitu na úrovni 4,6 percenta HDP a schválením ústavnej dlhovej brzdy by to  malo stačiť na udržanie dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch“,  predseda strany SaS Richard Sulík uviedol, že schválený štátny rozpočet s vyšším deficitom, ako bol pôvodne plánovaný, určite nemožno nazvať dobrým. „Ale stále je to lepšie, než byť v rozpočtovom provizóriu.“

Sulík zároveň dodal, že možno bude potrebné rozpočet revidovať.

Ale sú aj dobré správy. Do veľkej politiky sa chystá mediálne známa podnikateľka Nora Mojsejová z Košíc. Na prvej tlačovej besede sa úspešne vyhla odpovedi na opakovanú otázku, či vznik jej strany – ako to už napokon evokuje jej názov Slobodné slovo – nie je (len) reakciou, odvetou na nejaké mediálne kauzy. 

Stručne predstavila program strany, ktorá bude bojovať proti chudobe a hladu na Slovensku, bude zastávať záujmy mladých ľudí, nezamestnaných i dôchodcov. Slovom, strane ide o to, aby sa občanom zlepšil život a neboli len rukojemníkmi politikov. Napomôže slobode podnikania a vytvorí zdravé prostredie pre našich a nie pre zahraničných podnikateľov a úspešne zníži ceny liekov a potravín, teda to, čo iní politici len sľubovali a dookola sľubujú…

Nora Mojsejová povedala, že nevie čo tam treba toľko rozprávať o znížení DPH napríklad u liekov či potravín. „Veď je to jedna veta v zákone.“

Dodala, že ak sa dostane do parlamentu a bude mať taký potenciál, že bude môcť veci meniť, občanom vrátane dôchodcov bude lepšie. Vyzvala prítomných novinárov, aby ju volili. „Dajte mňa a taký porádek urobím, že až.“

Nebankové úvery: Priveľa nedostatkov…

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) zverejnila výsledky kontroly u subjektov poskytujúcich nebankové úvery a u finančných agentov. Podľa záverov kontroly sa nedostatky našli až takmer u troch štvrtín (73,07 percenta) nebankových veriteľov (u devätnástich z 26 kontrolových subjektov) a pokiaľ ide o finančných agentov, nedostatky boli zistené u všetkých deviatich kontrolovaných subjektov! Medzi najzávažnejšie nedostatky patrí to, že prekontrolované zmluvy neobsahovali všetky zákonom stanovené podmienky.

Problémom je napríklad jednostranná zmena obchodných podmienok zo strany veriteľa bez vážneho objektívneho dôvodu, či neposkytnutie úplných informácií o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia zmluvy.

Nebankovky nedokázali v celej štvrtine prípadov (!) správne vyrátať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), napríklad jednou spoločnosťou vypočítaná výška 68,56 percent bola výrazne nižšia ako reálnych 199,10 percent! Inšpektori zisťovali, či do RPMN boli zahrnuté všetky náklady provízie, dane a poplatky, ktoré musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom zaplatiť.

„Bolo zistené, že niektorí veritelia v prípadoch leasingových zmlúv do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, nezapočítavali náklady na havarijné poistenie a pripoistenie finančnej straty,“
vysvetlila ústredná riaditeľka SOI Nadežda Machútová.

Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Má Mojsejovej strana Slobodné slovo šancu uspieť v parlamentných voľbách?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *