Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Týždeň vo financiách: Svet vie, že vzťah medzi bankami a spoločnosťou sa musí zmeniť

Bývalý šéf Fed-u vysvetľoval, prečo jeho inštitúcia nezachránila svet pred finančnou krízou – v jeho vystúpení zostáva veľa nejasného. Jasné je skôr to, že Grécko bez cudzej pomoci skrachuje. Na medzinárodnej scéne začne čoraz významnejšiu úlohu hrať čínsky jüan a Rusko pripustilo, že ak sa mu podarí s EÚ uzavrieť dohody, budú v nich záujmy Slovenska „plne akceptované“.

Vyhliadky globálnej ekonomiky sa podľa generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Angela Gurríu zlepšili a na jej vývoj sa už môžeme pozerať s väčším optimizmom, avšak tempo zotavovania jednotlivých regiónov je veľmi nerovnomerné.

Gurría zdôrazňuje, že zotavenie najrýchlejšie prebieha v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Až za nimi nasledujú Spojené štáty a Japonsko, ale aj tam je oživenie rýchlejšie ako sa pôvodne predpokladalo. Najhoršie na tom je podľa Gurríu Európa,kde sa očakáva veľmi pomalé tempo oživenia.

Eurozóna: Nulový rast ekonomiky

Slová šéfa OECD nepriamo potvrdili aj najnovšie údaje Európskeho štatistického úradu Eurostat,  podľa ktorých ekonomika eurozóny vo 4. kvartáli 2009 stagnovala. Eurostat tak upravil svoje predchádzajúce odhady, podľa ktorých hospodárstvo 16 krajín eurozóny malo vzrásť o 0,1 percenta.

Realitou je však holá nula.

Zatiaľ čo eurozóna stagnovala, ekonomika celej EÚ vzrástla vo 4. kvartáli o 0,1 percenta, rast bol viditeľný najmä v prípade Estónska (2,5 percenta), Slovenska (2,0 percenta), Poľska (1,2 percenta) a Malty (0,9 percenta. Najvýraznejší prepad v hodnotenom období bol v Lotyššku (-2,9 percenta) a Írsku (-2,3 percenta).

Medzikvartálny pokles ekonomiky v Grécku dosiahol hodnotu -0,8 percenta.

Všetci analytici však najviac krútia hlavami nad údajmi týkajúcimi sa Nemecka (nulový rast), ktorej ekonomika napriek všeobecným očakávaniam vo 4. kvartáli nerástla. Podľa predstaviteľov OECD  pod spomalenie ekonomického rastu vo vyspelých krajinách, najmä však v Európe, sa výraznou mierou podpísalo postupné odbúravanie vládnych stimulov.

Slovenský pohľad: Terajšia kríza je len dočasná

Jedna vec je kríza, tou druhou je jej vnímanie. Podľa prieskumu, ktorý exkluzívne pre Erste Group uskutočnila v krajinách strednej a východnej Európy spoločnosť IMAS International, najväčší pesimisti sú obyvatelia Česka a Maďarska, zatiaľ čo až dve tretiny obyvateľov Slovenska verí, že terajšia kríza je len dočasná.

Pod pesimizmus obyvateľov Maďarska ohľadom krízy sa podľa hlavného analytika Slovenskej sporiteľne Juraja Bartu podpísali dlhé roky neriešené štrukturálne problémy v maďarskej ekonomike a neporiadok vo verejných financiách. "Maďarsko čaká na zásadné reformy na vnútornom trhu“, zdôrazňuje Juraj Barta.

Pokiaľ ide o Česko, podľa Bartu sa v prieskume zrejme odrazil fakt, že Česi boli už pred krízou znepokojení z nejednoznačného smerovania krajiny, ktoré spôsobili politické turbulencie.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že správy o kríze v médiách sledujú najmä v Rakúsku (36 percent opýtaných) a na Slovensku (29 percent opýtaných), v podstatne menšej miere ich sledujú napríklad v Česku (12 percent opýtaných).

V Česku sa boja následkov krízy

Osobitný pohľad poskytla Česká asociace pojišťoven (ČAP), podľa ktorej nárast je len u jedného typu poistenia, a to u životného poistenia.

Počet Čechov, ktorí si nechávajú poistiť svoj život, podľa predstaviteľov ČAP pribúda. Vďaka tomu v lanskom roku vzrástol tamojší trh životného poistenia cca o 5 percent. Súvisí to so zmenou prístupu k tomuto typu poistenia. Zatiaľ čo pred vypuknutím krízi Česi uzatvárali životné poistenie predovšetkým z dôvodov sporenia, v súčasnosti je hlavným motívom zaistenie rizík.

Špecialistka ČAP pre poistenie osôb Ivana Menclová v tejto súvislosti zdôraznila: "Podľa súčasného vývoja sa ľudia viac prikláňajú ku garantovaným typom životného poistenia."

Výkonný riaditeľ ČAP Tomáš Síkora pre denník Lidové noviny uviedol, že dôvodom nárastu na trhu životného poistenia sú obavy z dopadov ekonomickej krízy. Uzatvorenie životného poistenia je podľa jeho slov pre mnohých ľudí novým spôsobom ako bojovať proti dopadom krízy a zabezpečiť si rodinu.

Z analýzy ČAP vyplýva, že stále viac českých domácností sa bojí finančných problémov v prípade, že by sa niečo stalo s človekom, ktorý v rodine zarába.

B. Bernanke: Kríza nie je zažehnaná

Aj keď sa svet vymaňuje z finančnej a hospodárskej krízy nerovnomerne a mnoho politikov i analytikov zdôrazňuje, že v globálnom rámci už smelo možno hovoriť o jej konci či aspoň doznievaní, jestvuje široká paleta iných, neraz aj opačných názorov. Tak napríklad predseda Federálneho rezervného systému (Fed) Ben Bernanke varoval pred prílišným optimizmom – podľa jeho slov kríza ešte nie je zažehnaná a tak predčasná radosť z toho, že sme ju prekonali, naozaj nie je namieste.

"Veľké prekážky sú ešte stále pred nami. Mnoho Američanov trápi nezamestnanosť a exekúcie ich majetku… Poskytovanie bankových úverov je naďalej veľmi chabé. Trh s nehnuteľnosťami naďalej zostáva slabý," zdôraznil Bernanke.

Grécka otázka zostáva otvorená

Médiá sa priam pretekajú vo formuláciách, že krajinou – aspoň teda v Európe – na ktorú kríza dopadla najhoršie je Grécko. Isté je skôr to, že eurozóna a najmä Nemecko gréckej vláde bezvýhradne dôveruje, hoci s priamou finančnou pomocou Aténam trošku otáľa.

Zrejmé je to z dvoch vyjadrení.

Podľa hovorcu nemeckej vlády Christopha Steegmansa spolková vláda stojí za Aténami pri riešení dlhovej krízy a dôveruje opatreniam, ktoré prijal grécky vládny kabinet."Spolková vláda nepochybuje o tom, že Gréci zrealizujú úsporné opatrenia," dodal hovorca.

Nemecké noviny Frankfurter Rundschau zasa napísali, že nemeckej centrálnej banke Deutsche Bundesbank sa nepáči plán pomoci pre Grécko.

Nepáči sa jej najmä to, že ak by sa Grécko rozhodlo využiť pomoc zo strany EÚ a Medzinárodného menového fondu (IMF), Nemecko by muselo rovno poslať do Atén peniaze. Hovorca Bundesbanky v reakcii na informácie zverejnené vo Frankfurter Rundschau povedal, že to nie je oficiálne stanovisko banky. Ide vraj len o dokument, ktorý pracovník banky pripravil ako prvé (neoficiálne a pracovné) vyjadrenie ku gréckym udalostiam. "Nateraz zostáva všetko otvorené," zdôraznil hovorca banky.

Grécko: Horúce udalosti týždňa

Kým z pohľadu Nemecka na pomoc Grécku ešte nič nie je uzavreté, isté je to, že udalosti v Grécku nadobúdajú rýchly spád.

Utorok, 6. apríla:

  • Do Atén pricestovali inšpektori IMF  aby spolu s najvyššími predstaviteľmi Grécka počas dvoch týždňov hľadali možnosti na urýchlenie fiškálnych reforiem.
  • Britský denník The Telegraph napísal, že dlhová kríza už začína nepriaznivo ovplyvňovať grécke banky, ktoré zasiahla vlna výberov peňazí a ich presun na kontá v zahraničí. Bohatí jednotlivci, ale aj niektoré firmy začali presúvať svoje peniaze hlavne do Švajčiarska, Veľkej Británie a na Cyprus.

Streda 7. apríla:

  • Grécky minister financií George Papaconstantinou  priznal, že minuloročný rozpočtový schodok Grécka je o niečo vyšší, než sa dosiaľ predpokladalo (najmenej 12,9 percenta HDP oproti predpokladaným 12,7 percenta)
  • Člen vedenia hedžového fondu BlueGold Capital Management Stephen Jen uviedol, že Grécko by bez masívnej finančnej pomoci skrachovalo. "Stalo by sa tak ešte v tomto roku." Ako Jen ďalej uviedol, grécke problémy sa až príliš podobajú na problémy Argentíny. "Mám na mysli problémy, ktoré spôsobili krach tejto juhoamerickej republiky," zdôraznil.

Štvrtok, 8. apríla:

  • Guy Schuller, hovorca luxemburského premiéra a predsedu tzv. Euroskupiny Jean-Claude Junckera  zdôraznil, že ak Grécko bude pomoc potrebovať, mali by Európania byť pripravení čo najskôr.
  • Guvernér Európskej centrálnej banky  (ECB) Jean-Claude Trichet nepredpokladá bankrot Grécka, ktoré – podľa jeho slov – možno ani nebude potrebovať pomoc od EÚ. Investori sú však podstatne skeptickejší a vo veľkom predávajú grécke vládne dlhopisy. To, ako upozorňuje spoločnosť Colosseum, obchodník s cennými papiermi, vyhnalo ich úrokový spread oproti nemeckým dlhopisom na rekordne vysokú hodnotu.

Piatok, 9. apríla:

  • Grécky štátny rozhlas informoval o tom, že celková hodnota požadovaných záchranných úverov od EÚ a IMF by mala dosiahnuť cca 20 miliárd až 25 miliárd eur. Malo by ísť o úvery s dlhšou dobou splatnosti.
  • Predstavitelia eurozóny sa dohodli na podmienkach možnej finančnej pomoci Grécku s tým, že všetky záchranné úvery budú poskytnuté za podmienok, ktoré sú takmer identické so štandardmi pomoci zo strany IMF. Úroky z úverov by podľa prepočtov boli na úrovni 5,01 percenta, čo je síce o niečo viac ako Grécko dúfa, ale zato podstatne menej ako je výška úrokov na trhu.

Sobota, 10. apríla:

  • Grécka tlač informovala o tom, že vláda v Aténach pravdepodobne už v najbližších hodinách požiada EÚ o aktivovanie záchranného programu, aby predišla štátnemu bankrotu. Denník Eleftheros Typos situáciu komentoval slovami: Kocky sú hodené.
  • Španielsko ako predsedajúca krajina EÚ oficiálne požiadalo ostatné krajiny Únie o urýchlenú dohodu o podmienkach pomoci pre Grécko. Medzitým premiér José Luis Rodríguez Zapatero rokoval s premiérmi niektorých členských krajín o tom, že treba okamžite aktivovať záchranný mechanizmus.
  • Nemecká tlačová agentúra DPA oznámila, že ministri financií eurozóny, predstavitelia ECB a Európskej komisie budú v nedeľu rokovať o posledných detailoch záchranného programu pre Grécko. Rokovať sa bude prostredníctvom videokonferencie.
  • Kvôli vyostreniu dlhovej krízy Grécka Strana európskych socialistov (PES) navrhla vytvoriť nový záchranný plán. Malo byť ísť o rýdzo európske riešenie bez zapojenia IMF.
  • Tlačová agentúra Reuters podvečer informovala, že Grécko dosiaľ o pomoc nepožiadalo.

Nedeľa, 11. apríla:

  • Ministri financií eurozóny prostredníctvom videokonferencie mimoriadne rokovali o finančnej pomoci Grécku. Rokovali najmä o technických podmienkach, za ktorých by si Grécko mohlo požičať peniaze za nižšie úrokové sazby, než aké sú na trhu. Celkový objem úverov určených na zmiernenie dopadov krízy by mohol dosiahnuť až 30 miliárd eur.

Ďalšia studená sprcha: Bulharsko

V čase, kedy EÚ a EK sa zaoberajú gréckymi problémami, Bulharsko priznalo, že o svojom rozpočtovom deficite klamalo. Minulotýždňové priznanie premiéra Bojka Borisova, že rozpočtový deficit za rok 2009 predstavoval 3,7 percenta HDP a nie 1,9 percenta, ako to Bulharsko pôvodne prezentovalo, vzápätí vyvolalo obavy trhov, či sa grécke problémy neprenesú aj do iných krajín. Faktom totiž je, že Borisovovo priznanie spôsobilo v celej EÚ šok – vzápätí sa odrazilo na poklese ďalších mien, predovšetkým rumunského leu.

Globálna kríza: Príčiny budú známe v decembri

Vyšetrovacia komisia, ktorá má podľa poverenia amerického Kongresu, objasniť okolnosti a príčiny globálnej finančnej krízy, počas uplynulého týždňa vypočula bývalého predsedu Federálneho rezervného systému (Fed) Alana Greenspana a dvoch exmanažérov pološtátnej hypotekárnej agentúry Fannie Mae -bývalého generálneho riaditeľa Daniela Mudda a bývalého obchodného riaditeľa Roberta Levina.

Alan Greenspan sa pred komisiou snažil odpovedať na otázky, prečo jeho inštitúcia nezachránila svet pred globálnou krízou a prečo nebola schopná ju ani len predpovedať. Greenspan pripustil, že za jeho vedenia sa stali chyby, odmietol však uznať, že Fed a on sám by mohli mať za globálnu krízu nejakú významnejšiu zodpovednosť. Vinu podľa jeho slov mali najmä banky a ratingové agentúry, ale aj isté historické okolnosti.

Greenspan zároveň upozornil, že masívne poskytovanie hypoték najchudobnejším vrstvám obyvateľstva malo silnú politickú podporu, odmietol však pripustiť, že práve to viedlo k vzniku krízy."Kongres nás nútil, aby sme zaistili, že hypotéky pre najchudobnejších budú i naďalej. Môj odpor voči takémuto politickému tlaku by bol márny."

Exmanažéri agentúry hypotekárnej agentúry Fannie Mae pred komisiou podrobne rozprávali o vtedajšom boome na trhu bývania a nafukovaní bubliny nereálnych cien rodinných domov. Hovorili aj o politických tlakoch, ktoré nútili agentúru nakupovať stále viac a viac podštandardných hypoték pre najchudobnejších a rizikových dlžníkov.

Ako uviedli, Kongres nútil ich agentúru k čoraz väčšej angažovanosti na trhu rizikových hypoték. Tieto hypotéky sa podľa nich vyznačovali napríklad aj tým, že sa vyžadovali len minimálne alebo žiadne platby vopred a často sa nevyžadovali ani doklady o príjmoch.

Desaťčlenná vyšetrovacia komisia má právomoc predvolať v podstate kohokoľvek a žiadať od bánk a firiem aj ich interné dokumenty.

Komisia má záverečnú správu o okolnostiach a príčinách globálnej finančnej krízy vypracovať do 15. decembra.

Vzťah bánk a spoločnosti: Musí sa zmeniť

Aj keď terajšia kríza nie je ešte zažehnaná, politici i bankári dumajú nad tým, ako zabrániť ďalšej svetovej kríze. Európska komisia (EK) vypracovala zoznam nápadov, ktoté by mohli členským krajinám EÚ v budúcnosti pomôcť ľahšie sa vyhnúť dôsledkom kríz. Dokument okrem iného obsahuje návrh na zavedenie tzv. rizikovej dane pre banky, nápady na tzv. inovatívne a efektívnejšie financovanie verejného sektora a oživenie hospodárstva.

Je len pochopiteľné, že reč sa najviac krúti okolo bánk a ich možného dodatočného zdanenia. Napríklad sa navrhuje, aby na základe švédskych skúsenosí aj ostatné krajiny zaviedli tzv. poplatok stability pre banky, čím by sa "malo zabrániť excesívnym rizikovým obchodom". Ide však napríklad aj o zdanenie bankových dividend a uvalenie ďalších daní – na deriváty, dlhopisy a podobne.

Medzitým nemecká vláda prijala zásady na vypracovanie nového zákona o zriadení Ústavu pre stabilizáciu finančného trhu. Nový zákon by podľa navrhovateľov mal zabrániť vzniku finančných kríz a pomôcť štátnym orgánom pri odhaľovaní vznikajúcich krízových javov v bankách.

Zákon ďalej ráta s tým, že banky budú musieť pravidelne odvádzať isté prostriedky do tzv. krízového fondu, z ktorého sa v prípade krachu niektorej z nich, budú kryť jej straty.

Plánovaný Ústav pre stabilizáciu finančného trhu by mal zabrániť tomu, aby sa tá-ktorá banka dostala do insolventnosti. Ústav ju bude môcť donútiť k reštrukturalizácii alebo ju rozčleniť tak, aby zdravé jadro banky pokračovalo v ďalšej činnosti, zatiaľ čo nezdravá časť banky pôjde do múky.

Britský premiér Gordon Brown k tomu uviedol, že Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko sa už v zásade dohodli na sprísnení pravidel pre podnikanie bánk a najmä na tom, že budú konať na základe spoločných princípov. Zdôraznil, že chcú dosiahnuť koordinovaný postup v rámci celej EÚ. "Musíme postupovať spoločne a nekompromisne. Vzťah medzi bankami a spoločnosťou sa musí konečne zmeniť," zdôraznil Gordon Brown.

Čínsky jüan: Posilní svoje postavenie vo svete

Americký minister financií Timothy Geithner čínsky jüan začne na medzinárodnej scéne hrať čoraz významnejšiu úlohu. Podľa Geithnera je to zdravé a nutné, keďže najľudnatejšia krajina sveta sa dostala do fázy rozvoja a rastu, pričom Číňania usilovne budujú a rozvíjajú svoj finančný systém a sú čoraz viac otvorení svetu.

Minister v tejto súvislosti zdôraznil, že ak sa prihladne na všetky tieto okolnosti, je zákonité, že čínsky jüan bude mať vo svete financií čoraz významnejšie postavenie. Načim ešte uviesť, že Ázijská rozvojová banka (ADB) odporúčala Číne, aby nebránila rastu kurzu svojej meny. Podľa prezidenta ADB Haruhiko Kurodu je teraz potrebné, aby bol jüan flexibilnejší a čím pevnejší.

SDR: Bude globálnou menou?

Medzitým vydali svetové tlačové agentáry správu o tom, že skupina BRIC, ktorá zahrňuje Brazíliu, Rusko, Indiu a Čínu, zvažuje možnosť, aby sa SDR ((Special Drawing Rights) ako platobná jednotka Medzinárodného menového fondu (IMF) stala novou globálnou menou.

Médiá o tom informoval hlavný ekonomický poradca ruského Kremľa Arkadij V. Dvorkovič, podľa korého členské krajiny skupiny BRIC budú o novej globálnej mene rokovať ešte tento mesiac na summite BRIC v brazílskom hlavnom meste. Touto témou sa však chcú zaoberať aj v rámci IMF. Dvorkovič ale jedným dychom dodal, že o použití platobenej jednotky SDR v úlohe globálnej meny sa hovorilo už veľakrát, ale vždy zostalo len pri slovách.

"Myslím si však, že SDR ako globálna mena má dobré vyhliadky, aj keď naši partneri v G8 sa s týmto názorom zatiaľ nestotožňujú," uzavrel poradca ruského Kremľa.

Českí historici: Medvedev na Slovensku

V prehľade Týždeň vo financiách nemožno opomenúť ani minulotýždňovú návštevu ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva na Slovensku, aj keď mala viac politický a politicko-deklaratívny než ekonomický zmysel.

Medvedev spolu so svojím slovenským partnerom, prezidentom Ivanom Gašparovičom vydali spoločné vyhlásenie k 65. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny v Európe. Kto čakal niečo iné, ako len poďakovanie hrdinom národov Sovietskeho zväzu za zásadný podiel na oslobodení Európy od nacizmu, musel byť sklamaný.

Presne ako za starých čias.

Len pre zaujímavosť odcitujme zo spoločného vyhlásenia oboch prezidentov: "Na Slovensku neupadne do zabudnutia pomoc Červenej armády… Slovenskú republiku a Ruskú federáciu spájajú spoločné spomienky na obete vojny a spoločný boj proti silám, ktoré ju rozpútali."

A ďalej, "Slovenská republika a Ruská federácia potvrdzujú spoločný zámer aj naďalej sa intenzívne podieľať na budovaní mierovej a prosperujúcej Európy, ktorej základom je dodržiavanie medzinárodného práva a princípov slobodného a demokratického rozvoja štátov, ako aj rešpektovanie neodňateľných občianskych práv, slobôd a dôstojnosti."

Prečo sa obaja prezidenti v tejto súvislosti nedotkli aj bezprecedentného vojenského útoku Sovietskeho zväzu a ďalších krajín Varšavskej zmluvy na Československo v auguste 1968, to zostáva záhadou.

Rovnako zostáva záhadou, prečo na absenciu augustových udalostí vo vyhlásení nezareagovali slovenské médiá a slovenskí historici. Ich úlohu prevzali historici Jiří Hoppe a Jiří Suk z Ústavu pro soudobé dějiny Akademie věd ČR, ktorí v reakcii na spoločné rusko-slovenské vyhlásenie o priateľských vzťahoch napísali, že v ňom "chýba zmienka o krvavom potlačení demokratizačného procesu vo vtedajšom československu v auguste 1968."

Podľa historikov kvas na konci 80-tych a začiatku 90-tych rokov, kedy boli Rusi ochotní priznať si chyby, je už dávno preč a dnešné Rusko sa opäť vzmáha ako impérium a usiluje sa o rozšírenie svojho vplyvu.

Jiří Suk: "V bratislavskom dokumente Rusi zdôrazňujú oslobodenie mesta v roku 1945 a pripomínajú, že oslobodili pol Európy a zachránili ju pred zlom. To je historická realita, ktorá však opakovanými sebaoslavami nadobúda podobu mýtu." Jiří Hoppe: "Rusko je impérium."

A ešte jeden moment. Prezident Dmitrij Medvedev v Bratislave uviedol, že ak sa Rusku podarí uzavrieť s EÚ nové strategické dohody partnerstve a o európskej bezpečnosti, záujmy Slovenska v nich budú plne akceptované.

Futbal: Pomôže britskej ekonomike?

Prejdime teraz na veselšiu tému, než sú úvahy o tom, či Slovensko bude i naďalej vo sfére ruských záujmov alebo ako hovorieva bývalý vrcholový politik a v súčasnosti advokát Ján Čarnogurský, že Slovensko bude predmostím Ruska v EÚ.

Téma súvisí s futbalom. Ako totiž vyplýva z nedávneho prieskumu spoločnosti PricewaterhouseCoopers,  (PwC) až pätina Britov verí, že prípadný úspech Anglicka na futbalových majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike by výrazne pomohol britskej ekonomike.

Z vyjadrení respondentov je zrejmé, že veria tomu, že víťazstvo Anglicka na šampionáte by britskú ekonomiku pozdvihlo z terajšieho prepadu a zmiernilo by dopady globálnej finančnej krízy. Až 15 percent oslovených plánuje v prípade anglického víťazstva viac míňať (napríklad na oslavy v baroch a reštauráciách).

Podľa Julie Clark z PwC všeobecne platí, že víťazstvo v globálnom športovom turnaji, akým sú napríklad majstrovstvá sveta vo futbale, má významný dopad na spotrebiteľské správanie sa a tým aj na hrubý domáci produkt.

Spoločnosť PwC predpokladá, že v súvislosti s majstrovstami sveta vo futbale stúpne aj počet stávkujúcich. Podľa dostupných údajov pravidelne tipuje okolo päť percent Britov, z prieskumu ale vyplynulo, že v čase majstrovstiev sa k nim pridá ďalší sedem percent.

Má štát podporovať úvery?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *