Sobota 04. júla. Meniny má Prokop

Týždeň vo financiách: Vyjasnieva sa, no nie je o nič jasnejšie

Kríza postihuje čoraz viac obyvateľov zemegule, nezamestnanosť stúpa a odborníci i mocipáni sa predháňajú v protichodných vyjadreniach dokedy to ešte potrvá. Isté je len to, že manažéri amerických bánk naďalej kráľovsky zarábajú a v bezprecedentnom spore o bankové tajomstvo sa vraj začína vyjasňovať.

S rastom nezamestnanosti, ktorá je kľúčovým ukazovateľom celkového hospodárskeho vývoja, sa pasujú azda vo všetkých ekonomikách sveta. Podľa údajov, ktoré minulý týždeň zverejnil Eurostat, nezamestnanosť v EU doslova láme rekordy.

Miera nezamestnanosti v celej únii dosiahla v júni hodnotu 8,9 percenta (v máji 8,8) a v eurozóne 9,4 percenta (v máji 9,3), aj keď sa nárast v eurozóne všeobecne očakával až na úrovni 9,7 %. Nárast o jednu desatinu percenta by teda na prvý pohľad nemusel byť hrozivý, ale podľa Eurostatu ide v prípade celej EU o najvyššiu nezamestnanosť od júna 2005 a v prípade eurozóny dokonca od roku 1999.

Hlavný nápor príde na jeseň

Štatistiky sú ale jedna vec, reálny život druhá – od júna 2008 do júna 2009 v celej EU prišlo o prácu viac ako päť miliónov ľudí.

Podľa Eurostatu však rast nezamestnanosti v únii ani zďaleka neskončil – hlavný nápor sa očakáva na jeseň.

Najviac ľudí bez práce je momentálne v Španielsku (18,1 percentná miera nezamestnanosti), v Lotyšssku (17,2 %) a Estónsku (17,0 %). Najmenej nezamestnaných je v Holandsku (3,3 %).

V záujme objektívnej pravdy treba ale povedať, že s údajmi o počte ľudí bez práce sa narába rôzne – inak sa vyratúvajú podľa metodiky Eurostatu, inak podľa úradov práce tej-ktorej krajiny. Ale aj podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (11,81 %) aj podľa Eurostatu (11, 7 %) je Slovensko na tom najhoršie z okolitých krajín EU – Česko (6,3 %), Rakúsko (4,4 %), Maďarsko (10,3), Poľsko (8,2 %).

Znepokojenie z budúcnosti

Z narastajúcich počtov nezamestnaných majú obyvatelia Slovenska obavy a strach, čo pred pár dňami potvrdil Inštitút pre verejné otázky (IVO). Podľa najnovšieho prieskumu IVO rast nezamestnanosti znepokojuje až 89 percent občanov. Finančné vyhliadky ich domácností trápia a znepokojujú až 72 percent opýtaných. Výsledky prieskumu zároveň ukazujú, že obidva spomínané fenomémy vyvolávajú znepokojenie a obavy u ľudí každého veku, vzdelania i ekonomického postavenia, pričom sa to týka aj sympatizantov vládnych strán aj prívržencov opozície.

Strach a obavy z budúcnosti majú totiž aj jedni aj druhí.

V súvislosti so zverejnenými výsledkami chceli médiá spoznať aj názor premiéra Roberta Fica. Podľa slov riaditeľa tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR Braňa Ondruša predseda vlády nereaguje na prieskumy o nezamestnanosti, ale na samotný rast nezamestnanosti.

Ondruš zároveň doplnil, čo premiér Fico ku kríze urobil, napríklad prvé mimoriadne zasadanie vlády k vznikajúcej kríze zvolal už v polovici septembra 2008 a "odvtedy presadzuje rozhodnutia, ktorých prvoradým cieľom je eliminovať úbytok pracovných miest spôsobený celosvetovou hospodárskou krízou". Tá je podľa Fica dôsledkom nezodpovednej ultraliberálnej politiky neregulovaného trhu.

Obama: Neodpočinieme si

Odborníci upozorňujú, že v súvislosti s hospodárstvom, ktoré sa nachádza v recesii a s pomalým tempom oživenia treba čakať, že miera nezamestnanosti porastie nielen v tomto, ale aj v budúcom roku.

Obavy z nej majú aj v Spojených štátoch. Aj keď sa podľa Federálneho rezervného systému
(FED) americká ekonomika už začala stabilizovať a podľa prezidenta Baracka Obamu
sa bankový a úverový systém skonsolidoval, čo je znakom toho, že ekonomika sa už nenachádza na nebezpečnej hrane, Spojené štáty naďalej trápi vysoká nezamestnanosť.

Prezident Obama v uplynulých dňoch viackrát zdôraznil, že americká ekonomika za niekoľko posledných mesiacov zaznamenala zmierňovanie hospodárskeho prepadu, no nedostatok voľných pracovných miest v USA je naďalej veľkým problémom. "Neodpočinieme si, pokým sa pracovné vyhliadky a príjmy amerických občanov nezlepšia. A to bude trvať určitý čas," uviedol prezident.

Podľa najvyššieho šéfa FED-u Bena S. Bernankeho nezamestnanosť v Spojených štátoch zostane vysoká aj po tom, čo sa v najbližších mesiacoch začnú zotavovať z hospodárskej recesie. FED sa podľa jeho slov snaží ze všetkých síl otočit ekonomický vývoj pozitívnym smerom. "Na to, aby sa situácia okolo nezamestnanosti upokojila, je potrebný dva a pol percentný rast hrubého domáceho produktu. Takéto zlepšenie amerického hospodárstva však v tomto roku nepredpokladáme," zdôraznil Bernanke.

Aktuálna miera nezamestnanosti v USA je 9,5 percenta. Analytici odhadujú, že ešte v tomto roku môže presiahnuť magickú 10-percentnú hranicu.

Potreba agresívnej reštrukturalizácie

Nárast ľudí bez práce trápi aj krajinu vychádzajúceho slnka, kde koncom prvého polroka miera nezamestnanosti dosiahla hodnotu 5,4 percenta, pričom podľa centrálnej japonskej banky (BoJ) ide o šesťročné maximum. Predstavitelia BoJ však prognózujú, že koncom roka nezmestnanosť v krajine presiahne hranicu šiestich percent.

Aby však nezamestnanosť už v budúcom roku ďalej nestúpala, treba podľa centrálnej japonskej banky čím skôr začať s rozsiahlou, "miestami až s agresívnou reštrukturalizáciou celého priemyslu".

Ako dlho kríza potrvá?

Analytici, ale aj mocipáni sa priam predháňajú vo výrokoch, ako dlho terajšia kríza potrvá. Jedni tvrdia, že sme v dlhočiznom tuneli a aj keď ideme tým správnym smerom, svetlo ešte nevidieť. Môže to vraj trvať niekoľko rokov, kým zbadáme prvé záblesky. Ďalší zastávajú názor, že z najhoršieho sme v podstate už vonku a už začiatkom budúceho roka sa svet začne vracať do starých (rozumej: predkrízových) koľají.

Podľa iných názorov sa svet po kríze "veľmi zmení" a najmä finančný svet bude musieť prejsť radikálnymi zmenami. "Všetko – banky, poisťovne, investičné fondy, ratingové agentúry, ale aj účtovné výkazy a daňové kontroly, to všetko bude iné, celkom iné ako je teraz," prorokuje americký ekonóm Andrew D. Adams.

Niektorí však zastávajú názor, že žiadna globálna kríza v podstate ani nie je. Vždy vraj bolo tak, že niektorým subjektom sa darilo lepšie, iným horšie – akurát je problém v tom, že teraz to novinári veľmi nafukujú.

Určite nie bez príčiny médiá často citujú slová bývalého poľského prezidenta Lecha Walesu, ktoré prednedávnom obleteli svet. Bývalý prezident, avšak vo svete známejší ako principiálny antikomunista a vrcholný predstaviteľ poľského disentu v čase neslobody, pre médiá povedal, že vnímanie toho, že je tu kríza, politici a médiá iba nafukujú. "Celé to je jedna veľká bublina," povedal Walesa novinárom a vzápätí dodal, že svet netrápi žiadna veľká hospodárska kríza. "Problémom sú iba banky, ktoré čím skôr potrebujú reformu a reštrukturalizáciu."

Najvyšší predstaviteľ Medzinárodného menového fondu (IMF) Dominique Strauss-Kahn minulý týždeň povedal, že tento rok bude pre svetovú ekonomiku veľmi zlý. "Ešte stále sme len kdesi na polceste," zdôraznil v súvislosti s globálnou krízou. V budúcom roku síce bude možné podľa jeho slov očakávať isté oživenie ekonomiky, no nezamestnanosť zostane vysoká v celosvetovom rozsahu.

Boj s krízou – 11 biliónov dolárov

Medzinárodný menový fond zverejnil údaje o tom, koľko nás všetkých už stála doterajšia kríza. Podľa jeho prepočtov vlády na celom svete vynaložili na boj sú súčasnou krízou už takmer 11 biliónov USD, z toho bohaté krajiny dali na podporu finančného sektora asi 9,2 bilióna USD, ostatné krajiny vrátane rozvojových asi 1,6 bilióna USD. V týchto sumách sú zahrnuté napríklad aj kapitálové injekcie, nákupy aktív či záruky za úvery. Podľa predstaviteľov fondu však záchranné balíčky mali pozitívny vplyv na celkové zmiernenie recesie.

Dominique Strauss-Kahn informoval svetovú verejnosť aj o tom, že Medzinárodný menový fond  pripravuje rozsiahle opatrenia na pomoc najchudobnejším krajinám, vrátane subsaharskej Afriky. V rokoch 2009 až 2014 plánuje zvýšiť objem úverov pre tieto krajiny a až o 17 miliárd USD, pričom im až do roku 2011 odloží splácanie úrokov z niektorých teraz bežiacich úverov. Aby tieto veľkolepé plány mohol fond realizovať, bude musieť podľa Strauss-Kahna odpredať niektoré zo svojich zlatých rezerv. "Musíme za každú cenu zabrániť tomu, aby sa ďalšie milióny ľudí vo svete dostali pod hranicu chudoby," zdôraznil.

Šrotovné – áno alebo nie?

Aj keď v Európe sa ešte vždy vedie boj medzi zástancami a odporcami štátom podporovaného šrotovného ojazdených áut, v Amerike je aspoň na prvý pohľad všetko jasné. Podľa prezidenta Obamu sú Spojené štáty už blízko začiatku konca recesie, pričom tomu – ako poznamenal – pomohla jeho  politika. "Mám tu na mysli napríklad výdavky vlády na záchranu bánk a automobilového priemyslu." Podľa jeho slov práve pomoc takým spoločnostiam ako General Motors či Chrysler zabránila prepadu americkej ekonomiky z recesie do depresie. "Takýmto spôsobom sme zastavili voľný pád," zdôraznil Obama.

Za podobne šťastný krok pri záchrane ekonomiky považujú Obamovi priaznivci aj zavedenie šrotovného. Podľa správ z amerických médií už začiatkom minulého týždňa pre veľký záujem hrozilo vyčerpanie vyčlenených peňazí. Hrozba sa napokon stala skutočnosťou – vláda pozastavila program šrotovného, lebo sa balík peňazí jednoducho minul. Kongresmani vzápätí vyzvali vládu aby urýchlene vyčlenila peniaze na ďalšie kolo.

Skutočnosť je ale taká, že nie všetci Američania zdieľajú šrotovné šialenstvo. Ekonómovia ho skôr hodnotia ako kontraproduktívny krok, pretože podľa ich slov šrotovné podporuje predaj len jednorazovo a krátkodobo.

V bankách ďalej po starom

Hoci od vypuknutia globálnej krízy svet volá po urýchlenej náprave celého finančného systému, v niektorých bankách sa nič nedeje.

Aj keď je kríza, v mnohých amerických bankových domoch si podľa zistení generálnej prokuratúry štátu New York donedávna vyplácali priam horibilné odmeny. Keď prokuratúra podrobne preskúmala vyplácanie odmien v bankách, ktoré dostali štátnu pomoc, vyšlo najavo, že výška odmien v niektorých bankách presiahla ich zisk! Napríklad v banke Goldman Sachs vynaložili na odmeny pre manažérov a zamestnanov dvakrát viac peňazí než banka vôbec zarobila. V banke Morgan Stanley vyplatili na odmenách a bonusoch 4,475 miliardy USD, hoci zisk banky bol len 1,7 miliardy USD. Obidve menované, ale aj ďalších sedem bánk dostalo pritom  vo forme štátnej pomoci po 10 miliárd USD.

Obamova administratíva sa snaží presadiť v Kongrese legislatívu, ktorá by zvýšila dohľad štátu nad bankami a priamo by dala vláde do rúk právomoc usmerňovať odmeňovanie manažérov bánk.

Regulácia nesmie byť nezmyselná

Pritiahnuť opraty bankám chcú aj v Európe. Najnovšie francúzska ministerka hospodárstva Christine Lagardeová chce na blížiacom sa  na summite krajín G20 nastoliť tému prísnejších pravidiel pre bankové domy. Zároveň obvinila viacero francúzskych bánk z toho, že vyvíjajú krajne nezodpovedné a riskantné aktivity a pred krízou ich musia zachraňovať daňoví poplatníci. "Preto treba pre banky sprísniť pravidlá," dôvodí ministerka.

Medzinárodná asociácia účtovníkov (ACCA) naopak vyzvala vlády všetkých krajín sveta, aby sa pre finančnú krízu neponáhľali so zavádzaním neraz nezmyselných násilných regulačných opatrení vo finančných systémoch a na finančných trhoch. Regulácia totiž podľa názoru asociácie nesmie byť samoúčelná a musí vždy zohľadňovať širšie makroekonomické faktory.

Účtovníctvo musí byť podľa členov asociácie naďalej zamerané hlavne na akcionárov (aby mu rozumeli) a nie na regulačné autority. Treba vytvoriť taký regulačný systém, ktorý bude jednoduchší, no účinnejší a ktorý bude schopný sa prispôsobovať a vyvíjať spoločne so zmenami na tom-ktorom finančnom trhu," vysvetľujú predstavitelia ACCA .

Finančné poradenstvo – zmeny a turbulencie

So zmenami a pohybmi vo svete financií neraz úzko súvisia aj turbulencie na trhoch finančného poradenstva.V uplynulom týždni takéto turbulencie zaznamenali médiá najmä v Česku a v menšej miere aj na Slovensku.

So svetom financií od nepamäti súvisí aj bankové tajomstvo. V posledných mesiacoch víril hladinu odbornej, ale i laickej verejnosti vlečúci sa spor Švajčiarska a USA v kauze najväčšej švajčiarskej banky UBS. Spor sa týka požiadavky amerického ministerstva spravodlivosti, aby banka poskytla americkej strane údaje o  účtoch 52 tisícok Američanov pre podozrenia z daňových únikov.

Správy z minulého týždňa hovoria o tom, že obidve krajiny sa "predbežne dohodli" v hlavných sporných otázkach. Podľa právneho zástupcu amerického ministerstva spravodlivosti Stuarta Gibsona je možné, že v kauze sa počas najbližších týždňov už začne vyjasnievať.

Ale jasno tak skoro asi nebude.

 

Pociťujete krízu?

View Results

Loading ... Loading ...

5 odpovedí na “Týždeň vo financiách: Vyjasnieva sa, no nie je o nič jasnejšie”

  1. Episcopus píše:

    je zaujimave, ze podla statistik je napr. v Madarsku o nieco nizsia nezamestnanost ako u nas, ale pritom sa slovensky premier donekonecna ohana tym, ze Madarsko sa zmieta v socialnych a hospodarskych problemoch. A pritom nielenze je u nas aktualna miera nezamest. najvyssia z okolitych krajin, ale u nas i najrychlejsim tempom dalej rastie…

    • Ada píše:

      Aby sme boli úprimní. Maďarsko je na tom ekonomicky oveľa horšie ako my. Neverím, že to niekto bude spochybňovať. Vysoká nezamestnanosť na Slovensku môže vyplývať z dvoch dôvodov.
      1. Rozdielna metodika a prideľovanie štatútu „nezamestnaný“.

      2. Slovensko bolo z populistických dôvodov v minulosti silne orientované na automobilový priemysel. Určite si pamätáte, ako Pavol Rusko cestoval do Kórey zachraňovať „investíciu tisícročia“. A akú slávobránu mu pripravila spriaznená Markíza.
      Celý tento populizmus vyhovoval aj Mikulášovi Dzurindovi, ktorý rád podhodil svojim voličom ďalšiu investíciu.
      Čo vtedy záležalo na tom, že pre Slovensko bola celá investícia nevýhodná už len pre poskytnuté stimuly.
      Čo je však najhoršie, orientácia na automobilový priemysel sa nám teraz vracia ako bumerang a ekonomika padá, pretože jednostranná orientácia nie je drogou na utíšenie bolesti a nie účinným liekom.

      • annonymous píše:

        A co proti tomu udělal Ficko?
        Nič?

        • Dalida píše:

          Ficka netreba kritizovať. Je to najobľúbenejší politik. Či prší alebo sneží, či je na celom území Slovenska hmla alebo poľadovica, alebo či je krásne jasno alebo stúpa nezamestnanosť v tých najchudobnejších regiónoch Slovenska, Fickovi vždy utešene stúpajú preferencie.

          • Perec píše:

            Zaujímavejšie je to, že ak SNS-kári kradnú, Ficovi stúpajú preferencie, ak sa ich zastane, opäť mu stúpnu, ak sa im vyhráža, že ich vyhodí z vlády, zase mu stúpajú…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *