Pondelok 16. októbra. Meniny má Vladimíra

Týždeň vo financiách: už sme daňovo slobodní

Uplynulý týždeň priniesol okrem iného aj zverejnenie štatistických údajov, z ktorých vyplýva, že regionálne rozdiely na Slovensku sa ďalej prehlbujú, prešľapovanie lotyšskej vlády, ktorá ak nezačne okamžite šetriť, môže strhnúť aj celú Európsku úniu, a napokon prišiel aj vytúžený deň daňovej slobody. Ten obrazne vyjadruje celkovú mieru prerozdeľovania príjmov v slovenskej ekonomike.

Bez ohľadu na to, že ekonomickí odborníci sa nie celkom vedia zhodnúť v tom, či ako ukazovateľ celkového daňového a odvodového zaťaženia je exaktný a celkom objektívny u všetkých sociálnych a príjmových skupín obyvateľstva. Teda, či nepracuje len s akýmsi abstraktným, priemerne zarábajúcim človekom.

Nech už budú parametre pre výpočet dňa daňovej slobody nastavené hocijako, ak sa pre jeho stanovenie rok čo rok používa rovnaká metodika, je to veľavravný údaj. Hovorí o tom, koľko dní v roku pracuje človek na štát a koľko na seba a svoju rodinu.

Tohtoročný slovenský deň daňovej slobody, ktorý pripadol na 3. júna a oproti minulému roku (22. máj) sa posunul o 11 dní, poukazuje na to, že priemerne zarábajúcemu zamestnancovi v tomto roku zoberie štát z každého zarobeného eura zhruba polovicu vo forme odvodov a daní.

Za každoročným zverejňovaním údajov o dni daňovej slobody je na Slovensku Nadácia F. A. Hayeka. Podľa jej predsedu Jána Oravca za tohtoročné posunutie môžu dva faktory: jednak globálna hospodárska kríza prejavujúca sa v poklese hrubého domáceho produktu a jednak nárast výdavkov vládnych výdavkov. Vláda by podľa jeho slov "mala viac počúvať zdravý rozum a šetriť." Nerobí si však žiadne ilúzie a jedným šmahom dodáva, že slovenská vláda nie je ochotná ani dotatočne pristúpiť k výraznejšiemu šetreniu. Mimochodom,

K posunutiu dňa daňovej slobody v neprospech občanov sa pre médiá opakovane vyjadrilo aj Združenie daňových poplatníkov Slovenska. Podľa predsedu jej výkonnej rady Ivana Švejnu je to veľmi zlý signál. Vláda však podľa jeho slov naďalej ignoruje fakty a tvrdohlavo odmieta uznať realitu. Mala by sa viac sústrediť na šetrenie.

Vlády rady rozdávajú

V záujme objektívnej pravdy ale treba povedať, že všetky vlády v Európe (a možno aj mimo nej) sú známe tým, že rady rozdávajú zo spoločného – svojim priaznivcom, svojim blízkym, ako aj potencionálnym voličom. Robia to všetky vlády bez rozdielu, akurát je problém v tom, že tie ľavicové to robia nezakryte. Ešte ešte sa tým aj populisticky chvália, keďže to považujú za jeden z kľúčových princípov svojej sociálnej politiky. Pravicové to aspoň robia "viac po anglicky", teda takpovediac slušnejšie a inteligentnejšie.

Bez ohľadu na to, v ktorej krajine je aká vláda práve pri moci, údaj o dni daňovej slobody spravidla nebýva súčasťou oficiálnych štatistík. Ani na Slovensku to nie je tak. Štatistický úrad  SR minulý týždeň zverejnil aj ďalšie podrobné údaje o ekonomickom vývoji za prvý štvrťrok. Vyplýva z nich napríklad, že najvyššie platy sú v Bratislavskom a najnižšie v Prešovskom kraji. Najvyššia miera nezamestnanosti je v Banskobystrickom kraji. Avšak  Bratislave a v jej blízkom okolí je najviac voľných miest – polovica z celého Slovenska!

Regionálne rozdiely, na ktoré roky poukazuje Európska komisia sa u nás nielenže nezmenšujú, ale naopak – naďalej rastú.

Literárny klasik by napísal: na západe, pardon – na východe nič nové.

Ale netreba to brať doslovne, lebo – bez ohľadu na to, o ktorom slovenskom regióne je reč – všade klesajú ceny nehnuteľností určených na bývanie. Koncom mája na to vo svojich štatistikách upozornila aj Národná banka Slovenska.

Úroky klesajú..

Je teda čas nakupovať nehnuteľnosti? Banky sa snažia klientov presvedčiť, že áno. ČSOB aj Slovenská sporiteľňa znížili minulý týždeň úrokové sadzby pri úveroch na bývanie. Pochopiteľné rozhodnutie, keďže na prvý pohľad sú peniaze lacné. ECB ponechala minulý týždeň základnú úrokovú sadzbu na historicky najnižšej úrovni 1%. Lacné peniaze sú však len pre vyvolených – bezrizikových klientov. Bežný klient si aj napriek zníženiu spodnej hranice úrokovej miery požičia drahšie – pre rizikovú prirážku.

Lotyšský strmý pád

Keď platí, že pohyby na realitnom trhu odrážajú celkový stav tej-ktorej národnej ekonomiky a znižovanie cien nehnuteľností je jedným z najdôležitejších ukazovateľov turbulencií v jej vývoji, tak potom pre Lotyšsko to musí platiť na celej čiare. Práve Lotyšsko je totiž tou krajinou, kde ceny nehnuteľností sa v prvom štvrťroku  prepadli najstrmšie nielen v Európe, ale na celom svete. Priemerná cena bytu v Rige sa v 1. štvrťroku 2009 oproti 4. štvrťroku 2008 znížila o 30 percent, v medziročnom porovnaní s 1. štvrťrokom lanského roka je prepad cien viac ako 50-percentý!

Príčinou prepadu je celkové prehĺbenie recesie. Lotyšská ekonomika totiž zaznamenala v 1. štvrťroku najväčší pokles v rámci celej Európskej únie. Výkon lotyšskej ekonomiky sa medziročne znížil o 18 percent. Tamojšia vláda preto musela požiadať Medzinárodný menový fond a Európsku úniu o finančnú pomoc. Podmienky pre získanie úveru sú však jasné: redukcia deficitu verejných financií. "Vláda musí výraznejšie šetriť," odkazujú Lotyšsku medzinárodné organizácie.

Za čím skoršiu pomoc tejto pobaltskej krajine sa tento týždeň zasadzovali Poľsko a Švédsko. Lotyšsko sa snaží vyhnúť znehodnoteniu svojej meny, ktoré by postihlo švédske banky a zhoršilo by hospodárske vyhliadky na východe Európy. "Ak Európa nezačne okamžite pomáhať Lotyšsku, postupne strhne so sebou celú Európsku úniu," nechali sa počuť švédski a poľskí bankári.

Podľa člena menového výboru centrálnej poľskej banky Dariusza Filara si vážna situácia žiada rýchlu reakciu širokého rozsahu. Hrozí totiž, že sa situácia v Lotyšsku rozšíri do celého regiónu. Na Filarove vyjadrenia okamžite zareagovali výrazným poklesom regionálne meny, predovšetkým poľský zlotý a čiastočne aj maďarský forint.

Ekonomika klesá, výdavky verejnej správy rastú

Vráťme sa však k šetreniu výdavkov. Prípad Lotyšška som nevybral náhodou. Lebo to, že tamojšia vláda musí v čase globálnej krízy šetriť, platí aj pre iné krajiny. Slovenská vláda napriek upozorneniam ekonómov však výraznejšie šetriť nezačala.

Podľa Štatistického úradu SR hrubý domáci produkt (HDP) v 1. štvrťroku 2009 reálne klesol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 5,6 percenta. Zníženie ekonomickej výkonnosti sa prejavilo vo všetkých zložkách HDP s výnimkou spotreby verejnej správy. V  rámci domáceho dopytu sa znížila tvorba hrubého kapitálu o 16,4 percenta, dovoz výrobkov a služieb klesol o 22,6 percenta, konečná spotreba domácností klesla o 1,2 percenta, zatiaľ čo konečná spotreba verejnej správy vzrástla presne o tú istú hodnotu!

Čísla sú veľavravné, no vláda na svojich výdavkoch nešetrí.

Prerozdeľuje štát vaše dane efektívne?

View Results

Loading ... Loading ...

3 odpovede na “Týždeň vo financiách: už sme daňovo slobodní”

  1. Andrej píše:

    Teoreticky by sme nemali robiť na štát, ale kupovať si za dane od štátu vybrané služby a sociálnu ochranu. Ibaže sme nevoľníci platiaci netransparentné tendre.

  2. Berco píše:

    Najväčšia tragédia ani nie je v tom, že ľudia musia platiť dane a živiť tých hore, ktorí radi mrhajú verejnými financiami… Ono to zrejme aj v minulosti tak bolo a asi aj v budúcnosti bude. Tragédia je podľa mňa v tom, že na tie svinstvá, ktoré páchajú tí hore (tendre a pod.) upozorňuje len úzka skupina vzdelancov, intelektuálov, novinárov, atď. Tá nemysliaca (alebo ako hovoril španielsky filozof José Ortega y Gasset „nekritická“) netvorivá šedá masa, tá je v podstate spokojná. Veď vláda si ju vždy kúpi dajakou almužnou.

    Raz je to šrotovné na autá, raz vianočný príspevok k dôchodkom a pod.

    My starší si dobre pamätáme časy socializmu, keď prioritne 1.mája, kedy sme všetci spoločne manifestovali s piesňou na perách, bolo dostať banány a pomaranče. A to dokonca bez dlhšieho čakania v rade… V ten deň sa ušlo každému. To bola priam čítanková ukážka toho, ako ľahko sa pracujúci ľud dal opiť rožkom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *