Nedeľa 20. októbra. Meniny má Vendelín

Týždeň vo financiách: Svet potrebuje radikálne zmeny a nie vojnu bankám!

V Amerike, v Európskej únii, ale aj všade inde sa čoraz hlasnejšie hovorí o tom, že finančný svet potrebuje rýchle a radikálne zmeny. Aj uplynulý týždeň sa o tom diskutovalo na rôznych fórach – mocní muži tohto sveta, politici zo všetkých kútov zemegule i ekonomickí odborníci prezentovali svoje názory na potrebu zásadných zmien vo finančníctve. Aj keď sa v mnohom, napríklad v otázkach ďalšieho fungovania bánk či v otázkach pomoci krachujúcim priemyselným gigantom neraz i zásadne rozchádzajú, v jednom sa všetci zhodujú. K zmenám musí dôjsť čo najskor.

Známy americký publicista Andrew C. Bentley, zaoberajúcimi sa vzťahmi medzi finančnými inštitúciami a širokou verejnosťou, poznamenal, že zmeniť sa musí všetko, vrátane účtovníctva, daňových systémov, dohľadu nad bankami a obchodovaním s cennými papiermi. „Najmä súčasné účtovníctvo by malo riadne dostať na frak,“ zdôraznil. Aj keď sa finančné trhy neustále vyvíjajú, účtovníctvo ako také neustále prešľapuje na mieste. „Keď odhliadneme od toho, že v účtovníctve a finančnej kontrole sa dnes používajú moderné výpočtové systémy, v princípe je účtovníctvo stále tým istým aké bolo v stredoveku. Na dnešnú dobu už jednoducho nestačí – zameriava sa na nepodstatné detaily, no podstata mu uniká.“

Na nevyhnutné zmeny v bankovom sektore opätovne upozornil aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Myron Scholes. Podľa jeho slov je za celou krízou niekoľko príčin. Tými hlavnými sú fungovanie ratingových agentúr, umelé natláčanie peňazí do systému a predovšetkým systémy účtovníctva. „Súčasné účtovníctvo trpí obrovskými nedostatkami. Terajšie účtovné výkazy, to sú len statické obrazy, ktoré vôbec nič nehovoria o reálnom fungovaní banky alebo nejakého výrobného podniku.“ Scholes zároveň dodal, že to všetko sa teraz musí zmeniť.

Ekonomickí odborníci pritom najčastejšie argumentujú príkladom Bernarda Lawrence Madoffa, kedysi jedného z najprestížnejších amerických finančníkov, ktorý ešte v marci pod ťarchou dôkazov priznal pred súdom, že to čo robil celé roky, bola obyčajná pyramídová hra.

Počet Madoffových obetí zostáva neznámy

Aj keď nič nestojí v ceste tomu, aby v Madoffovej kauze už 29. júna odznel dlhoočakávaný rozsudok, keďže jeho vina bola nesporne preukázaná (podľa zákona mu za podvody pri obchodovaní s cennými papiermi, pranie špinavých peňazí, falšovanie výročných výkazov a iné hrozí podľa amerických zákonov trest odňatia slobody vo výmere okolo 150 rokov), dôležité je niečo iné. Americká prokuratúra minulý týždeň priznala, že aj keď prípad Madoffa v trestnoprávnej rodine súd už o niekoľko dní uzavrie, dosiaľ sa nepodarilo zistiť, o koľko peňazí prišli ľudia v jeho pyramídovej schéme.

Vyšetrovateľom ani právnym zástupcom obetí Madoffových podvodov sa vraj zatiaľ nepodarilo dostať k žiadnym presnejším údajom o skutočnom rozsahu napáchaných škôd! Podľa prokuratúry totiž vyšetrovanie komplikujú „nekompletné údaje vo výkazoch Madoffových firiem“. Vyšetrovatelia vôbec nevedia, koľko tisícok investorov Madoff oblafol a o akú sumu. „Všetko sú len hrubé odhady,“ priznal zástupca americkej prokuratúry.

EU: Banky musia s pravdou von!

Zatiaľ sa vraj naisto vie len toľko, že Madoffovo kráľovstvo fungovalo na princípe tzv. Ponziho schémy, čiže klientov vyplácalo z financií, ktoré do projektu neustále vkladali noví a noví investori. Tí sa tým veľmi nechvália. A týka sa to klientov rôznych kategórií, vrátane viacerých európskych bánk, ktoré sa boja priznať, že naleteli praobyčajnému podvodníkovi…

V tejto, ale aj v mnohých iných súvislostiach komisárka EU pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová už pred časom upozornila európske banky na to, aby čím skôr a v plnom rozsahu zverejnili údaje o svojich stratách. Vec sa má totiž tak, že v období globálnej finančnej krízy banky doslova za každú cenu taja všetky svoje problémy, aby nebodaj nestratili prestíž. Podľa komisárky však musia čím skôr s pravdou von. "Je priam nevyhnutnutnosťou, aby banky zverejnili údaje o stratách. Je to dôležité preto, aby sme vedeli určiť skutočný rozsah problémov, ktoré postihli európske banky," zdôraznila Neelie Kroesová .

Podľa jej slov by tento krok priniesol obnovenie dôvery verejnosti vo finančný systém i obnovenie vzájomnej dôvery medzi jednotlivými bankovými domami.

Včas odhaľovať riziká

Európski lídri sa minulý týždeň na summite EU v Bruseli predbežne dohodli na posilnení dohľadu nad finančnými inštitúciami. Súčasťou reforiem by malo byť vytvorenie dvoch nových celoeurópskych orgánov. „Ich úlohou by malo byť monitorovanie ekonomických rizík a zosúladenie dohľadu nad bankami. Úlohou je včas odhaľovať riziká a zabrániť opakovaniu situácie, keď vlády museli uvoľniť miliardové balíčky na záchranu bánk i svojich ekonomík,“ uvádza sa v predbežne schválenom návrhu reforiem.

Novými inštitútmi, ktoré by z nich mali vzísť, sú Európska rada pre systémové riziká a Európsky systém finančného dohľadu. V tom prvom orgáne by mali mať zastúpenie centrálni bankári a národné regulačné úrady, ktoré by spoločne vyhodnocovali stabilitu finančného systému a vydávali varovania alebo odporúčania pre banky. Úlohou druhého orgánu má byť dohľad nad finančnými inštitúciami a ochrana spotrebiteľa.

V záujme objektívnej pravdy treba doplniť, že predmetný návrh Európskej komisie vychádza z tzv. Larosierovej zprávy, ktorú nedávno predstavili finanční experti vedení bývalým šéfom Medzinárodného menového fondu Jacques de Larosierom. Minulotýždňová „predbežná“ dohoda však neznamená, že zmeny v regulácii finančného sektoru sa začnú okamžite prejavovať. Na ťahu bude Európska komisia, ktorá by mala na jeseň predložiť konkrétne legislatívne návrhy, na ktoré potom budú čakať siahodlhé rokovania medzi členskými štátmi.

Inak a jednoduchšie povedané, reforma finančného systému a dohľadu nad ním tak skoro v podmienkach európskej byrokracie asi nebude. Skeptik by povedal, že kríza skončí skôr.

Barack Obama: Právo výberu

Zabrániť tomu, aby sa terajšia finančná a ekonomická kríza zopakovala už o pár rokov, majú reformy, ktoré minulý týždeň predstavil americký prezident Barack Obama. Má ísť najmä o spriehľadnenie fungovania finančných inštitúcií a zvýšenie dohľadu nad ich činnosťou. Podľa Obamových slov pojde o reformy, ktoré budú najväčšími zásahmi do finančného systému od čiad Veľkej svetovej hospodárskej krízy. „Spôsob vypuknutia terajšej krízy sme si nevybrali, avšak máme právo výberu v spôsobe, ako túto krízu prekonať,“ zdôraznil.

V rámci Obamom navrhnutých reforiem by mali vzniknúť dve nové inštitúcie. Prvou by mala byť Agentúra pre finančnú ochranu spotrebiteľa, ktorá by mala obyvateľov Spojených štátov chrániť pred extrémnymi výkyvmi na finančnom trhu. Druhým orgánom by bola Rada pre dohľad nad finančnými službami, ktorá by
mala koordinovať kontrolu bankového systému. Zrušiť by sa mal terajší Úrad pre dohľad nad úsporami, ktorého zlyhania sa kladú do priamej súvislosti s problémy spoločnosti AIG. Súčasťou refioriem by malo byť aj nariadenie, podľa ktorého by si banky mali odkladať isté prostriedky na potenciálne straty v budúcnosti a zároveň obmedziť riskantné investovanie.

Záujmy rodín nad záujmy Wall Street!

Podľa demokratického senátora Dick Durbina, ktorý uvítal návrh na vytvorenie úradu na ochranu spotrebiteľov na finančnom trhu, „konečne nadišiel čas, aby sme potreby amerických rodín postavili nad záujmy Wall Street". Podľa republikána John Boehnera je však myšlienka úradu na ochranu spotrebiteľov „veľmi, ale veľmi ťažkopádna“, pretože znamená obmedzovanie počtu nových finančných produktov na trhu a „strašne silnú prítomnosť vlády v odvetví, ktoré bolo inak veľmi tvorivé a ochrannú ruku vlády nepotrebuje“. Americký minister financí Timothy Geithner k prebiehajúcim diskusiám dodal, že teraz je pravý čas na zásadné zmeny, ktoré se zameriavajú na základné príčiny finančnej krízy a prispejú k tomu, aby sa v budúcnosti zabránilo ďalším krízam.

Bude to vraj tvrdý boj

Mnohí americkí publicisti sa zhodujú v tom, že o Obamove reformy sa v Kongrese zvedie tvrdý boj. Tí istí publicisti ale upozorňujú, že Wall Street sa konečne vracia k normalite. Podľa ich slov tomu nasvedčuje fakt, že desať amerických bánk minulý týždeň začalo splácať štátnu pomoc vo výške viac ako 68 miliárd USD, ktoré dostali v roku 2008 v čase vrcholiacej finančnej krízy. Banky sa totiž čím skôr chcú oslobodiť od štátnej pomoci, ktorá im zväzovala ruky a boli s ňou spojené obmedzenia napríklad pri odmeňovaní manažérov.

Predstavitelia niektorých bánk zároveň zdôraznili, že peniaze od štátu v skutočnosti nepoužili. Minulá vláda ich vraj donútila zúčastniť sa na programe pomoci, no neviedlo to k ničomu.

Ostáva už len doplniť, že v tomto roku v Spojených štátoch skrachovalo už štyridsať bánk, je to najviac od roku 1993. Pod tohtoročný krach bánk sa podľa analytikov podpísala predovšetkým vysoká nezamestnanosť – znemožnila klientom bánk splácať úvery, predovšetkým hypotéky.

Nateraz bez problémov

Nesplácanie hypoték by podľa analytikov mohlo byť aj jedným z dôvodov, pre ktorý by sa časom mohla zhoršiť situácia v slovenskom bankovom sektore. Tá však teraz naozaj nie je najhoršia, banky momentálne nesignalizujú žiadne väčšie problémy. Aj n apriek tomu, že guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko opakovane vyhlásil, že banky na Slovensku sú v dobrej kondícii, vládna koalícia si predsa len presadila zákon o štátnej pomoci bankám zasiahnutým krízou.  

V skutočnosti je to ale tak, že aj keď sa momentálne slovenský bankový sektor nepotýka s takými problémami, aby niektorú z bánk musel zachraňovať štát, je možné, že banky stiahnu dolu problémy reálnej ekonomiky, predovšetkým upadajúca priemyselná výroba a ďalší rast nezamestnanosti.

Potopia banky na Slovensku hypotéky?

Nezamestnanosť na Slovensku v porovnaní s niektorými inými krajinami Európskej únie momentálne ešte nie je hrozivá, podľa aktuálnych údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v máji miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 11,39 percenta, pričom medziročne vzrástla o 3,95 p. b. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla dosiahla v máji 12,71 percenta, pričom medziročne vzrástla o 4,19 p. b. Je však predpoklad, že nezamestnanosť v najbližšom čase stúpne. Zo zahraničia sa totiž húfne vracajú tí, ktorí dosiaľ pracovali v zahraničí (Veľká Británia, Írsko, Maďarsko, Česko…) a dotkla sa ich vlna prepúšťania v tamojších priemyselných podnikoch, najmä v automobilovom priemysle. Azda najtypickejším príkladom je automobilka Suzuki v maďarskom Ostrihome. 

A práve zvyšujúca sa nezamestnanosť môže byť dôvodom, že banky na Slovensku začne ohrozovať čoraz vyšší počet nesplácaných hypoték, čo následne môže utlmiť celkový trh s nehnuteľnosťami.

Na utlmenie nepriamo poukazujú údaje z katastrálnych úradov, ktoré od začiatku roka zaznamenali viac ako tretinový pokles návrhov na prevody nehnuteľností v porovnaní s rovnakým obdobím lanského roka. napokon, netreba ani študovať štatistiky. Stačí zájsť na ktorýkoľvek katastrálny úrad. Netreba čakať v dlhých radoch, žiadosti vám vybavia v krátkych lehotách, čo nikdy predtým nebývalo. Pod tento stav sa podpisuje celkovo zlá sociálna situácia obyvateľstva, ale i ťažšie dostupné úvery v bankách.

Fico: Budeme tlačiť na komerčné banky

O „oživenie“ v už aj tak napätých vzťahoch vládna moc vs. banky sa postaral premiér Robert Fico, ktorý sa rozhodol napomôcť mladým ľuďom v ich neradostnej sociálnej situácii. V súvislosti s pripravovaným produktom zvýhodnených mladomanželských pôžičiek povedal, že vláda je pripravená bonifikovať ich úrokovú sadzbu na úrovni 3 až 4 percent,“ ústretový prístup však očakáva aj od súkromných bánk. "Budeme tlačiť na komerčné banky, aby sa k tomuto produktu postavili efektívnejšie,“ zdôraznil.

Komerčné banky sú však rozhodnuté prispieť na mladomanželské pôžičky maximálne jeden a pol percentnou bonifikáciou. Podľa výkonného riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Ladislava Unčovského je pripravovaný program pre podporu mladomanželských úverov súčasťou sociálnej politiky štátu a „ak vláda považuje za vhodné znížiť úrokovú sadzbu na úroveň 2 až 3 percent, je na nej, aby našla dostatočné prostriedky na ich bonifikáciu.“ Banky podľa Unčovského považujú za nesprávne, aby úročenie nezabezpečených spotrebiteľských úverov bolo nižšie ako napríklad úročenie hypoték, ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťou.

Chcete vojnu? Budete ju mať!

Stanovisko bánk označil premiér Fico za nemilé prekvapenie.“Chcete vojnu? Budete ju mať!“ odkázal bankárom. Zároveň zdôraznil, že ich stanovisko považuje za veľmi nekorektné vo vzťahu k mladomanželským pôžičkám, pretože ide vraj o smiešnu sumu, ktorú by zo svojich obrovských ziskov mohli poskytnúť na tento produkt, ktorý vláda zo sociálneho hľadiska považuje za veľmi vážny.

Nevedno presne, čo sa myslí pod pojmom obrovská suma, ale bez toho, aby portál investujeme.sk mal záujem robiť bankám arbitra, treba uviesť, že komerčným bankám na slovenskom trhu v 1. štvrťroku podľa štatistík centrálnej banky medziročne klesol zisk o 29 percent. Svetoví ekonomickí odborníci pritom požadujú od bánk, aby pri poskytovaní úverov boli obozretnejšie a nepodliehali rôznym nátlakom.

Aj o tom je celá reforma finančného systému.

Aké máte skúsenosti s úvermi od vypuknutia krízy?

View Results

Loading ... Loading ...

8 odpovedí na “Týždeň vo financiách: Svet potrebuje radikálne zmeny a nie vojnu bankám!”

  1. atom píše:

    tak toto hovori za vsetko:“Banky sa totiž čím skôr chcú oslobodiť od štátnej pomoci, ktorá im zväzovala ruky a boli s ňou spojené obmedzenia napríklad pri odmeňovaní manažérov.“

    • LK píše:

      Akurat dopisujem blog, ktory bude reagovat aj na vase vnimanie problematiky. Pamatate si este casy, ked banky boli v slovenskych rukach? Viete, kolko stalo ich oddlzovanie?
      Odpoved uz coskoro na mojom blogu:)

    • Miňo píše:

      nedá mi, aby som sa aj ja nezapojil do diskusie, ja sa však celú vec snažím vidieť v širších súvislostiach: ono je dnes moderné nadávať na banky; je kríza – ľudia nemajú peniaze a na koho nadávajú? Predsa na banky! Tie peniaze majú… Je tomu tak asi všade na svete.

      A politici populisti to len zneužívajú a nadávajú na banky spolu s tými ľuďmi. Akurát je rozdiel v tom, že tí chudobní často nemajú čo jesť a politik sa vozí v drahých autách. Ale zastáva ich záujmy pred krvilačnými bankami!

      Aj na Slovensku je to tak. Premiér Fico najnovšie vyhlásil vojnu bankám. Predtým už vyhlásil vojnu médiám, opozícii, energetikom, vodárňam, plynárenskému podniku, mimovládnym organizáciám, druhému pilieru…

      Ozaj, kto bude ďalší na rane?

      Nadávanie, to je len forma populizmu a populizmus nepozná hranice. Najviac sa mi ale páčia spravodajské TV šoty o tom, ako uzimení robotníci či ženičky, ktoré už 4 mesiace nedostali výplatu, čakajú pred zatvorenou bránou fabriky kdesi na Horehroní alebo na východe Slovenska a nevedia sa dočkať… A zrazu príde medzi nich vypasený odborársky boss, vystúpi z vykúreného bavoráka a nadávajúc na kapitalizmus zastáva záujmy chudobných…

      Aj na Slovensku je to tak. Premiér Fico teraz najnovšieivšioe vyhásil vojnu bankám

      • Miňo píše:

        ospravedlňujem sa za chybu pri písaní – ten posledný riadok celkom dolu tam už nemal byť, zostal tam omylom aj s preklepmi… vďaka za pochopenie

        • Pišta z Trenčína píše:

          Že kto bude ďalší na rane? Asi meteorológovia… Mal by si ich premiér Fico riadne podať, vyhlásiť za nepriateľov a vyprášiť im chvost. Oficiálne je už od včera leto, no reálne počasie tomu nenasvedčuje. Babráci jedni!

          • Miňo píše:

            Ono to s tým počasím znie ako dobrý vtip. Ale reálny socializmus od svojich počiatkov, od Lenina cez Stalina, Chruščova atď. vždy naberal na sile iba tým, že hľadal vo svojich radoch vnútorného nepriateľa. Raz to boli spisovatelia, raz kňazi, raz počasie, ktoré hatilo budovateľské nadšenie pri výstavbe Trate mládeže, inokedy to boli mandelinky zemiakové, ktoré do našich polí a záhrad nasadili agenti americkej CIA…

            Všetko ostáva po starom, iba rétorika sa mení: teraz sú naším nepriateľom banky.

  2. Rudi píše:

    Svet potrebuje v prvom rade prisnejsi meter na centralne banky, prave oni svojim tlacenim penazi sposobili problemy. Keby v USA FED nepovolil bezbrehe znizovanie sadzieb, nenafukla by sa realitna bublina. FED sa ukazal ako zbytocny. Na co je?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *