Sobota 25. novembra. Meniny má Katarína

Týždeň vo financiách: Svet ovláda maximálna neistota

Nemecká kancelárka Merkelová čelí výhradám verejnosti voči stále sa opakujúcim záchranným balíčkom v eurozóne a ústavný súd v Karlsruhe spochybňuje zákonnosť tejto finančnej pomoci. Kancelárka chce vyriešiť problémy Grécka, Portugalska a ďalších krajín skôr než Nemecko v roku 2013 pristúpi k voľbám. Ale rušno je aj u nás – kvôli štátnym sviatkom a možnosti zatvoriť obchody.

Volatilita sa definuje ako „cesta, ktorou sa uberá neistota“ – a druhý polrok roku 2011 bude volatilný a neistota narastie takmer do takých rozmerov ako v priebehu finančnej krízy, napísal
 pre portál Investujeme.sk hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen.

Ako renomovaný ekonóm ďalej zdôraznil, finančná kríza z rokov 2008/2009 predstavuje pre politických činiteľov i politikov premeškanú príležitosť, pretože len v časoch tiesne je možné dosiahnuť konsenzus vo veci zmien a urobiť to, čo je správne. „Politici sa namiesto toho chopili opratov a odsunuli problémy na neskôr tým, že de facto nahromadili dlh na dlh a iba presunuli riziko z finančného sektora na verejný zaslepení ilúziou, že za takýchto okolností bude financovanie jednoduchšie.“

Demonštrácie ako jasný signál

Teraz, o dva roky neskôr uvedené politické a hospodárske chyby narastajú a z hľadiska hlavných parametrov dlhodobého hospodárskeho rastu podľa Jakobsenanaozaj nie je sa čím chváliť.

V celom probléme hrá čím ďalej tým väčšiu úlohu sociálna dimenzia, a to nielen v krajinách G-20, ale aj v severnej Afrike a v Ázii. Generácia X a Y súčasný stav očividne neuspokojuje a demonštrácie v centre Madridu, Atén, Lisabone a v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky sú jasným signálom toho, že je potrebné niečo urobiť, aby sa realizované opatrenia opäť dostali do súladu s požadovanou potrebou štrukturálnych zmien. „To, čo svet potrebuje, aby sa posunul dopredu, je program týkajúci sa rastu a pracovných miest, nie taktika ako získať viac času,“ zvýraznil pre portál Investujeme.sk hlavný ekonóm Saxo Bank.

A ďalej, „Keď teda stojíme pred 3. štvrťrokom roku 2011, mohla by toto byť tá hlavná zmena, pretože náklady príležitosti nerobiť nič – čo je riešenie, ktoré vždy preferujú zvolení členovia parlamentu – už hraničia s možnosťou, že prerastú rozumnú mieru.“

Nemecko potrebuje nejaké riešenie, pretože kancelárka Angela Merkelová čelí problémom na domácej pôde, a to nielen kvôli výhradám verejnosti voči stále sa opakujúcim záchranným balíčkom smerujúcim na perifériu eurozóny, ale aj kvôli nadchádzajúcej právnej námietke, pretože ústavný súd v Karlsruhe zákonnosť tejto finančnej pomoci spochybňuje. Kancelárka chce vyriešiť problémy Grécka, Portugalska a možno aj Španielska skôr, než Nemecko v roku 2013 opäť pristúpi k voľbám, zdôrazňuje Steen Jakobsen.

Ale nielen v Nemecku, v celej EÚ bolo minulý týždeň viac ako horúco.

Krajiny odkázané na pomoc…

Pod extrémne horúčavy sa podpísali najmä renomované ratingové agentúry Moody’s , Standard & Poor’s
a
Fitch Ratings.

Najprv sa vyjadrili v tom zmysle, že Grécko nebude schopné splácať svoje dlhy, neskôr znížili Rating Portugalska a stiahli ho až do špekulatívneho pásma. Cena poistenia portugalských vládnych dlhopisov okamžite vzrástla na rekordnú úroveň.

Do pásma krajín eurozóny odkázaných na pomoc (Grécko, Írsko, Portugalsko) by čoskoro mohlo pribudnúť aj Taliansko. Dôvodov je viacero. Sú to napríklad obavy trhov, že talianske banky neprešli záťažovými testami a po zverejnení výsledkov testov budú potrebovať navýšenie kapitálu. Ale podľa analytikov sú tu aj politické dôvody – zvyšujúca politická nestabilita v krajine, pod ktorú sa podpisujú aj neustále škandály premiéra Silvia Berlusconiho.

Analytici v tejto súvislosti poukazujú na rast rizikovej prirážky na 10-ročné talianske dlhopisy, ktorý sa už blíži k hranici 10-ročných španielskych dlhopisov, pričom práve Španielsko je krajina, o ktorej sa čoraz hlasnejšie hovorí, že bude potrebovať pomoc.

Téme krachujúceho Grécka a pretrvávajúcej dlhovej krízy v ďalších častiach eurozóny sme sa na portáli Investujeme.sk venovali o. i. aj v týchto článkoch a správach: Zmätky v znamení Grécka
Řecko: míra nezaměstnanosti, Portugalsko v koši, Euru pomohlo stanovisko ECB k Portugalsku, mírné zisky si připisuje i koruna.

V článkoch a správach sme sa podrobne venovali aj zvýšeniu úrokovej sadzby Európskou centrálnou bankou (ECB) o 25 bázických bodov, čím chce banka bojovať proti rastúcej infláciiLetné Déjà vu: Zvýši ECB úrokovú sadzbu?,
ECB proti inflácii, ECB zvýšila sazby na 1,5 %, BoE drží 0,5 %, ECB nezklamala a podruhé letos zvýšila sazby, euro posiluje až po signálu o dalším zvyšování a ECB zvýšila úrokové sadzby o 25 bázických bodov.

Nebude objektívna, no nebude škodiť…

Počas uplynulého týždňa naďalej pokračoval boj ECB s ratingovými agentúrami. Predstavitelia EÚ opäť naznačili, že Únia by mohla mať vlastnú ratingovú agentúru a nemala by vraj byť závislá na amerických agentúrach.

Táto téma nie je nová. Aj na portáli Investujeme.sk sme už vlani písali o snahách zriadiť vlastnú európsku ratingovú inštitúciu. Písali sme o tom, že európski činovníci sa nevedeli dohodnúť, pod koho by mala patriť, či pod Európsku radu (EC) či pod Európsku komisiu (EC), pod ECB či pod Európsku investičnú banku (EIB) a podobne.

Komu by vlastne podliehala, kto by ju riadil a z akých prostriedkov by bola financovaná? Na odpovedi sa nevedeli dohodnúť, zhodli sa len v jednom: ak bude riadená orgánmi EÚ a platená z ich prostriedkov, zrejme nebude objektívna.

A  platilo to vlani, keď sa o tom tak vášnivo diskutovalo, a rovnako to platí aj teraz, keď táto téma opäť ožíva. Podrezané jazyky k tomu s riadnou dávkou irónie dodávajú: „Možno nebude objektívna, ale aspoň nebude škodiť eurozóne a Euróskej únii…“

Van Rompuy: Slovensko má aj povinnosti!

V súvislosti s horúčavami v eurozóne, ale aj s tým, že Slovensko ako jediná krajina eurozóny vlani odmietlo pôžičku Aténam a teraz sa k budúcemu úveru stavia zdržanlivo, dostali predstavitelia slovenskej vlády viac-menej zaslúženú lekciu od toho najvyššieho. Predseda Európskej rady (EC) Herman Van Rompuy im priamo do očí povedal, že „členské krajiny EÚ  by nemali len ťažiť z výhod Únie, ale majú aj povinnosti“. A ďalej, „to nie je len o Grécku, ale je to o zabezpečení finančnej stability v eurozóne ako celku.“

Van Rompuy zároveň dodal, že verí, že eurozóna aj napriek problémom dokáže zvládnuť všetky ťažkosti a po kríze bude silnejšia. Premiérka Iveta Radičová iba dodala, že jednotnú Európu považuje za príťažlivý a sexi projekt, ktorý je prínosom pre všetky európske krajiny i pre susediace regióny z iných svetadielov. „Zmysel pre spoločnú budúcnosť je to, čo nás môže spájať,“ uzavrela.

Tak trochu v pozadí týchto veľkolepých slov zostalo hlasovanie v parlamente, počas ktorého niektorí poslanci chceli ministrovi financií Ivanovi Miklošovi zviazať ruky, rozumej: obmedziť mandát na to, aby mohol rokovať o pôžičke Grécku a ďalšom navŕšení eurovalu. Minister strane Sloboda a Solidarita (SAS), ktorá rokovanie iniciovala, odkázal, že neriadený bankrot Grécka, ku ktorému smerujú všetky takéto akrivity, by ohrozil stabilitu verejných financií aj na Slovensku. „V prípade neriadeného krachu Grécka by sa slovenské výdavky na štátny dlh mohli v ďalších rokoch zvýšiť o stovky miliónov eur…“, spresnil minister Mikloš.

Jeden z predstaviteľov strany SaS, poslanec a predseda finančného výboru parlamentu Jozef Kollár hlboko sklamaný po tom, čo ich návrh na oklieštenie právomocí ministra Mikloša neprešiel, iba stroho poznamenal: „Musíme to rešpektovať, s tým nič nenarobíme. Ale proti pôžičke Grécku sme bojovali do poslednej kvapky krvi.“

Matolcsy: Eurozóna môže byť životu nebezpečná

Jednotná Európa to je (z veľkej časti) aj spoločná mena. Po Estónsku, ktoré prijalo euro začiatkom tohto roka, prednedávnom ohlásili svoj zámer splniť všetky požadované kritéria vrátane rozpočtového deficitu a vstúpiť do eurozóny aj Litva a Poľsko.

Poľský minister pre európske záležitosti Mikolaj Dowgielewicz pre médiá povedal, že Poľsko napriek zjavným problémom v eurozóne chce do dvoch rokov splniť kritériá a zaviesť spoločnú európsku menu. Na otázku, či grécka dlhová kríza nevyvoláva v Poľsku averziu voči euru ako takému, minister odpovedal kladne, avšak zároveň dodal, že Poľsko trvá na svojom rozhodnutí vstúpiť do eurozóny.
Minulý týždeň svoj zámer prijať euro deklarovalo aj Maďarsko.

Ale zdá sa, že maďarskí predstavitelia sú na rozdiel od svojich litovských a poľských kolegov trochu opatrnejší a pesimistickejší. Podľa ministra národného hospodárstva György Matolcsyho Maďarsko prijme euro najskôr ak v roku 2018. „Ak je krajina momentálne ekonomicky silná, je dobré byť v eurozóne, ale ak je slabá, vtedy je to životu nebezpečné,“ uzavrel Matolcsy.

Keď sa modlím, nech ma nikto neruší!

Ale veselo je aj na našej domácej pôde. Predovšetkým kvôli reformám a populizmu.

Ateisti a bývalí komunisti uchytivší sa v rôznych stranách a hnutiach sa riadia jednoduchým pravidlom: celý týždeň túžobne čakám, kedy príde nedeľa a konečne pôjdem do kostola modliť sa. A keď sa budem modliť, neprajem si aby ma niekto rušil, napríklad nakupovaním v predajni potravín. 

Ešte to by chýbalo, aby také Slováčisko utekalo v nedeľu do obchodu kúpiť papriku, soľ či múku chýbajúcu do nedeľňajšieho obeda! A pritom by pri pokladni štrngalo mincami, čo by rušilo nedeľné ticho.

Z takýchto a podobných úvah celé roky vychádzali napríklad opakované návrhy a pokusy KDH pozatvárať v nedeľu všetky obchody. Napriek masívnej podpore zo strany Konferencie biskupov Slovenska (KBS) vo forme čítania tzv. pastieskych listov odsudzujúcich nedeľný predaj, sa dlhé roky nič nedialo.

S podobným pokusom minulý týždeň spoločne vyšli poslankyňa za stranu Smer-Sociálna demokracia Viera Tomanová a poslanec za KDH Július Brocka. Témou ich spoločného návrhu je, aby sa zákaz práce v maloobchode, ktorý sa v súčasnosti už vzťahuje na 1. január, Veľkonočnú nedeľu, 24. december (popoludní) a na 25. december, rozšíril aj na ostatné sviatky.

Strana SDKÚ-DS odkázala, že nič také nepodporí. Podľa poslanca Zoltána Horvátha je to návrh odtrhnutý od reality. Klasik by povedal, že pán poslanec sa vyjadril veľmi slušne…

Ďalšou iniciatívou je návrh Obyčajných ľudí, o ktorom informoval poslanec Igor Matovič. Podporia vládny návrh novely Zákonníka práce vtedy, ak prejde aj ich návrh, aby sa štátne sviatky a dni pracovného pokoja mohli presúvať, rozumej: aby sa umožnilo čerpanie pracovného voľna v pondelok alebo piatok za sviatky, ktoré pripadnú na utorok, stredu alebo štvrtok. 

Premiérka Iveta Radičová počas už spomínaného minulotýždňového stretnutia s predsedom Európskej rady (EC) Hermanom Van Rompuyom povedala: „Zodpovednosť a presadzovanie reforiem je jediná cesta.“ Slovensko naozaj ako soľ potrebuje reformy – napríklad reformu daňovo-odvodového systému, o ktorú sa v poslednom čase úprimne bije už len Občianska konzervatívna strana (OKS) i zásadnú reformu pracovného práva, vrátane Zákonníka práce a ďalších noriem. 

Z posledných návrhov niektorých populistov, ktorí už nemajú čo riešiť, len štátne sviatky, ako by vyplynulo, že na Slovensku je už všetko o.k. a nie sú tu už žiadne vážne problémy.

Slovom, radosť žiť.
Ešteže máme toľko populistov! 

Ilustračný obrázok v záhlaví článku: www.sxc.hu

Čo čaká eurozónu?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *