Pondelok 17. decembra. Meniny má Kornélia

Týždeň vo financiách: Svet je plný mudrcov a bláznov a prehlbujúcich sa rozdielov

Najvypuklejším symbolom boja za modernú Európu je minulotýždňová snímka tlačovej agentúry AP z krvávajúcej a horiacej Ukrajiny, kde sa doprostred medzi dva bojujúce tábory postavili pravoslávni kňazi s krížom. 

Na jednej strane davy ľudu snažiace sa zbaviť ruského jarma a usilujúce o návrat Ukrajiny do Európy a na strane druhej po zuby ozbrojené policajné oddiely fanaticky oddané prorusky orientovanej vláde. Fotografiu kňazov medzi bojujúcimi stranami spolu s ďalšími snímkami v prezentácii aktuálnych udalostí rádia Голос Америки – Voice of America (VoA) prinášame v ďalších častiach textu tohtoTýždňa vo financiách.

Najprv ale k iným udalostiam vo svete: Mediálny obraz bánk je zlý a zavše mu prikuruje aj protibanková hystéria. Ukázalo sa, že tlak, ktorý EÚ vyvíjala na Grécko s cieľom úsporných opatrení, nebol v súlade s právom! Narastá neistota, Nemecko sťahuje zo sveta svoje zlato a českí odborári poznajú liek na najväčší problém našich čias.

Vízie: S racionálnym jadrom, aj bez neho

Najväčšie problémy našich čias (aspoň z pohľadu ekonómov) sú tieto:

  • možnosť vypuknutia ďalšej globálnej krízy
  • vysoká miera nezamestnanosti
  • prehlbujúca sa priepasť medzi chudobnými a bohatými.

Takto tie najvypuklejšie problémy definuje najnovšia štúdia o globálnych rizikách, ktorú predstavilo Svetové ekonomické fórum (WEF) ešte pred začiatkom minulotýždňového – v poradí už 44. zasadania v Davose. Zo štúdie jasne vyplýva, že finančná kríza ešte nebola prekonaná a môže znova udrieť

Denne sme svedkami rôznych vízií, serióznych vedeckých úvahbláznivých rojčení o tom, ako sa to bude ďalej vyvíjať, či nás už čoskoro čaká ďalšia kríza alebo či príde až hodne neskôr alebo že dokonca vlády sa z doterajších kríz už tak poučili, že krízam budú vedieť predchádzať – zníži sa nezamestnanosť a zmenšia sa rozdiely medzi ľuďmi. Chudobných už akosi nebude…

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman hľadajúc odpoveď na otázku, či problémové krajiny eurozóny mali robiť fiškálnu reštrikciu, si myslí, že nemali a dodáva, že čím drsnejšie boli fiškálne úspory, tým väčším poklesom ekonomiky daná krajina prešla. Pre Krugmana to je jasný dôkaz toho, že to politici vtlačili svoje ekonomiky do krízy. Poučenie by mohlo znieť aj takto: nebyť hlúposti politikov, eurozóna si mohla odpustiť dlhovú krízu.

Ale niektorí analytici si myslia, že je to presne naopak. Bližšie o tom písal analytik České spořitelny David Navrátil v komentári pod priliehavým názvom O fiskální restrikci a pohádkách ekonomů

Ale počas týždňa sme zažili aj veselšie témy. Napríklad, že v roku 2035 už vo svete nebudú prakticky žiadne krajiny potýkajúce sa s biedou a chudobou. Túto skvelú a optimistickú myšlienku vyslovil zakladateľ spoločnosti Microsoft Bill Gates a sformuloval ju v liste, ktorý zaslal Svetovému ekonomickému fóru (WEF) v Davose: „Postupne sa to zlepšuje a za dve desaťročia svet bude lepším miestom.“

Gates zároveň poukázal na tri pesimistické mýty, ktoré podľa neho ľuďom na celom svete zbytočne strpčujú život. Sú to tieto tri ponuré vízie: svet sa nezlepšuje, je stále chudobný a čelí preľudneniu. „Som až taký veľký optimista, že si trúfam predpovedať, že do roku 2035 už takmer nebudú na tejto planéte chudobnejšie krajiny. Naša planéta bude rozkvitať.“

Ale sú aj vízie, ktoré sa ukážu, že majú dosť racionálne jadro. Jednou z najväčších za posledné roky bola koncepcia japonského premiéra Shinzō Abeho, ktorá sa zrodila po tom, čo počas dvoch uplynulých desaťročí význam Japonska pre svetovú ekonomiku výrazne klesal, krajina uviazla v špirále klesajúcich cien, rastúceho zadlženia a straty exportnej konkurencieschopnosti.

Pripomeňme si, že Abeho vláda sa cca pred rokom pustila do riskantnej hry, pri ktorej sa pomocou kombinácie fiškálnej a monetárnej stimulácie a štrukturálnych reforiem snažila uniknúť z deflácie a znovunaštartovať ochabujúcu ekonomiku. V jednom z lanských Týždňov vo financií sme pod titulkom Abenomika, alebo príde rast alebo tsunami potopí celý svet!, napísali:

„Ak Abe so svojou stratégiou, ktorej novinári dali prezývku Abenomika, uspeje, mohla by tretia najväčšia ekonomika sveta po rokoch znovu zažiariť a stať sa ťahúňom globálneho rastu v časoch stagnujúcej Európy a upadajúcej Číny. Ak ale Abeho plán zlyhá, obrovská hora japonského dlhu potopí celú krajinu a následná finančná tsunami zrejme kruto zasiahne celý svet.“

Podľa vlaňajšieho vyjadrenia Michaela Manettiho z Roubini Global Economics mal totiž japonský pokus v sebe potenciál veľkého šoku a tak jeho možný vplyv na trhy porovnal s krachom americkej banky Lehman Brothers, ktorý odštartoval finančnú krízu. Aj podľa Medzinárodného menového fondu (IMF) jestvovali značné obavy, že tento veľký experiment stroskotá alebo sa vláde a centrálnej banke vymkne z rúk. A tak IMF zaradila Abeho experiment medzi hlavné riziká pre svetovú ekonomiku.

Minulý týždeň sme však mohli konštatovať, že abenomika funguje a Japonsko sa po dlhých rokoch dostalo z deflácie – bludného kruhu klesajúcich cien a slabého rastu ekonomiky. „Dnes môžeme povedať, že deflácia je už za nami,“ vyhlásil japonský minister hospodárstva Akira Amari. Problémom však podľa jeho slov je, že neexistuje žiadna garancia, že krajina opäť neupadne do deflácie. „Je preto dôležité, aby mzdy rástli rýchlejšie ako spotrebiteľské ceny. Vláda bude preto pozorne sledovať kolektívne vyjednávanie o platoch, ktoré sa začne na jar.“

Zavše sa so svojimi víziami blysnú aj českí odborári. Ak sme v titulku napísali, že svet je plný mudrcov a bláznov, tak musíme uviesť príklad, ktorý ozaj stojí za to. Ekonóm Českomoravské konfederace odborových svazů Jaroslav Ungerman pre médiá povedal, že česká ekonomika si nevie rady s armádou nezamestnaných. Sú ich státisíce, nech už ich počet rastie, alebo klesá. Zároveň spresnil, že počet ľudí bez práce je podstatne vyšší než oficiálne uvádza české ministerstvo práce.

A aké riešenie teda ponúka pán Ungerman? „Riešením by bol štvordňový pracovný týždeň,“ povedal pre Týden.cz.

A aby bolo jasné, že znížiť nezamestnanosť skrátením pracovného týždňa nie je iba zlý vtip zadubeného odborára, svoje myšlienky rozvinul ďalej: „Je to veľmi zložitá téma. Netýka sa len nás, ale celej Európskej únie. Musíme sa vrátiť do doby, kedy sa v 60-tych rokoch zavádzal päťdňový pracovný týždeň, a zamyslieť nad tým, či východiskom nie je štvordňový pracovný týždeň, čo by vytvorilo priestor pre zamestnávanie viac ľudí a súčasne by to znamenalo prerozdelenie medzi kapitálom a prácou.“

Na novinársku otázku, či skrátenie pracovného týždňa by neznamenalo znižovanie miezd a tým aj životnej úrovne, odborár odvetil: „Myslím si, že by sa vôbec nič nestalo a mzdy by neklesli. Zavedené by to bolo postupne a rast produktivity práce by to dobehol.“

Doplnil, že je to otázka cca piatich až šiestich rokov, než sa to (aj v Česku) zavedie. Svet je naozaj plný vizionárov, mudrcov i bláznov, dodávame k tomu.

A teraz pár slov k protibankovej hystérii. Bankári sú na tom s reputáciou veľmi zle a v posledných rokoch sa ich mediálny obraz ešte viac zhoršuje. Ukazuje to aj celosvetová správa Reputation Risk Assessment 2012/2013 spoločnosti Media Tenor International. Otázkou ale je, či zlý mediálny obraz bánk naozaj vychádza z názorov obyvateľov, alebo naopak médiá svojím negativistickým postojom napomáhajú tomu, aby ľudia bankárov ešte viac nenávideli. Bližšie o tom v článku Bankéři jsou oblíbení stejně jako Al-Káida

V našich podmienkach (Česko, Slovensko atď.) by možno banky nemali až takú zlú reputáciu, keby im mnoho klientov nevyčítalo vysoké poplatky. Svoju negatívnu úlohu (napríklad na Slovensku) neraz zohráva aj populistická vláda, ktorá navyše prikazuje bankám často aj nezmyselné veci, ako napríklad prednedávnom to bol nútený lacný univerzálny bankový produkt – rovnaký pre každého… Takýmito a podobnými ťahmi populistický vládny kabinet neraz významne prispieva k protibankovej hystérii.

Ministerstvo financií SR po tom, čo sa od júla 2013 zrušili poplatky za vedenie úverového účtu, prichádza s ďalším návrhom, aby zrušenie platobného účtu a jeho presun do inej banky sa diali bez poplatkov a iných obmedzení. De facto ide o odbúranie poplatku za zrušenie platobného účtu. Keď návrh na novelu zákona o platobných službách schváli parlament (čo sa pri vláde jednej strany všeobecne očakáva), banka nebude môcť požadovať poplatok za akýkoľvek úkon súvisiaci s presunom či zatvorením účtu. Všetko už bude zadarmo, ako v komunizme!

Prečítajte si tiež:

Dotlačené Grécko, osamotené Nemecko

Osobitnú pozornosť venujeme tentoraz dvom krajinám eurozóny – Grécku a Nemecku. Nerobíme to samoúčelne, veď aj prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi v prejave, ktorý predniesol v Davose, i v následných rozhovoroch pre viaceré médiá osobitne menoval práve tieto dva členské štáty Únie.

V prvom rade ale ubezpečil, že ECB má ešte veľa nástrojov, ktoré môže použiť v boji proti úverovej kríze a na podporu slabej ekonomiky vrátane extrémne nízkych úrokových sadzieb. Doterajšie oživenie v eurozóne totiž Draghi označil za naozaj slabé, krehké a nerovnomerné. Napriek tomu niektoré problémové krajiny eurozóny, napríklad Grécko, dosiahli výrazný pokrok. Ako nasledovaniahodný príklad spomenul Nemecko, kde sa potrebné štrukturálne reformy začali realizovať už pred rokmi.

Dodajme ešte, že nemecký minister financií Wolfgang Schäuble pochválil Grécko za riešenie svojich rozsiahlych ekonomických problémov. „Gréci museli zvládnuť výrazné utiahnutie opaskov. Nechcel by som to presadzovať v Nemecku,“ povedal. O Grécku sa však minulý týždeň hovorilo aj inak. Ukázalo sa totiž, že úsporné opatrenia, ktoré na nátlak tzv. Veľkej trojky (Európska komisia, ECB a IMF) robila grécka vláda nie sú totiž až také kóšer, ako sa pôvodne zdalo.

Najvyšší grécky správny súd totiž rozhodol, že zníženie miezd niektorým skupinám štátnych zamestnancov (najmä príslušníkom armády, polície i hasičských zborov) v roku 2012 bolo nielenže nezákonné, ale aj priamo v rozpore s gréckou ústavou! Dodajme, že vláda tieto platy znižovala až o 20 percent pod priamym tlakom medzinárodných veriteľov zastúpených Veľkou trojkou. Medzičasom sa ozvali príslušné odborové zväzy, ktoré kvôli nadiktovaným úsporným opatreniam hromadne podali na vládu žalobu. V Grécku bude toho roku veľmi horúco!

Ešte pár slov k Nemecku, ktorého ekonomika podľa prognóz zväzu nemeckého priemyslu BDI vzrastie v tomto roku aj viac ako o dve percentá. Ratingová agentúra Fitch potvrdila rating Nemecka na najvyššej úrovni AAA, pričom ako jeden z dôvodov uviedla znižovanie štátneho dlhu. Výhľad ponechala stabilný, čo znamená, že krajine v dohľadnej dobe zníženie ratingu nehrozí. „Nová koaličná vláda bude pokračovať v trende znižovania verejného dlhu, ekonomika krajiny rastie, rozpočtová pozícia je priaznivá a nominálne úrokové sadzby sa držia na nízkej úrovni,“ uviedla agentúra v odôvodnení hodnotenia Nemecka.

Táto krajina je však osamotená a čoraz viac stráca spojencov v ECB. Podľa analytičky Poštovej banky Dany Špacírovej vec sa má tak, že fungovanie štátov na dlh už akosi zľudovelo. V 28-člennej Európskej únii v roku 2012 hospodárilo s deficitom až 27 vlád a podobne zrejme vyzerá bilancia aj za uplynulý rok 2013. Jedinou svetlou výnimkou s prebytkom bolo práve Nemecko. Podľa Tomáša Raputu z analytického tímu FXstreet.cz Nemecko ako tradičný bojovník s infláciou, ktorý netoleruje takmer žiadny rast cien a stále by držalo utiahnutú menovú politiku, zostáva v rámci Európskej centrálnej banky takmer osamotené: „Tvrdé škrty v rozpočtoch a silné euro, ktoré Nemecko naordinovalo aj ostatným zdravým krajinám v eurozóne, majú za následok recesiu v takých krajinách ako je Holandsko či Fínsko, ktoré sa teraz radšej prikláňajú na stranu periférie a žiadajú nízke úrokové sadzby po dlhšiu dobu i slabšie euro.“

Situácia je teda zložitá a neistá. Kam bude smerovať Európska únia aj so svojím eurom, to závisí jedine od výsledkov blížiacich sa eurovolieb, ktoré aj najvyšší predstavitelia európskych štruktúr považujú za kľúčové a osudové. Žiaľ, v mnohých členských krajinách sa čoraz viac dostávajú k slovu politické sily, ktoré sú nielenže euroskeptické, ale mnohé z nich majú chorobnú nenávisť k spoločnej Európe priamo zakotvenú vo svojich programoch.

Podľa niektorých médií aj to jeden z dôvodov, prečo nemecká centrálna banka Deutsche Bundesbank začala vo veľkom sťahovať veľkú časť nemeckých zlatých rezerv rozptýlených po celom svete. V posledných týždňoch sa takto doviezlo späť do vlasti cca 37 ton zlata, pričom banka oznámila, že v sťahovaní zlatých rezerv bude pokračovať vo veľkom štýle

Téme sa venoval publicista Daniel Kuchta konštatujúc, že na trhu so zlatom sa niečo deje: „Západní investori sa už niekoľko mesiacov zbavujú papierových nástrojov a Čína vykupuje všetko zlato, čo jej príde pod ruku. O manipulácii s cenou sa hovorí už nejakú dobu, rovnako ako o tom, že Fed a komoditné burzy nemajú toľko zlata, koľko deklarujú. A teraz k tomu pridala svoje úsilie nemecká Deutsche Bank.“

Podrobnejšie informácie o aktuálnom dianí v EÚ a eurozóne prinášame v sekcii kontinuálne vydávaných správ Investičné spravodajstvo v slovenskej i českej verzii Investujeme.sk/Investujeme.cz

Policajná brutalita na prahu občianskej vojny

Na Ukrajine sa po celý uplynulý týždeň naďalej bojovalo o budúcu mapu Európy. Situácia sa čoraz viac vyhrocuje – sú len dve možnosti: buď sa Ukrajina vráti späť do Európy alebo bude pod ruským diktátom. Aj počas víkendu všetko nasvedčovalo tomu, že proruský prezident Viktor Janukovyč sa nehodlá vzdať. Jeho odpoveďou na nespočetné výzvy, aby odstúpil, bola počas týždňa zvyšujúca sa policajná brutalita a nariadenie, aby policajné zložky v boji s masami nespokojných využívali všetky dostupné – zákonné aj nezákonné metódy a prostriedky, čo v ľuďoch len vyvoláva ďalšiu nespokojnosť a rozducháva ich hnev. Podpredsedníčka Európskej komisie (EC) pre spravodlivosť Viviane Reding varovala pred rizikom vypuknutia občianskej vojny na Ukrajine.

Predseda EC José Manuel Barroso v telefonickom rozhovore s prezidentom Janukovyčom vyslovil poľutovanie nad eskaláciou násilia na Ukrajine vrátane násilia používaného voči novinárom. Zdôraznil, že použitie brutálnej policajnej sily nie je odpoveďou na politickú situáciu v krajine a vyzval Janukovyča, aby okamžite rozvinul dialóg s opozíciou. „To je úloha prezidenta ako hlavy štátu,“ zdôraznil Barroso.

Poslanci Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšej politickej frakcie v Európskom parlamente (EP) požiadali, aby k nebezpečnej situácii na Ukrajine mimoriadne zasadla Bezpečnostná rada OSN. Predseda frakcie Joseph Daul vyzval najvyšších predstaviteľov ukrajinskej armády, aby nedovolili vtiahnuť armádne zložky do područia polície a podieľať sa na krvavom potláčaní nekonečných zástupov ľudí, ktorí majú iný názor na politickú budúcnosť Ukrajiny. Daul zároveň vyzval ukrajinské ministerstvo vnútra, aby okamžite stiahlo z ulíc a námestí svoje špeciálne jednotky vrátane ostreľovačov.

Aj ďalšie skupiny europoslancov odsúdili brutálne zákroky ukrajinskej polície a požiadali, aby ukrajinské úrady umožnili zástupcom EÚ navštíviť vo väznici bývalú premiérku Juliu Tymošenko, ktorá je zo strany väzniteľov i naďalej týraná a mučenáPápež František v nedeľnej modlitbe vyzval na ukončenie násilia na Ukrajine a pomodlil sa za obete policajnej zlovôle. A tu sú už minulotýždňové snímky z horiacich ulíc a námestí – v Kyjeve i ďalších ukrajinských mestách. Na jednej z nich je aj štvorica pravoslávnych kňazov: 

 

Aktuálne správy ukrajinského vysielanie rádia Voice of America (VoA) – Голос Америки si možno vo videopodobe pozrieť na portáli YouTube

Slovensko alebo Severná Kórea? Vyberme si!

Ale minulý týždeň bolo horúco aj inak. Predseda slovenského parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) vydal nariadenie, ktorým výrazne obmedzil slobodnú prácu novinárov v parlamente. Obmedzenie – priznajme si pravdu! – má postihnúť predovšetkým tých zástupcov médií, ktorí nie sú spriaznení s vládnou stranou Smer-SD, resp. sú pre ňu nepohodlní. Obmedzenie vyvolalo zdesenie v radoch opozície i v novinárskej obci doma i v zahraničí.

Poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO ) v reakcii povedal, že akékoľvek obmedzovanie podmienok práce novinárov hnutie OĽaNO ostro odmieta a že pán Paška týmto krokom vyjadril sympatie s diktátormi na Ukrajine, kde vládna moc obmedzila občanom slobodu prejavu: „Chcel by som pánovi Paškovi pripomenúť, že je predsedom slovenského a nie ukrajinského parlamentu, že je 24 rokov po Nežnej revolúcii, a aj keď mu je to nepríjemné, vláda jednej strany potrebuje kontrolu!“

 

Podľa predsedu SNS Andreja Danka strana s pohoršením prijala správu o obmedzení slobody pohybu a činnosti novinárov v parlamente. „Poslanci sú volení ľudom, platení z peňazí daňových poplatníkov a teda sú zamestnancami ľudu. Voliči majú právo na kontrolu ich činnosti. Najnovšie zákazy pre zástupcov médií v parlamente však zaváňajú obmedzením slobody tlače a návratom do čias pred Nežnou revolúciou,“ povedal.

Ako Danko ďalej zdôraznil, príkaz predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD) je hrubým útokom na slobodu tlače a možnosti novinárov slobodne informovať verejnosť o činnosti politikov. „Nielenže vracia Slovensko do obdobia pred nežnou revolúciou, ale približuje ho k režimu v Severnej Kórei.“

Podľa podpredsedu strany Most-Híd Zsolta Simona predseda parlamentu sa snaží dať novinárom náhubok a obmedziť verejnosti prístup k informáciám – presne tak, ako to dakedy robili komunisti. „Snaží sa o to, aby sa v médiách objavilo len to, čo páni zo Smeru-SD dovolia. Za 12 rokov svojho politického pôsobenia som niečo také nezažil. Takéto obmedzenia zavádzajú vždy len ľudia, ktorí sa boja sa verejnej kontroly!“

Zvýši pocit bezpečnosti rezerva na horšie časy?

Obyvatelia západnej a severnej Európy sú spokojnejší a šťastnejší so svojím životom, než obyvatelia Slovenska a ďalších nových členských štátov EÚ. Vnímanie ekonomickej situácie vlastnej domácnosti je u nás piate najhoršie v celej Únii. Slovom, sme pesimisti. Tak to aspoň vyplýva zo štúdie „3rd European Quality of Life Survey“. Pravda, ako upozornil hlavný stratég Sberbank Martin Barto, štúdia sa opiera predovšetkým o zistenia o tom, ako Európania osobne vnímajú kvalitu svojho života a svoj blahobyt, aký je ich vlastný pocit blaženosti.

Ako Barto ďalej dodal, jedným zo spôsobov, ako možno tlmiť negatívny vplyv ekonomických faktorov je okrem silného rodinného zázemia a aktívneho trávenia voľného času, aj určitá finančná zábezpeka, rezerva na horšie časy. Tá pomôže prekonať obdobie bez práce, umožní financovať nepredvídané výdavky a zvýši tak pocit bezpečnosti: „Najlepšia forma takejto finančnej rezervy je termínovaný účet v banke, pretože je chránený a vyššia úroková sadzba motivuje jeho majiteľa, aby prostriedky na účte neminul.“

Otázka ale môže znieť aj takto: Je potrebné si určiť , kam sa finančne chceme dostať? A ozaj, kedy vlastne potrebujeme peniaze? Dnes? Zajtra? O mesiac? O rok, dva, o desať rokov? Spravidla stále. Preto z hľadiska finančného plánovania si treba stanoviť ciele krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Naše ciele by mali mať istú postupnosť, aby mal finančný plán zmysel. Zostavenie plánu si vyžaduje prezieravosť a dobrým pomocníkom vie byť finančný poradca, upozornil Vladimír Šimek z Partners Group SK.

Foto v záhlaví článku: Minulotýždňová horiaca a krvácajúca Ukrajina. Zdroj: Voice of America (VoA) – Голос Америки 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *