Sobota 21. októbra. Meniny má Uršuľa

Týždeň vo financiách: Svet očakáva príchod Mesiáša v podobe summitu G20

Európski lidri a spolu s nimi celý svet zasiahnutý krízou sa v posledných dňoch priam horúčkovite pripravujú na blížiaci sa summit G20. Nie div, veď v Pittsburghu sa má hovoriť aj o regulácii a odmenách pre bankový manažment a predovšetkým o regulácii a sprísnení dohľadu nad finančnými inštitúciami. EÚ sľúbila ťahať za jeden povraz.

Uplynulý týždeň sa niesol v znamení neslávneho prvého výročia plného prepuknutia terajšej globálnej krízy – 15. septembra totiž uplynul práve rok od horúcej chvíle, kedy americká investičná banka Lehman Brothers oznámila, že požiadala o bankrotovú ochranu pred veriteľmi. Išlo o najväčší bankrot v doterajších dejinách USA, kedy banka, ktorú ťažilo 60 miliárd dolárov v zlých investíciách do realít a neschopnosť nájsť si investičného partnera, mala aktíva vo výške viac ako 690 miliárd dolárov.

V záujme objektívnej pravdy treba ale povedať, že kríza sa ohlásila už skôr – 7. septembra, kedy americká vláda prevzala kontrolu nad pološtátnymi hypotekárnymi agentúrami Fannie Mae a Freddie Mac, ktoré v Spojených štátoch zohrávali ústrednú rolu vo financovaní hypoték. Krátko na to prezident George Bush vyhlásil, že USA sú vo vážnej finančnej kríze.

Situácia bola natoľko zložitá, že donútila americkú vládu a predovšetkým centrálnu banku (Federálny rezervný systém FED)  k tomu, aby prijali celý rad krokov na podporu domácej ekonomiky, predovšetkým stimulačných opatrení v objeme mnohých stoviek miliárd dolárov.

Toto pumpovanie peňazí do ekonomiky sa stalo vzorom pre neskoršie stimulačné opatrenia v Európe, napríklad v podobe šrotovného.

Vinníci krízy? Ukážeme na nich prstom!

Komisia, ktorú vymenoval americký Kongres na vyšetrenie príčin a okolností finančnej krízy, sa počas uplynulého týždňa zišla vôbec prvýkrát. Jej predseda Phil Angelides sľúbil, že budú vyšetrovať všetkých hlavných aktérov, vrátane najväčších bánk a vládnych činiteľov. Komisia, ktorej oficiálny názov znie Komisia pre vyšetrovanie finančnej krízy, je zložená zo zástupcov regulačných úradov, a výskumných ústavov ekonomického zamerania, ale aj z bývalých členov Kongresu a predstaviteľov finančných a podnikateľských kruhov, má široké právomoci.

Má napríklad právo vyžadovať si dokumenty a predvolávať svedkov.

Na koberec pôjde aj Henry Paulson

Je len samozrejmé, že americké i svetové médiá sa už niekoľko dní horúčkovito zaujímajú, od koho bude komisia požadovať tajné dokumenty a koho každého bude vlastne vyšetrovať. Priamej odpovedi na túto otázku sa Phil Angelides excelentne vyhol – povedal len, že "je nevyhnutné prešetriť veľké finančné inštitúcie, ktoré sa zrútili samé od seba alebo by sa bez štátnej pomoci tak či tak zrútili." A na nekonečné a dotieravé otázky žurnalistov nakoniec nepriamo odpovedal slovami, že "väčšina ľudí aj tak tuší, že na užšom zozname môžu byť Lehman Brothers, Bear Stearns, Merrill Lynch, Fannie Mae, Freddie Mac, AIG." 

Potom dodal, že si predvolajú aj zástupcov regulačných orgánov a je celkom možné, že by medzi predvolanými mohol byť aj bývalý minister financií Henry Paulson"Chceme komplexne vyšetriť, čo položilo finančný systém na kolená," vysvetlil Phil Angelides.

Podľa odborníkov má vraj terajšia Komisia pre vyšetrovanie finančnej krízy podobné poslanie a takmer rovnaké právomoci ako tzv. bankový výbor amerického Senátu v časoch Veľkej svetovej hospodárskej krízy, ktorý mal vyšetrovať vtedajšie úpadky bánk. Poznatky, ktoré výbor počas vyšetrovania zhromaždil, sa stali základom pre prijatie Glass-Steagallovho zákona v roku 1933. Tento zákon mal okrem iného spriehľadniť vtedajší finančný systém. Nie všetko, čo predpokladal, sa v skutočnosti aj podarilo.

Jedna vec ale vyšla – zákon nadlho oddelil od seba klasické obchodné bankovníctvo a investičné bankovníctvo.

Obama: Banky sa nepoučili

Americký prezident Barack Obama minulý týždeň opakovane poukázal na to, že americká ekonomika a finančný systém sa aj vďaka záchranným balíčkom pomaly začínajú stavať na nohy, no zároveň upozornil finančníkov, že sa už nebudú môcť ďalej spoliehať na pomoc zo strany vlády. Varoval ich aj pred nezodpovedným správaním (irresponsible behavior), ktoré dostalo Spojené štáty do finančnej a hospodárskej krízy.

V prejave prednesenom k prvému výročiu pádu Lehman Brothers povedal, že banky a ostatné finančné inštitúcie si ponaučenie z krízy vôbec nezobrali. "Namiesto toho, aby sa poučili z príkladu Lehman Brothers a z krízy, z ktorej sa ešte stále zotavujeme, akékoľvek ponaučenia opäť ignorujú." Prezident zdôraznil, že Spojené štáty sa už nevrátia k obdobiu nezodpovedného správania a nekontrolovaných excesov, keď niektorých nezaujímalo nič iné, iba rýchle zisky a mastné odmeny, fatty rewards.

"Vláda nebude zachraňovať vaše banky!" odkázal obchodníkom z Wall Street. Zároveň sa obrátil aj na Kongres, aby schválil prísnejšiu reguláciu finančného sektora. "Verím, že finančné spoločnosti nebudú bojkotovať zavedenie prísnej regulácie. Hoci ekonomika a finančný systém vykazujú známky zlepšenia, nemožno toto zlepšenie použiť ako výhovorku na to, že reformy finančného systému už nie sú potrebné. Normálny stav nemôže viesť k samoľúbosti," poznamenal Barack Obama.

Východiskom kontrola ratingových agentúr

Americká Komisia pre cenné papiere (SEC)  prijala nové pravidlá kontroly ratingových agentúr. Predsedníčka SEC Mary L. Schapiro tieto agentúry označila za jedného z hlavných vinníkov terajšej krízy a uviedla, že komisia sa bude snažiť o zrušenie doterajšej praxe kupovania ratingov. Celé to fungovalo tak, že firmy si vyžiadali predbežné ratingy od viacerých agentúr, no napokon zverejnili len ten najvyšší. Tomu by už podľa Mary L. Schapiro mal byť koniec.

Podľa nových pravidiel spoločnosti budú musieť zakaždým zverejniť, že už dostali predbežný rating od nejakej agentúry. A navyše, samotné ratingové agentúry budú musieť zverejniť každú firmu, ktorá im zaplatila za vydanie ratingového hodnotenia. "Takto by sa mal celý systém spriehľadniť," zdôraznila Schapiro.

Ako ďalej povedala, iba kríza ukázala, ako sa ratingové agentúry často mýlia a nezriedka sa mýlia aj zámerne. Ako príklad uviedla subprime hypotéky, teda hypotéky pre menej bohatých. Týmto hypotékam dávali agentúry veľmi dlho prestížny rating AAA, a to aj v čase, keď riziká s nimi spojené boli už známe.

Preto sú podľa Mary L. Schapiro ratingové agentúry spoluzodpovedné za hypotekárnu a úverovú krízu.

Kríza – a čo bude po nej?

Minulý týždeň sme opäť boli svedkami viacerých vyjadrení a názorov na to, ako dlho ešte terajšia globálna kríza potrvá, resp.ako sa bude ďalej vyvíjať a čo bude nasledovať po nej. Tak napríklad člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Nout Wellink uviedol, že oživenie svetovej ekonomiky bude s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi pomalé a naďalej bude hroziť, že svet opätovne upadne do recesie. Problémom bude podľa jeho slov to, ako vlády skončia so stimulačnými opatreniami. "Treba ich ukončiť citlivým spôsobom bez toho, aby sa narušilo oživenie ekonomiky. Z krízy totiž ešte nie sme vonku, sme uprostred recesie," zdôraznil.

Ďalší člen rady Rady guvernérov ECB Yves Mersch povedal, že terajšia globálna kríza zďaleka nie je zažehnaná a napriek pozitívnym signálom riziká ešte stále pretrvávajú a problémy sa môžu objaviť znova. To, že sa ekonomické ukazovatele zlepšili, je podľa jeho slov vďaka záchranným balíčkom vlád. Bude vraj zaujímavé sledovať, ako si banky budú vedieť poradiť bez podporných opatrení.

Predseda Rady guvernérov FED-u Ben Bernanke hovoril o vývoji finančnej krízy v súvislosti s prvým výročím pádu investičnej banky Lehman Brothers. "Z technickej perspektívy už recesia veľmi pravdepodobne skončila," odpovedal na jednu z otázok po prejave na konferencii v Brookings Institution. Podľa najnovšieho vyhlásenia Stephena Roache z Morgan Stanley bude oživenie USA pomalé a kvôli malému rastovému momentu bude mať americká ekonomika sklony k opätovnému oslabeniu. "Ak sa objaví niečo neočakávané, neexistuje vankúš, ktorý by tlmil šoky a ekonomika je preto zraniteľná," zdôraznil.

Analytici Saxo Bank zdôrazňujú, že po roku je stav globálneho oživovania kritický. "Dôležité je si uvedomiť, že stimulačný balíček americkej vlády už má najlepšie chvíle za sebou. Hoci v 3. štvrťroku 2009 prispieva k rastu HDP iba 3,0 % (v ročnom vyjadrení), v 4. štvrťroku poklesne tento podiel o polovicu. No ani tak vláda USA nedokázala vyčarovať v 2. štvrťroku pozitívny rast!" konštatuje Saxo bank a na otázku čo bude nasledovať po kríze, analytici banky odpovedajú takto:

"Trhy sa odrazili od extrémneho dna a tento obrat nie je možné si nevšimnúť," tvrdí hlavný ekonóm Saxo Bank David Karsboel. Expedičné firmy, kamiónová a železničná doprava ešte stále nie sú v najlepšej kondícii, ale v blízkej budúcnosti sa pravdepodobne dá očakávať zotavenie.

"Práve preto by sme mali začať premýšľať nad tým, akú pozíciu zaujať, keď začne globálny rast. Zdôrazňujeme slovo „globálny“ keďže si myslíme, že rast v USA a v krajinách Eurozóny bude do budúcna zanedbateľný. Pri pohľade na uplynulých 10 rokov musí človek premýšľať, či sme náhodou nežili vo fantastickom svete, kde boli zákony ekonomiky (resp. matematiky) na trhoch aktív totálne ignorované," uvádza sa v komentári Davida Karsboela.

Saxo Bank tiež prognózuje, že najrýchlejší vývoj v najbližšom období zaznamenajú krajiny BRIC  (Brazília, Rusko, India, Čína), až po nich Spojené štát a Európa. "Banka očakáva pomerne významné rozdiely, pokiaľ ide o regionálny vplyv na vývoj zisku, na čele budú s najväčšou pravdepodobnosťou krajiny BRICu nasledované USA a Európou," uvádza sa v septembrovom výhľade Saxo Bank.

HDP alebo pocit šťastia a spokojnosti?

Médiami nezostal opomenutý návrh francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, aby tradičné meranie výkonu ekonomiky pomocou hrubého domáceho produktu (HDP) v národných účtoch jednotlivých krajín nahradil ukazovateľ šťastia, spokojnosti a udržateľnosti. Takýto ukazovateľ by podľa jeho slov odrážal subjektívne pocity šťastia a zahrňoval aby aj dosiaľ nezaznamenávanú aktivitu, napríklad starostlivosť o deti a domácnosť. V súvislosti s výročím pádu Lehman Brothers Sarkozy zdôraznil, že svet preto, že sa príliš zahľadel do ukazovateľov HDP, uviazol v kulte čísel a v kulte trhu.

Podľa hlavného ekonóma Centra pre európsku reformu (CER) Simona Tilforda je HDP stále lepším meradlom než typ tzv. mäkkých ukazovateľov šťastia alebo kvality života. "Nehovorím, že nie sú užitočné, ale ťažko si viem predstaviť, že by nahradili HDP." Hrubý domáci produkt sa podľa Tilforda meria predovšetkým preto, že vzhľadom na exaktne merateľné materiálne ukazovatele ideálne slúži pre porovnávanie jednotlivých krajín.

"Merania niečoho tak efemérneho ako je šťastie môžu byť iné nielen v každej krajine, ale aj v každom regióne a napokon aj u každého jednotlivca," zdôraznil.

Európa konečne jednotne?

Americký prezident Barack Obama minulý týždeň sľúbil, že bude spolu s predstaviteľmi krajín skupiny G20 pracovať na reforme regulácie finančného sektoru. Zdôraznil, že už viac nebudú tolerované nezodpovedné machinácie, ktoré manažérom firiem prinášajú mastné odmeny, fatty rewards. V súvislosti s tohtotýždňovým summitom G20 v Pittsburghu zdôraznil: "Vieme, že spolu s krajinami celého sveta máme ešte veľa práce na posilnení pravidiel pre finančné trhy. Musíme zabezpečiť, aby sme sa už nikdy neocitli v takejto nebezpečnej situácii, do ktorej sme sa dostali pred rokom."

Načim už len uviesť, že na summite chce Európska únia jednotne presadzovať svoje plány na finančnú reformu, najmä obmedzenia odmien bankových manažérov.

Ako však vyplýva z vyjadrenia predstaviteľov jednotlivých krajín EÚ, únia žiadne konkrétne plány nemá pripravené. Aspoň nie také, ktoré by mali podporu všetkých členských krajín. O to viac však v médiách rezonovali vyhlásenia o spoločnom postupe celej EÚ.

Pravdou zostáva iba to, že v minulých dňoch a týždňoch sa viackrát stretli premiéri, ale aj ministri financií a centrálni bankári členských krajín EU, aby sa dohodli sa koordinovaní spoločného postupu na summite G20. Nosnou témou summitu bude totiž aktuálna ekonomická situácia vo svete, otázka odmien pre vysoký manažment vo finančnom sektore a predovšetkým sprísnenie regulácie a dohľadu nad finančnými inštitúciami.

To všetko sú témy, ktoré európskych lídrov už dávno zaujímajú, už dávno o nich rokujú a zatiaľ sa nikdy na ničom konkrétnejšom nedohodli. A tak na blížiaci sa summit G20 hľadia s očakávaním blížiaceho sa Mesiáša.

Akoby on mal za nich všetko vyriešiť. Akoby mal za nich dohodnúť to, na čom sa sami nevedia dohodnúť.

Fico: Slovensko nie je ostrov

Netreba nám chodiť do Pittsburghu. Veselo je aj u nás doma.

Premiér Fico konštatoval, že vládny program sa plní vysokým tempom a terajšiu vládu treba spojiť s obrovskými projektmi. "Treba ju spojiť s najväčším projektom, aký tu kedy bol, a to je projekt návratu k sociálnemu štátu. To neurobila žiadna vláda.Je mi ľúto, že nás trochu zastavila kríza." Doplnil, že kríza zasiahla celý svet a Slovensko nie je ostrov. "Ale znovu sa naštartujeme a pôjdeme ďalej."

Slovenský premiér jedným dychom dodal, že sa robia aj chyby. Bolo by vraj smiešne, keby pri takom kolose ako je štát chyby neboli. "Samozrejme, že sú. Ale odmietam obraz nejakej katastrofy, ktorý sa tu vytvára. Slovensko si ide cestou stability."

Podobnosť so správami o vývoji spoločnosti prednesenými súdruhom Gustávom Husákom na 14., 15, 16. atď. zjazde KSČ, kde sa každých päť rokov konštatovali grandiózne úspechy v budovaní socializmu a nikdy sa nezabudli spomenúť aj drobné chyby a nedostatky, ktorým sa pri plnení veľkolepých úloh nebolo možné vyhnúť, je samozrejme čisto náhodná.

Realitou je skôr to, že Slovensko si v najnovšom rebríčku porovnávajúcom ekonomickú slobodu 141 krajín sveta pohoršilo. Oproti roku 2007 sa z 20-tej presunulo vlani na 26. priečku. Vyplýva to z aktuálneho hodnotenia Indexu ekonomickej slobody vydaného sieťou Economic Freedom Network, za ktorou stojí renomovaný kanadský Fraser Institute. Ako upozornila Nadácia F. A. Hayeka Slovensku poškodilo najmä prijatie nového Zákonníka práce, zásahy štátu v oblasti cenovej regulácie, ale aj nerešpektovanie vlastníckych práv. 

Ministerstvá – pribudnú alebo ubudnú?

Podľa premiéra Fica vláda ide nenormálne škrtiť – samozrejme, šetriť bude na sebe, nie na ľuďoch. Jedným z krokov má byť aj plánované zníženie počtu ministerstiev. Podľa ministra financií Jána Počiatka v budúcoročnom rozpočte sa teraz robia veľké škrty. "Budú sa zlučovať ministerstvá, úspory budú rádovo v miliardách."

Človek by sa potešil.

Toto všetko sa odohralo minulý týždeň. Avšak ten istý týždeň prišiel premiér Fico s ďalším nápadom – zriadiť nové ministerstvo. Malo by ísť o ministerstvo energetiky. Jeho opodstatnenie odôvodnil takto: "Malo by mať v kompetenci i všetko, čo štát kontroluje v oblasti energetiky. A toho je veľa."

Treba ešte dodať, že nesúhlas s vytvorením nového ministerstva vzápätí vyjadrili ekonomickí odborníci aj podnikatelia. "Myslíme si, že je postačujúce, keď všetky kompetencie, ktoré by malo nejaké ministerstvo energetiky, vykonáva ministerstvo hospodárstva. Aj vzhľadom na to, že treba šetriť, vytvárať nejaké nové štátne inštitúcie je úplne proti duchu doby," konštatovala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) "nemožno pokladať za vhodné, aby takýto špecializovaný rezort vznikol. Skôr sme za to, aby niektoré rezorty zanikli, prípadne sa zlúčili."

A čo koaliční partneri Smeru-SD? Kým SNS by si slovami predsedu Jána Slotu vedela predstaviť taký rezort, podľa Milana Urbániho z ĽS-HZDS by vytvorenie ministerstva energetiky bola absolútna hlúposť!

 

Nahradí SDR dolár?

View Results

Loading ... Loading ...

4 odpovede na “Týždeň vo financiách: Svet očakáva príchod Mesiáša v podobe summitu G20”

  1. Mato píše:

    Ja by som navrhol este dve ministerstva a to v duchu potreby setrit. Najprv by sa zriadilo Ministerstvo na kontrolu efektivnosti ministerstiev – jeho zamestnanci by kontrovali efektivnost prace na ostatnych ministerstvach, pricom kazdy ministersky uradnik na Slovensku by mal pridelu dvojicku – uradnika na ministerstve na kontrolu efektivnosti ministerstiev a ten by posudzoval efektivnost svojho prideleneho uradnika.

    Viem si predstavit, ze by nespokojenci mohlo oponovat, ze kto bude kontrolovat efektivnost ministerstva na kontrolu efektivnosti ministerstiev. Ale aj tu mam riesenie – vytvorenie Ministerstva na kontrolu efektivnosti Ministerstva na kontrolu efektivnosti ministerstiev.

  2. Pari píše:

    Aj diskusia o vzniku ministerstva energetiky ukazuje, že z celej vládnej koalície je relatívne najviac rozumných hlasov z HZDS. V čase, keď jedinou cestou ako prežiť, je znižovanie nákladov na verejnú správu, prísť s návrhom na nové ministerstvo, je naozaj totálna debilina. Pán Urbáni, ďakujeme za Váš rozumný a jednoznačný postoj.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *