Streda 18. októbra. Meniny má Lukáš

Týždeň vo financiách: Svetovej kríze bolo možné predísť!

Americká kongresová komisia zverejnila výsledky vyšetrovania, podľa ktorých za vznikom svetovej finančnej krízy boli zlyhania vládnej regulácie, ale aj chyby manažérov a bezhlavé riskovanie na Wall Street. Veľa nového je aj v eurozóne, ktorú Medzinárodný menový fond vo svojej oficiálnej správe označil za jednu z hlavných príčin ohrozenia rastu globálnej ekonomiky.

Svetová kríza je za nami. Aspoň teda z pohľadu Spojených štátov…. 

Osobitná komisia amerického Kongresu pre vyšetrovanie príčin vzniku finančnej krízy zverejnila dlhoočakávanú záverečnú správu. Členovia komisie vypočuli vyše 700 svedkov, aby zistili akú úlohu zohrali štátne inštitúcie a akú súkromné banky.

Výsledky svojich zistení komisia publikovala v správe, ktorá má takmer 600 strán. Píše sa v nej, že finančnú krízu odštartoval kolaps na americkom trhu s bývaním. "Pre veľkú previazanosť fnančných trhov kolaps rýchlo prerástol hranice Spojených štátov a bol príčinou pádu mnohých bánk i následnej paniky. Kríza stiahla americkú i ďalšie ekonomiky do recesie. V samotných Spojených štátoch spôsobila najhlbšiu hospodársku krízu od 30-tych rokov 20. storočia. Jej následky pociťuje celý svet."

Niekoľko faktov zo správy:

  • finančnej kríze bolo možné predísť
  • za jej vznikom boli zlyhania vládnej regulácie, ale aj osobné chyby manažérov a bezhlavé riskovania na Wall Street
  • za krízu sú spoluzodpovedné dve vlády (administratíva Billa Clintona i George Busha)
  • dozor nad trhom, hoci mal k dispozícii nástroje na to, aby svetovej kríze zabránil, jednoducho zlyhal
  • bývalý šéf americkej centrálnej banky Fed Alan Greenspan je zodpovedný za to, že dopustil zamorenie trhu toxickými hypotékami
  • svoju úlohu zohralo nadmerné zoskupovanie a predávanie pôžičiek investorom a riskatné sázky na cenné papiere založené na týchto pôžičkách.

Eurozóna: Lanský sneh už nespomínajme!

Ale kríza sa vraj skončila už aj v eurozóne. Tak to aspoň vyplynulo z minulotýždenných vyhlásení viacerých európskych politikov i bankárov. Na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose sa zhodli v tom, že dlhová kríza eurozóny, ktorá v poslednom čase otriasa finančnými trhmi i dôverou v celý projekt spoločnej európskej meny, sa už nezhoršuje. Na trhoch síce pretrváva určitá neistota a vysoká kolísavosť, avšak znaky systémovej krízy už podľa politikov nie sú viditeľné a pominuli aj pochybnosti, či eurozóna prežije.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble k tomu povedal, že v eurozóne už žiadnu krízu nečaká. "Neočakávam žiadne ďalšie šoky," zdôraznil a vzápätí dodal, že členské štáty EÚ dostali príučku a teraz pracujú na zjednotení svojich hospodárskych a sociálnych politík. 

"Myslím, že euro už bude stabilné," poznamenal Schäuble. 

Podľa francúzskej ministerky hospodárstva, priemyslu a zamestnanosti Christine Lagarde by finančné trhy nemali proti eurozóne špekuľovať a aj tak by to robili zbytočne, keďže všetky členské krajiny sú na správnej ceste fiškálnej konsolidácie. "Nazdávam sa, že eurozóna má to najhoršie už za sebou," zdôraznila.

Generálny riaditeľ britskej banky Barclays Robert E. Diamond, Jr. v Davose  povedal, že o životaschopnosti eura už nikto nepochybuje. "Otázka, či eurozóna zostane pohromade, je otázkou  minulého roka a je už celkom, ale celkom neaktuálna."

Dodal však, že na trhoch bude ešte po istý čas doznievať vysoká kolísavosť.

Guvernér centrálnej nemeckej banky Deutsche Bundesbank Axel Weber navrhol predĺžiť záchranné pôžičky pre Írsko a Grécko až na 30 rokov, pričom v súčasnosti platí, že Írsko má  pôžičku splatiť do siedmich a Grécko do troch rokov. Pokiaľ by návrh na predĺženie prešiel, výrazne by sa vraj znížilo riziko, že eurozóna by v najbližších rokoch opäť raz mohla byť v stave ohrozenia.

Inak a jednoduchšie povedané, všetko je o.k., kríza v eurozóne pominula ako lanský sneh a nie je čo riešiť.

Pôžičky na predkrízovú úroveň

A keď sme už začali tak optimisticky, pokračujme v tomto trende aj z pohľadu Slovenska. Banky aj realitné kancelárie sa v uplynulom týždni zhodli v tom, že trh s bývaním ožíva a podľa vedúcej oddelenia retailových úverov Slovenskej sporiteľne Michaely Kaňovej objem novoposkytnutých úverov sa už vrátil späť na úroveň predkrízového roka 2008. 

Podobne sa vyjadrila aj Angelika Farkašová z VÚB, podľa ktorej si v roku 2010 ľudia požičali vyššie sumy ako v roku predchádzajúcom.

Podľa predsedničky Asociácie realitných maklérov Daniely Rážovej kríza pomohla zrovnoprávniť predávajúcich a kupujúcich. „Je to fifty-fifty. Konečne nevládne ani predávajúci ani kupujúci. Kupujúci si uvedomili, že musia mať reálne predstavy o cene a rovnako aj predávajúci si uvedomili, že ak chcú predať, musia mať cenu nastavenú reálne.“

Skúsenosti realitných maklérov ešte stále potvrdzujú rozdielny pohľad na cenu zo strany kupujúcich a predávajúcich. Časť klientov podľa D. Rážovej ignoruje situáciu na trhu a cenu nadhodnotí: „Ja si myslím, že ponuka zostane rovnaká a skôr vidím priestor na jemný pokles ako nejaký nárast."

P. Mihók: Kríza dôvery, odbory: Slučka na krk!

Podľa predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Petra Mihóka by sa celková situácia v slovenskej ekonomike mala v roku 2011 mierne zlepšiť, avšak zlepšeniu bude tak trochu stáť v ceste úsporný balíček vlády a obmedzovanie verejných výdavkov. 

Ako zdôraznil, bol by potrebný aj zodpovednejší prístup k čerpaniu eurofondov, keďže "terajší stav je neuspokojivý." Základom by podľa Mihóka malo byť obnovenie dôvery. Doslova povedal, že kríza neskončila jednoducho preto, aby pokračovala ako kríza dôvery.

Zmierniť negatívny dopad vládneho balíčka úspor by podľa neho mohli pripravované legislatívne zmeny, najmä však zmeny v Zákonníku práce, ktoré by "mali vytvoriť podmienky pre väčšiu flexibilitu na trrhu práce."

K chystaným zmenám v Zákonníku práce sa uplynulý týždeň viackrát vyjadrili aj odborári spôsobom sebe vlastným – prípravou protestných akcií. Prvú z nich spustia už 1. februára pred areálom firmy Yazaki v Michalovciach, pričom podľa člena Predsedníctva Odborového zväzu KOVO Jozefa Balicu nechcú poškodzovať ekonomiku a brzdiť chod firiem. "Na zhromaždení chceme zamestnancom vysvetliť, aké negatívne dopady budú mať na nich pripravované zmeny v Zákonníku práce a burcovať ich, aby vyjadrili svoju nespokojnosť."

Balica zdôraznil, že vláda hádže slučku na krk zamestnancov. Terajší Zákonník práce je podľa neho na európskej štandardnej úrovni a netreba ho meniť. Pripravované zmeny, ktoré navrhli podnikatelia, budú mať podľa odborárov negatívne dopady na zamestnancov, zneistia ich a zhoršia ich sociálne postavenie.

I. Mikloš: Štát by nemal plniť toľko funkcií

Podľa ministra financií Ivana Mikloša sú v oblasti efektívnosti fungovania verejného sektora obrovské rezervy. Preto sú potrebné systémové opatrenia na zvýšenie príjmov a zníženie výdavkov štátu. Mnohé sa dá dosiahnuť aj bez zvyšovania daní a odvodov, dosiahnuť sa to dá napríklad obmedzením daňových únikov a tiež zvýšením príjmov od firiem so štátnou účasťou. 

Treba prehodnotiť funkcie, ktoré vykonáva štát. "Verejné inštitúcie by mali robiť len to, čo robiť majú a čo vedia robiť efektívne. V súčanosti je to tak, že verejný sektor robí aj to, čo by robiť  nemal a navyše to robí neefektívne."

Podľa štátneho tajomníka Vladimíra Tvarošku rezort financií pripravuje komplexný balík opatrení, ktoré by mali pomôcť ozdraviť verejné financie. Súčasťou balíka by okrem iného mali byť

  • opatrenia zamerané na znižovanie verejných výdavkov
  • zjednodušenie a zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov do jedného lievika
  • dokončenie dôchodkovej reformy.

IMF: Eurozóna ohrozuje globálny rast

Medzinárodný menový fond (IMF) vo svojej aktualizovanej správe World Economic Outlook zvýšil odhad rastu svetovej ekonomiky na 4,4 percenta z doterajších 4,2 percenta. Budúcoročný rast IMF odhaduje na úrovni 4,5 percenta. IMF zároveň upozornil na značne nerovnomerné oživovanie svetovej ekonomiky v tomto a podľa predpokladov i v najbližších rokoch.

"Pokračuje dvojrýchlostné oživenie. Vo vyspelých krajinách sa síce aktivita znížila menej ako sme predpokladali, rast je však slabý a nezamestnanosť vysoká," uvádza sa v správe IMF.

IMF si zároveň všíma pretrvávajúce problémy eurozóny, najmä jej periférie, ktorú považuje za jednu z hlavných príčin ohrozenia rastu svetovej ekonomiky. Podľa aktualizovaných predpokladov IMF eurozóna v tomto i budúcom roku vykáže slabší rast než napríklad Spojené štáty či Japonsko. Vo veľmi silnom raste bude pokračovať Čína. Očakáva sa, že v tomto roku jej ekonomika dosiahne rast na úrovni 9,6 a v budúcom roku na úrovni 9,5 percenta.

G. Soros: Európa ide dvojakou rýchlosťou

Zatiaľ čo mnoho europolitikov zdieľa optimistické presvedčenie a hovorí o tom, že kríza eurozóny už pominula, nájdu sa aj opačné názory. Také prichádzajú napríklad spoza Atlantiku. Americký finančník maďarského pôvodu George Soros zdôraznil, že Európa ide dvojakou rýchlosťou – jedna časť je bohatá, druhá chudobná a to nevyriešia reformy, ktoré sa EÚ snaží presadiť.

Podľa Sorosa je hlavný problém v tom, že zoskupenie štátov platiacich jednotnou menou má jednu centrálnu banku, no nemá jedno ministerstvo financií. "Predpokladalo sa, že euro bude zbližovať, no ono naopak rozdeľuje. Dvojrýchlostná Európa bude politicky zničujúca. Kvôli dvojrýchlostnej Európe sa môže stať, že sa Európa rozdelí…"

Analytik Stanislav Panis zo spoločnosti TRIM Broker vo štvrtok napísal, že posledný vývoj ceny EURUSD naznačil, že na euro svieti z bezoblačnej oblohy slnko a naopak dolár je tlačený do úzadia, k stene.

"Euru pomohli rastúce názory na to, že Európa by si svoje problémy predsa len mohla dať do poriadku spôsobom, ktorý by bol relatívne efektívny a bezbolestný. Hoci ja si to osobne nemyslím," zdôrazňuje Stanislav Panis a pokračuje:

"Obchodníci vidia, že máme na trhu „nezávislú“ Európsku centrálnu banku, ktorá v prípade akýchkoľvek problémov kryje euru a hlavne vládam a bankám chrbát. Nemožno ju teda označiť inak ako politickú slúžku, presne v intenciách želaní francúzskych socialistov a intervencionistov, ktorí zakladali menovú úniu. Máme tu snahu o ďalšie rozširovanie eurovalu a snahu o rozšírenie jeho činnosti na nákup dlhopisov zo sekundárneho trhu (riziko sa tak prenesie z finančného sektora na daňových poplatníkov). Toto tak z krátkodobého hľadiska môže pochopiteľne podporovať euro, keďže sa neustále vytvárajú a rozširujú podmienky pre rast morálneho hazardu zo strany investorov."  

Riziko teda existuje, konštatuje analytik spoločnosti TRIM Broker. "Na povrch sa začínajú opäť raz vynárať problémy španielskeho podkapitalizovaného bankového sektora, ktorý stále neodpísal všetky svoje straty z angažovanosti najmä voči realitnému sektoru. Nehovoriac o masívnych problémoch s lokálnymi sporiteľňami, tzv. cajas. Navyše stále pripomínam, že všetky aktivity lídrov EÚ v súvislosti zo zvyšovaním možností pre euroval neriešia podstatu problémov (len ju odkopávajú ďalej), len pomerne draho a rizikovo kupujú čas, ktorého je už teraz málo."

Euro v spektre názorov a protinázorov

Názor: Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble navrhol urýchlené vytvorenie spoločnej ekonomickej vlády pre všetky krajiny EÚ. "Táto vláda bude mať demokratickú legitimitu," zdôraznil.

Protinázor: Nemecký minister hospodárstva Rainer Brüderle: "Odmietam jednotný európsky vládny kabinet. Som zásadne proti centralizovanej ekonomickej politike."

Názor: Medzinárodný menový fond (IMF): "Eurozóna by mala navýšiť skutočnú úverovú kapacitu Európskeho fondu finančnej stability. Toto opatrenie by pomohlo obnoviť dôveru trhov." Eurokomisár Olli Rehn: "Treba posilniť úverovú kapacitu záchranného fondu a jeho funkcie diverzifikovať, aby sa stratili akékoľvek pochybnosti o tom, že Únia nedoláže zakročiť proti špekuláciám na trhoch."j

Protinázor: Slovenská premiérka Iveta Radičová:  Nalievať ďalšie peniaze do záchranného fondu nie je dobrým riešením dlhovej krízy." Na najnovšiu iniciatívu,  by krajiny, ktoré nemajú rating na najvyššom stupni, prispievali k navýšeniu záchranného fondu hotovostným vkladom, Radičová uviedla: "Je mi ľúto, ale nie je to možné. My musíme ropbiť rozsiahle škrty vo verejných výdavkoch…"

Názor: Vedúci exekutívy Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF), tzv. eurovalu Klaus Regling navrhol reštrukturalizáciu gréckeho dlhu. Toto opatrenie by podľa jeho slov malo dobré vyhliadky na to, aby sa stalo súčasťou komplexného balíčku pre stabilizáciu eurozóny.

Protinázor: Grécky minister financií George Papaconstantinou: "Grécku sa podarí vyhnúť reštrukturalizácii vďaka rozpočtovému prebytku a reformám". Guvernér gréckej centrálnej banky Bank of Greece Georgios A. Provopoulos: "Grécko nerokuje o reštrukturalizácii a ani ju nepotrebuje. Naopak, fámy o reštrukturalizácii dlhov škodia našej ekonomike."

Názor: Prezident ECB Jean-Claud Trichet: "Problémy majú niektoré krajiny, ale eurozóna je stabilná." Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Makúch: "Aktuálna kríza nie je krízou eura, ale jednotlivých periférnych ekonomík. Optimizmus, že euro prežije, je v tom, že sa robia veľké fiškálne projekty vo všetkých štátoch, nielen v tých, ktoré sú priamo ohrozené. Je predpopklad, že tá fiškálna noha silnie…"

Protinázor: Riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu Karol Piovarcsy: "Silné ekonomiky eurozóny budú mať tendenciu vytvoriť si vlastný blok. Ďalšou možnosťou je, že Európsku menovú úniu niektoré štáty opustia."

A. Merkelová: Keď krachne euro, krachne Európa

Vráťme sa ešte raz do Davosu. Nemecká kancelárka Angela Merkelová v tomto malebnom švajčiarskom mestečku z jednej strany obklopenom Plessurskými Alpami a z druhej strany čarovným pohorím Albula, zhruba povedala to isté, čo ostatní európski politici. Zdôraznila, že euro je a zostane neoddeliteľnou súčasťou Európy. "Euro je Európou dneška. Keď krachne euro, krachne Európa."

Dodala, že euro nemá alternatívu. "Budeme ho brániť, musíme urobiť všetko pre to, aby zostalo dlhodobo pevné," poznamenala.

Podľa Merkelovej koniec dlhovej krízy je už tu. "Už ho vidieť, už vlastne kríza ani nie je." Napriek tomu však naďalej zostáva dôležitá úloha – zintenzívniťpolitickú spoluprácu a koordinovať hospodársku politiku členov eurozóny.

Pravda, Merkelová to má ťažké…  Podľa najnovšieho prieskumu, ktorý si objednala televízia ZDF, až 82 percent obyvateľov Nemecka sa nazdáva, že spoločná európska mena je v ohrození. Viac ako tretina opýtaných prezentovala názor, že euro už nemá budúcnosť. Pokiaľ ide o podporu Nemcov pre uvažované navýšenie peňazí v záchrannom fonde (euroval), až 64 percent je zásadne proti.

Britský premiér David Cameron v Davose vyslovil názor, že napätie v eurozóne sa ešte zvýši. Podľa Camerona je jedným z dôvodov nechuť Nemcov finančne prispievať na riešenia najrozličnejších problémov, ktoré sa týkajú iných krajín.

"Daňoví poplatníci v Nemecku sa pýtajú, prečo majú platiť za chyby, ktorých sa nedopustili," zdôraznil britský premiér. 

Svet potrebuje revolúciu. Ekonomickú

A ešte raz Davos. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun na Svetovom ekonomickom fóre povedal, že ak svet chce zabezpečiť udržateľný rast globálnej ekonomiky, musí uskutočniť ekonomickú revolúciu.

Jeho slová sa u ostatných účastníkov fóra nestretli s veľkým pochopením. Aj keď prívlastok ekonomická osobitne zvýraznil… Práve v čase konania WEF začala totiž v Egypte naberať na obrátkach revolúcia, ktorá sa z Tunisu preniesla do ďalších krajín, čiastočne do Libanonu, Jordánska, Sudánu a Alžírska, predovšetkým však do Egypta, kde prezident Husní Mubarak nepretržite vládne už 30 rokov.

Po horúcom egyptskom týždni stretov a krvavých potýčiek polície i časti armádnych jednotiek s protivládnymi demonštrantmi, ktoré si podľa dostupných informácií vyžiadali cca dvesto mŕtvych a niekoľko tisíc zranených, už nik nerešpektoval zákazy nočného vychádzania, ktorý vyhlásil Husní Mubarak. Demonštrujúci nielenže príkaz neuposlúchli, ale naopak zintenzívnili nočné nepokoje, rabovanie, násilie, útoky na vládne budovy i policajné útvary.

Po telefonáte s americkým prezidentom Barackom Obamom, ktorý Mubaraka vyzval na rázne kroky vedúce k zlepšeniu demokracie a k vyšším ekonomickým možnostiam pre všetkých obyvateľov Egypta i na zdržanie sa policajnej brutality voči demonštrantom, vládca v televíznom prejave prisľúbil občanom nový vládny kabinet i to, že budú aj reformy – ekonomické, sociálne, politické… A on sám zatiaľ zostane pri moci…

Došlo v čase pred redakčnou uzávierkou: Na výzvu Husního Mubaraka vláda podala demisiu a Mubarak ako prvý krok k nastoleniu demokracie urobil to, že vymenoval viceprezidenta – stal sa ním jeho blízky a nanajvýš dôverný spolupracovník Umar Suleiman, ktorý doposiaľ riadil egyptské tajné služby a špeciálne jednotky vrátane obávanej tajnej polície Muchabarat. Husní Mubarak zároveň poveril zostavením novej vlády generála vzdušných síl, doterajšieho ministra letectva Ahmeda Shafiqa.

Prišli aj správy z bankového sveta. Podľa viceguvernéra egyptskej centrálnej banky Hishama Rameza devízové rezervy banky sú na úrovni 36 miliárd USD a banka je likvidná. Aj komerčné banky budú ďalej riadne fungovať a celý bankový systém je podľa jeho slov bezpečný. "Ak by boli niektoré banky v najbližších dňoch zatvorené, tak len z preventívnych dôvodov. Nie sú ohrozené peniaze na  účtoch klientov. Všetko je v poriadku, nemáme žiadny problém." zdôraznil  Ramez.

Zároveň  pripustil, že pre nepokoje by z Egypta mohol začať odtekať zahraničný kapitál. "Pokiaľ by sa to aj stalo, bola by to len prechodná záležitosť," poznamenal.

Medzitým Spojené štáty, Africká únia a Európska únia vyzvali na ukončenie násilia a požiadali egyptské úrady, aby rešpektovali slobodu slova, tlače a zhromažďovania. Niektorí príslušníci zasahujúcich policajných a armádnych jednotiek sa začali vyzliekať z uniforiem a pridávať na stranu protivládnych demonštrantov. Z egyptských väzníc utiekli tisícky odsúdených, vrátane nebezpečných zločincov i politických väzňov.

Redakčná poznámka: Detailný prehľad najhorúcejších udalostí z posledných dní v Egypte možno prakticky minútu po minúte sledovať online vďaka kombinácii technológií Twitter a Google Realtime Search na tejto adrese.

Máte úspory zabezpečené pre prípad zániku eura?

View Results

Loading ... Loading ...

8 odpovedí na “Týždeň vo financiách: Svetovej kríze bolo možné predísť!”

  1. Duri píše:

    Kazdej krize sa da predist. Otazkou je, ci by sme potom neboli na urovni prvotopospolnej spolocnosti.

    • P. píše:

      Celý problém je podľa mňa v tom, aby sa terajšie arabské nepokoje a revolúcie nepreniesli do Európy: myslím si, že Cameron, Merkelova, Sarkozy a ostatni europolitici, ktori húfne vydávajú výzvy k upokojeniu situacie, sa viac boja o to, aby sa to neprenieslo do EÚ, nez o životy nejakych revolucionarov v Egypte, Sudane, Tunise, Alžirsku etc.

    • P. píše:

      Znepokojuje ma tá policajná brutalita proti demonštrujúcim, staci sledovat aktuálne spravy, napr. v Sudáne armádne a policajné sily obkolesili univerzity, do ucební a internátov vo velkom pustili slzotvorny plyn, sú obete na zivotoch… pripomina mi to rok 1989 v bývalom Československu, kde komunistický Husákov režim tvrdo zaútočil na VŠ-ákov a padol… Tak to zrejme napokon skončí aj v krajinách, kde sú teraz revolúcie a nepokoje. Možno však, že to bude trvať trochu dlhšie ako v Československu… kde to napokon skončilo tak, že to dostalo názov nežná revolúcia…

  2. Michal D. píše:

    Nikto nemoze povedat, ze eurozona sa nerozpadne. To, ze teraz sa to este da zvladnut, neznamena, ze sa tak nestane o par tyzdnov. Prave vyjadrenia typu, ze problemy ustojime vlievaju lenivym prasatam (PIIGS) novu energiu do nicnerobenia.

    • Šuri píše:

      ono je to tak, ze nateraz je – zda sa, naozaj pokoj, Grekom a Irom sa predlzi splatnost pozicky a vsetko je o.k. Do casu…. pytam sa ale ked budu pozicku nutne potrebovat dalsi kandidati, poskytne sa im a a na kolko rokov…?? Dokedy a preboha z coho??? Uz teraz europski cinovnici vsade hovoria, ze v zachrannom fonde je uz teraz v tej chvili malo penazi….

    • Šuri píše:

      ono je to tak, ze nateraz je – zda sa, naozaj pokoj, Grekom a Irom sa predlzi splatnost pozicky a vsetko je o.k. Do casu…. pytam sa ale ked budu pozicku nutne potrebovat dalsi kandidati, poskytne sa im a a na kolko rokov…?? Dokedy a preboha z coho??? Uz teraz europski cinovnici vsade hovoria, ze v zachrannom fonde je uz teraz v tej chvili malo penazi….

    • Šuri píše:

      ono je to tak, ze nateraz je – zda sa, naozaj pokoj, Grekom a Irom sa predlzi splatnost pozicky a vsetko je o.k. Do casu…. pytam sa ale ked budu pozicku nutne potrebovat dalsi kandidati, poskytne sa im a a na kolko rokov…?? Dokedy a preboha z coho??? Uz teraz europski cinovnici vsade hovoria, ze v zachrannom fonde je uz teraz v tej chvili malo penazi….

      • Šuri píše:

        sorry, ale zamrzol mi IE, potom sa sam restartoval, a videl som ze mi prispevok vysiel celkom trikrat, este raz sorry, zial, v inom prehliadaci, mam na mysli Google Chrome mi nejde pridavat komentare, je to systemova chyba alebo zamer…?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *