Streda 23. septembra. Meniny má Zdenka

Týždeň vo financiách: Svetová ekonomika je v bode zlomu

Dnes je presne rok, čo sa „oficiálne začala“ terajšia globálna kríza. Za jej „začiatok“ totiž niektorí odborníci považujú oznámenie americkej vlády o tom, že preberie kontrolu nad pološtátnymi hypotekárnymi agentúramii Fannie Mae a Freddie Mac, hoci problémy sa začali už skôr.

Pripomeňme si, že americký hypotekárny trh sa začal otriasať už koncom roka 2006 a jeho  kolaps napokon prerástol do finančnej krízy celosvetových rozmerov. Míľniky, ktoré k tomu viedli, možno zhrnúť do niekoľkých kľúčových bodov:
  • koncom roka 2006  začal v USA prudko narastať počet nesplácaných hypotekárnych úverov, nárast bol najsilnejší v kategórii rizikových hypoték poskytnutých menej bonitným klientom. Dôvodom nárastu bolo najmä to, že za necelé dva roky sa úrokové sadzby vyšplhali z jedného na viac ako 5 percent
  • apríl – máj 2007  – počty nesplácaných hypoték naďalej prudko rástli. V obavách, že by to mohlo stiahnuť so sebou celý finančný trh a v podstate aj celú ekonomiku USA začali padať americké akcie
  • 9. augusta 2007  Európska centrálna banka poskytla peňažnému trhu takmer 95-miliardovú injekciu. Francúzska banka BNP Paribas zmrazila výber hotovostí z troch svojich fondov, ktoré investovali do rizikových hypoték v Spojených štátoch
  • polovica jesene 2007  – viaceré významné svetové banky, okrem iného aj Citigroup, Merill Lynch či  UBS oznamujú veľké straty za tretí kvartál. Začínajú padať prvé hlavy…
  • marec 2008 – americká centrálna banka Fed oznámila, že použije také nástroje, aké nepoužila od čias Veľkej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch minulého storočia, vrátane rôznych foriem pumpovania peňazí do ekonomiky

  • 7. septembra 2008  americká vláda oznámila, že „v súvislosti s krízou“ preberie kontrolu   nad pološtátnymi hypotekárnymi agentúramii Fannie Mae a Freddie  Mac, ktoré boli rozhodujúcimi hráčmi na trhu s hypotékami. Celý rad investorov vyhodnotil tento krok
    ako príspevok k stabilite globálneho finančného systému. V novembri 2008 Fed rozhodol o postupnom uvoľnení 800 miliárd USD na podporu trhu hypoték a spotrebiteľských úverov


Podčiarknuté: Minuloročný 7. september je teda oným povestným dňom, o ktorom sa hovorí ako o prvom dni terajšej hospodárskej a finančnej krízy. Niektorí analytici a publicisti volia radšej iné slová – napríklad, že kríza práve v ten deň udrela naplno. A celosvetovo. Od tohto dňa je azda najfrekventovanejším slovom v médiách práve slovo kríza (crisis). 


Trvanie krízy – názory sa rôznia

 

Uplynulý týždeň sme boli svedkami mnohých, neraz aj protichodných vyjadrení svetových finančníkov o tom, dokedy terajšia kríza ešte potrvá. Podľa britského premiéra Gordona Browna je svetová ekonomika v bode zlomu a je nevyhnutné využiť všetky prostriedky na zvýšenie rastu a zlepšenie hospodárskej situácie v jednotlivých krajinách. „Situácia sa minimálne v niektorých krajinách začína zlepšovať, no napriek tomu nesmieme byť príliš spokojní,“ zdôraznil Brown.

 
Najvyšší predstaviteľ Medzinárodného menového fondu (IMF) Dominique Strauss-Kahn uviedol, že  svetová ekonomika sa síce začína dostávať z hlbokého útlmu, ale oživenie bude pomalé a predčasné stiahnutie stimulačných opatrení by ho mohlo narušiť. Politici i centrálne banky by podľa jeho slov mali preto dobre zvážiť, kedy dajú záverečnú bodku za fiškálnymi a monetárnymi stimulmi. 

Dominique Strauss-Kahn zároveň zdôraznil, že jedným z východísk je aj posilnenie medzinárodného menového systému. „Terajší systém aj napriek svojim problémom funguje lepšie, než sa o tom hovorí. Dolár počas krízy posilnil, čo je odrazom  postavenia dolára ako bezkonkurenčne bezpečného aktíva“.


Podľa predstaviteľov skupiny BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína) svetová ekonomika ešte stále čelí veľkej neistote a naďalej pretrvávajú významné hrozby pre hospodársku a finančnú stabilitu sveta.


Závislosť od vládnych stimulov


Vedúci ekonóm Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Jørgen  Elmeskov uviedol, že globálna recesia sa končí podstatne rýchlejšie, než sa všeobecne očakávalo a je celkom možné, že sa už aj skončila.


Z najnovšej prognózy OECD vyplýva, že eurozóna by sa v tomto štvrťroku mala vrátiť k rastu. Všeobecne však  prevládajú obavy z toho, čo sa stane, keď vlády a centrálne banky prestanú ekonomikám poskytovať podporu v podobe zvýšených výdavkov a rekordne nízkych úrokov. Podobne aj terajšie oživenie v Číne a v niektorých ďalších ázijských ekonomikách je podľa OECD závislé od vládnych stimulov.


Prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet sa nazdáva, že pokles ekonomiky je s najväčšou pravdepodobnosťou už na konci a v eurozóne možno očakávať stabilizáciu a oživenie, hoci len veľmi slabé. Podľa Jean-Claude Tricheta sa náznaky stabilizácie začínajú prejavovať aj v ďalších kútoch sveta. „Znamená to, že pokles je na konci.“


Rastú počty zlyhaných úverov


Predsedníčka  americkej spoločnosti pre poistenie vkladov Federal Deposit Insurance Corporation (FDIC) Sheila C. Bairová na margo faktu, že v tomto roku skrachovalo už 89 amerických bánk uviedla, že počet problémových bánk v Spojených štátoch sa v 2. štvrťroku zvýšil na 416 z 315 v prvom štvrťroku. Podľa jej slov ide  o banky, ktoré sa potýkajú s dramatickým nárastom nesplácaných úverov. „Počty problémových bánk a počty krachov však zostanú vysoké ešte aj po tom, čo v ekonomike nastane oživenie,“ zdôraznila.


Ale problémy s úvermi trápia banky prakticky po celom svete. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka od decembra 2008 u nás neustále stúpajú počty zlyhaných úverov. „Očakávam, že ich podiel by mohol v budúcom roku stúpnuť z terajších viac ako štyri percentá až na šesť percent. Najmä v prípade domácnosti má Slovensko najväčšiu vlnu problémov so splácaním pravdepodobne ešte len pred sebou,“ uzavrel.


Tri možné scenáre vývoja


Analytici Saxo Bank v tejto súvislsti hovoria o troch možných scenároch ďalšieho  ekonomického vývoja. Podľa prvého nás vládne výdavky zachránia a podržia do tej doby, než sa spotrebujú nadbytočné zásoby, pracovný trh sa stabilizuje a hospodársky rast sa začne podobať všetkým historicky známym recesiám. Spotrebiteľský dopyt sa vráti na svoju predošlú úroveň, makroekonomické problémy sa pomaly, ale bezbolestne rozpustia v nasledujúcom desaťročí.


Podľa druhého možného scenára je možné rozložiť problémy na viacero daňových poplatníkov a do dlhšieho časového obdobia. Napríklad štátne dlhopisy majú typicky dlhšiu splatnosť ako dlhopisy korporátne. Tento možný vývoj nesie nižší rast HDP a dlhodobo nižšiu spotrebu. Taktiež ale znamená, že tomu najhoršiemu scenáru, t.j. zrúteniu trhov sa v nasledujúcom roku alebo dvoch dokážeme vyhnúť. 


A napokon tretí možný scenár ráta s tým, že vlády nebudú schopné financovať obrovské štátne dlhy, ktoré vzniknú v nasledujúcich dvoch rokoch. Trh s dlhopismi sa zrúti, úrokové sadzby porastú a záruky, ktoré pomohli stabilizovať finančný systém na jeseň 2008, navŕšia už aj tak veľký dlh. V tom prípade by sa medzibanková spolupráca a dôvera opäť oslabili a to by znamenalo, že to najhoršie je ešte pred nami.  


Podľa Saxo Bank je napravdepodobnejší druhý scenár, a síce, že problémy sa rozložia (pravdepodobnosť 60 až 80 percent). Tretiemu najpesimistickejšiemu scenáru o tom, že problémy ešte len budú narastať, prisudzujú v Saxo Bank pravdepodobnosť 10 až 20 percent.


Finančné inštitúcie treba reformovať


Aj keď názory na trvanie krízy sa rôznia, v jednej veci sa mnohí zhodujú – treba čím skôr zreformovať svetové finančné inštitúcie a čo najskôr začať vo všetkých krajinách s reguláciou odmeňovania bankových manažérov. 


Minulý týždeň sa stretli ministri zahraničia Indie, Brazílie a Juhoafrickej republiky s cieľom vyzvať priemyselne najvyspelejšie štáty sveta, aby konečne splnili svoje sľuby a zreformovali Medzinárodný menový fond (IMF) a Svetovú banku (WB). Ide hlavne o to, aby krajiny G 20 dodržali sľub, ktorý dali už skôr, a v obidvoch finančných inštitúciách dali rozvojovým krajinám väčší priestor.

Minister zahraničných vecí Brazílie Celso Amorim však už vopred vyslovil obavy z toho, že vyspelé krajiny svoj sľub nedodržia, keďže samé majú problémy s prekonávaním dôsledkov globálnej krízy. 


Alebo sa na to aspoň vyhovoria.


Prémie v bankách vzbudzujú hnev

Nemecká kancelárka Angela Merkelová, britský premiér Gordon Brown a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy napísali spoločný list premiérovi Švédska ako predsedníckej krajiny EU Fredrikovi Reinfeldtovi, aby sa celá únia ako jeden celok zasadila o presadenie medzinárodnej regulácie finančného sektora. Takáto regulácia, uvádza sa v liste, je nevyhnutná na to, aby sa zabránilo opakovaniu finančnej krízy.


Merkelová na inom fóre zdôraznila, že práve veľké odmeny sú tou vecou, ktorá nahlodáva dôveru ľudí v banky a v celý finančný systém. Podľa nemeckej premiérky sa to veľmi vypuklo prejavilo u tých bánk, ktorých manažéri odchádzali s obrovskými obnosmi, hoci im štát musel pomôcť peniazmi daňových poplatníkov.


Na potrebu zmeniť systém odmeňovania manažérov vo finančnom sektore poukázal minulý týždeň aj ECOFIN, čo je vlastne zasadnutie ministrov financií krajín EU. Slovenské média v tejto súvislosti priniesli vyjadrenie štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Petra Kažimíra, podľa ktorého je neprípustné, aby si členovia bankového manažmentu vyplácali vysoké odmeny, zatiaľ čo sa na záchranu bánk musia použiť miliardové injekcie z verejných rozpočtov. „Vzbudzuje to hnev,“ zdôraznil Kažimír.


Sú za krízou vysoké odmeny?


Francúzska ministerka hospodárstva Christine Lagardeová počas uplynulého týždňa viackrát zdôraznila, že odmeny v bankovom sektore výrazne prispeli k súčasnej finančnej kríze a musia byť obmedzené, aby sa situácia neopakovala. Podľa jedného z nedávnych vyjadrení Christine Lagarde francúzska verejnosť už ďalej odmieta absorbovať kauzy miliónových odmien pre manažérov bánk. Ako zdôraznila, verejnosť pred časom hlboko pobúrili správy z médií o tom, že BNP Paribas si už nachystala na odmeny zhruba jednu miliardu eur.


Únia chce pritlačiť na Spojené štáty


Podľa švédskeho ministra financií Andersa Borga vedenia niektorých bánk si zo štátnej pomoci vyplácali obrovské finančné prémie, aj napriek tomu, že svoje firmy priviedli do existenčných problémov. „Musíme ukázať väčšie svaly a ostrejšie zuby,“ uviedol Borg a zdôraznil, že sa o tomto probléme bude rokovať na nadchádzajúcom  summite dvadsiatich najvýznamnejších ekonomík sveta G20 v americkom Pittsburghu, na ktorom by EU mala dotlačiť Spojené štáty k obmedzeniu finančných prémií.


Eurokomisár pre hospodárske a menové otázky Joaquín Almunia pre médiá povedal, že nie je možné, aby se Európska únia a s ňou aj celý svet vrátil do čias pred globálnou finančnou krízou, kedy niektorí manažéri dostávali astronomické prémie, ktoré neodrážali skutočný stav ich podnikov. „Niektorí ľudia si myslia, že sa ešte môžeme vrátiť naspäť. Ale to nedopustíme a na finančnú krízu nezabudneme!“ zdôraznil komisár Almunia.

Iného charakteru je návrh na reformu finančného sektoru, ktorý minulý týždeň vyslovil britský minister financií Alistair Maclean Darling. Vyzval, aby sa už začiatkom budúceho roka zaviedli prísne sankcie pre tzv. daňové raje.

Ako vidíte krízu?

View Results

Loading ... Loading ...

4 odpovede na “Týždeň vo financiách: Svetová ekonomika je v bode zlomu”

  1. čibejs píše:

    Dobre že v EU chceju pritlačiť na Ameriku. Ja hovorim že konečne. Už dávno bolo treba vykynožiť kapitalizmus, podobne ako sme pred 20 rokmi vykynožili stalinský socializmus. Aj kriza ukazuje, že možná je iba tretia cesta – stredna cesta. Tym samozrejme nemyslim Fica a jeho stranu. Ani o nej si nič dobre nemyslim – lebo to je taký nie celkom vydarený hybrid jednej aj druhej cesty.

    Ale v zásade plati, že kapitalizmus treba vyničiť. Ľem je otazka, kto to ma urobiť a ako to ma urobiť. Či EU je na to vobec opravnená a či to bude vedieť urobiť.

    • Peter Furmaník st. píše:

      Po každej veľkej hospodárskej kríze sa svet zásadne, ale zásadne zmenil (najtypickejšími príkladmi sú napr. kríza 1873 alebo kríza zo začiatku 30-tych rokov 19. storočia – rúcanie starých a vznik nových spoločenských a politických systémov, vojnové konflikty, sociálne a národnostné revolúcie, zmeny hraníc, ochranárske opatrenia, sprísnenie colných bariér, obmedzenia voľného pohybu tovaru a služieb, železné opony a pod. Zostáva len dúfať, že svet sa už z minulosti dostatočne poučil…

      Na strane druhej ale treba povedať, že to čo sa má a musí zmeniť je fungovanie celého, zdôrazňujem: celého finančného systému, napríklad aj vrátane bánk a odmeňovania ich topmanažérov. O tomto na investujeme.sk píšeme veľmi často.

      A ešte tretia poznámka. Náš čitateľ Čibejs má pravdu, keď pochybuje, či práve EU je schopná urobiť alebo aspoň teoreticky presadiť nápravu terajšieho finančného systému. Skôr sa ukazuje, že nie. Tam kde treba jasný jednotný postoj, EU vždy bezradne prešľapuje… Typickým príkladom je plynovod Nabucco, ktorý mal znížiť závislosť Európy od Ruska alebo aj terajší nejednoznačný postoj členských krajín EU k tomu, či treba alebo netreba regulovať odmeňovanie topmanažérov bánk.

      • Dáša píše:

        EU je vo svojej podstate jedna krásna myšlienka, škoda len že časom nabrala podobu nefunkčného zbyrokratizovaného molochu plného dosadených, no neschopných úradníkov, ktorým ide iba o ich teplé miestečka…

    • Ada píše:

      Aj to je názor. Osobne si však myslím, že za krízou stojí to, že sa mnohí ľudia tvária, že rozumejú ekonomickým problémom. Čo rodina, to aspoň dvaja analytici.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial