Pondelok 23. októbra. Meniny má Alojzia

Týždeň vo financiách: Zabráni globálna daň z finančných transakcií novej svetovej kríze?

Predstavitelia EÚ i eurozóny sa opäť dohadovali, či Grécku pomôcť alebo nie. Aj keď vo vyhláseniach pre médiá sa priam pretekali, nič nie je jasné. Európska komisia medzitým upozornila aj ďalšie krajiny na nadmernú zadĺženosť a Európsky parlament žiadal zaviesť daň z finančných transakcií. Ukazuje sa, že rušno bude aj za našou východnou hranicou.

Hlavným problémom, ktorý v súčasnosti (ne) trápi mocných sveta je rastúci rozpočtový deficit a zadĺženosť väčšiny krajín sveta. V podmienkach Európskej únie to bolo donedávna najmä Grécko, na ktoré všetci ostatní sústavne poukazovali v nádeji, že ich si nik nevšimne a popri "gréckych problémoch" sa akosi zvezú.

Nech už je tak či onak, pravdou je, že po celý uplynulý týždeň sme počúvali rôzne, neraz aj protichodné vyhlásenia o tom, či zadĺženému Grécku pomôcť alebo nie. Bolo ich toľko, že ťažko z nich urobiť čo i len stručný prehľad.

Grécky premiér George A. Papandreou na stretnutí s maďarským kolegom Gordonom Bajnaim vyzval Európu, aby mu prejavila solidaritu v boji proti špekuláciám na finančnom trhu, ktoré sa podľa jeho slov "nemalým podielom podpísali pod finančné problémy Grécka." Zároveň dodal: "Potrebujeme solidaritu Európy, aby sme zvíťazili nad finančnou špekuláciou."

Gordon Bajnai: "Pomoc a solidarita Únie umožní Grécku získať čas, aby sa dostalo z krízy. Grécky národ musí teraz podstúpiť veľké obete, ale výsledky prídu veľmi skoro."

O Grécku  na mnohých fórach

Nemecký spolkový minister financií Wolfgang Schäuble uviedol, že krajiny eurozóny budú rozhodne a koordinovane konať, ak by jednému zo štátov skupiny hrozil bankrot.

"K tejto situácii nateraz nedošlo. Grécko, ktoré má problémy s refinancovaním svojho dlhu, nepožiadalo o pomov. Viac starostí ako Grécko mi teraz spôsobujú špekulanti na finančných trhoch," povedal Schäuble po stretnutí ministrov financií EÚ, ktorí sa zaviazali, že v prípade potreby poskytnú Grécku finančnú pomoc vo forme úverov, no bližšie podmienky nespresnili.

Nemecko zároveň oznámilo, že nie je proti tomu, aby v prípade potreby Grécku pomohol aj Medzinárodný menový fond (IMF). Pritom práve predstavitelia Nemecka boli ešte donedávna priam hystericky proti tomu, aby sa na pomoci Aténam IMF podieľal akýmkoľvek spôsobom.

Podľa luxemburského premiéra a predsedu tzv. Euroskupiny Jean-Claude Junckera v otázkach pomoci Grécku nie je zatiaľ nič dohodnuté, isté je len toľko, že krajiny EÚ sa zaviazali v prípade potreby Grécku pomôcť a poskytnúť mu úvery. "O výške a forme pomoci sa ešte len bude rozhodovať," zdôraznil Juncker.

Španielska ministerka financií Elena Salgado k tomu uviedla, že "nateraz nebol vypracovaný žiaden konkrétny úverový mechanizmus, keďže Grécko zatiaľ o žiadnu pomoc nepožiadalo. Som však presvedčená, že ak by pomoc potrebovalo, všetky krajiny eurozóny mu pomôžu."

Švédsky minister financií Andres Borg na margo možnej pomoci povedal: "Veci sa zlepšili po tom, čo Grécko ohlásilo dodatočné úsporné opatrenia. Situácia je oveľa lepšia ako pred mesiacom."

Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn zdôraznil, že Európska komisia pripravuje plán pomoci, ale "konkrétnejšie veci ešte nie sú známe. Komisia o konkrétnej forme pomoci bude rokovať na stretnutí ministrov v Madride až na konci apríla."

Podľa francúzskej ministerky financií Christine Lagarde sa "zatiaľ  nehovorilo o žiadnej konkrétnej pomoci a tobôž o konkrétnej čiastke. Nakoniec to môže skončiť tak, že pomoc ani nebude potrebná."

Generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)Ángel Gurría vyzval ministrov financií EÚ, aby ukázali jednoznačnú podporu podporu vláde v Aténach. "Grécko si účinnú pomoc zaslúži, keďže predložilo radikálny plán úsporných opatrení na zníženie rozpočtového deficitu," zdôraznil Gurría.

EK: Varuje pred Ficovym optimizmom 

Holandská centrálna banka De Nederlandsche Bank (DNB)  uviedla vo svojej pravidelnej kvartálnej správe, v bulletine Quarterly Bulletin March 2010, že všetky krajiny eurozóny potrebujú znížiť svoje rozpočtové schodky, aby sa zabezpečila udržateľnosť verejných financií a aby sa predišlo riziku zvýšenia úrokových sadzieb.

Podľa DNB povinnosť zaviesť presvedčivý plán finančného zotavenia sa netýka iba Grécka, ale aj ostatných krajín eurozóny. "Vlády jednotlivých krajín musia rýchlo a seriózne začať pracovať na znižovaní deficitov."

Európska komisia (EK) v minulých dňoch konštatovala, že ju znepokojuje rast dlhu verejných financií Nemecka, pretože plán úsporných opatrení, ktorými chce vláda dosiahnuť zníženie deficitu, nie je podľa EK dostatočne razantný. EK zároveň vyzvala aj Veľkú Britániu na ďalšie zásadné škrty v štátnom rozpočte. Komisia sa totiž nazdáva, že plán britskej vlády na zníženie rozpočtového schodku nie je dostatočne ambiciózny.

V polovici minulého týždňa EK vyzvala aj Taliansko na kroky, ktoré by viedli k dôslednejšiemu zníženiu rozpočtového deficitu a k prísnejšej disciplíne týkajúcej sa rozpočtových výdavkov.

Zámer slovenskej vlády skresať deficit verejných financií po 3 percentá už v roku 2012 hodnotí EK síce pozitívne, avšak varuje pred prílišným optimizmom.

Komisia síce chváli Ficov zámer zaviesť výdavkové stropy, zákonom zakotviť maximálnu hranicu verejného dlhu a reorganizovať ústrednú štátnu správu (znížiť počty ministerstiev), avšak dodáva, že zámer musí byť pretavený do konkrétnych krokov.

Okrem iného by mala slovenská vláda pokračovať v reforme dôchodkového systému, nazdáva sa Európska komisia. 

Moody´s: Hrozí next temblor

V súvislosti s rastúcou zadĺženosťou, ktorej sa pravdepodobne nevyhne väčšina krajín sveta, renomované The New York Times napísali, že vláda Spojených štátov si bude musieť v roku 2012 požičať cca dva bilióny USD, aby mohla preklenúť plánovaný rozpočtový schodok. 

Zadĺženosť štátov je podľa The New York Times hlavným problémom – bude mať výrazný vplyv na reálnu ekonomiku. Dá sa očakávať, že opäť sa budú rušiť pracovné miesta, obmedzia sa spotrebiteľské výdavky a firmy i občania opäť budú mať zhoršený prístup k úverom.

Najhoršie na celej veci je, že aj veľké renomované spoločnosti s vysokým ratingom budú potrebovať nové úvery a trhy zrejme nezvládnu masívny a obrovský dopyt po refinancovaní.

Podľa The New York Times preto finančnému sektoru hrozí ďalší kolaps, ďalší otras alebo ako hovoria Američania, next temblor.

Agentúra Moody´s v tejto súvislosti už varovala vlády Spojených štátov, ale aj Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka a ďalších krajín s najvyšším ratingom AAA, že hodnotenie ich úverovej bonity nemusí dlho zostať na tej úrovni ako je teraz.

Globálna daň: Zabráni novým krízam?

V uplynulých dňoch poslanci Európskeho parlamentu (EP) viackrát diskutovali o východiskách zo súčasnej finančnej krízy.

V oficiálnej diskusii i v kuloárnych debatách sa už dlhšie hovorilo o možnom zavedení globálnej dane z finančných transakcií. Rokovania napokon vyústili do uznesenia, ktorým EP žiada zaviesť globálnu daň, ktorá by mala odradiť banky a ďalšie finančné inštitúcie od toho, aby sa oddávali nadmerným rizikám.

Navrhovaná daň má zároveň zaistiť, aby škody spôsobené krízou znášal finančný sektor, ktorý ich aj spôsobil. Európsky parlament zároveň pritlačil na Európsku komisiu (EK), aby čím skôr vytvorila plán zavedenia globálnej dane z finančných transakcií a zároveň, aby preskúmala, či by to mohlo stabilizovať finančné trhy a tým nepriamo zabrániť vzniku ďalších finančných a hospodárskych kríz.

Nová daň by podľa predstaviteľov Európskeho parlamentu nemala obmedzovať vplyv bankového sektora na reálne hospodárstvo. "Zároveň musí byť kreovaná tak, aby nemala nepriaznivý dopad najmä na malé a stredné podniky," zdôrazňujú zástupcovia EP.

M. Barnier: Regulácia špekulatívnych obchodov

V orgánoch EÚ sa diskutuje aj o ďalších nástrojoch, ktoré by nejakým spôsobom mohli zabrániť vzniku ďalších kríz. Podľa eurokomisára pre vnútorný trh Michela Barniera Európska komisia počas najbližších dvoch – troch mesiacov vypracuje návrh regulácie špekulatívnych obchodov so štátnymi dlhmi. Práve takéto špekulácie podľa jeho slov z veľkej časti stoja za súčasnými problémami Grécka.

Viacerí finanční odborníci zdôrazňujú, že špekulatívne obchody v posledných mesiacoch dostali pod neúmerne vysoký tlak euro i celú eurozónu, pričom špekulácie stoja na obchodoch s tzv. CDS (Credit Default Swaps). V podstate ide o kontrakty medzi dvomi investormi, podľa ktorých sa jedna strana zaväzuje druhej strane vyrovnať straty, ktoré by vznikli napríklad bankrotom niektorej krajiny.

Podľa Barniera by veľmi pomohla prísna regulácia alebo až zákaz špekulatívnych obchodov s CDS. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso zdôraznil, že otázku regulácie špekulatívnych obchodov by komisia chcela preniesť aj mimo hraníc EÚ, a to najmä na pôdu skupiny G20 združujúcej dvadsať najväčších ekonomík sveta.

Iného charakteru je návrh luxemburského premiéra a predsedu tzv. Euroskupiny Jean-Claude Junckera, podľa ktorého sa skôr či neskôr bude musieť prijať zákon stanovujúci maximálnu hornú hranicu dlhu krajín eurozóny.

Zákon by podľa jeho slov mal zamedziť tomu, aby dlh tej-ktorej krajiny nenarástol nad určitú hranicu.

Európsky menový fond: Áno aj nie

V súvislosti s problémami okolo gréckej zadlženosti nemecký spolkový minister financií Wolfgang Schäuble už pred viac ako dvomi týždňami oznámil, že v najbližšom možnom čase navrhne vytvorenie európskej inštitúcie, ktorej úlohou bude zabezpečovať stabilitu eura.

Nepôjde vraj o inštitúciu, ktorá by priamo konkurovala Medzinárodnému menovému fondu (IMF), ale myslí si, že vzhľadom na vnútornú štruktúru eurozóny potrebuje Európa takú inštitúciu, ktorá by mala podobné právomoci ako IMF.

Mohla by sa trebárs označovať aj ako Európsky menový fond…

O návrhu nemeckého ministra sa v posledných dňoch veľa diskutovalo, zneli hlasy pre i proti. Myšlienku kreovania Európskeho menového fondu (EMF) jednoznačne podporila nemecká kancelárka Angela Merkelová

Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet uviedol, že ECB v princípe neodmieta myšlienku nového európskeho fondu na finančnú podporu, ale jemu osobne sa názov Európsky menový fond ani zamak nepozdáva. Nejde totiž, ako zdôraznil, o podporu v menovej oblasti, ale o finančnú podporu.

Prezident Nemeckej spolkovej banky Axel A. Weber je zásadne proti vytvoreniu Európskeho menového fondu, podľa jeho slov je to kontraproduktívna idea. "Správnejšie by bolo zostriť pravidlá a nie diskutovať o nových inštitúciách v Európskom spoločenstve."

Luxemburský premiér a predseda tzv. Euroskupiny Jean-Claude Juncker privítal návrh na vytvorenie fondu a zdôraznil, že bude slúžiť na ochranu celej eurozóny, "avšak princíp, že jedna členská krajina nesmie prevziať záväzky iných členov, bude musieť zostať zachovaný."

A ďalej, "ak sa fond vykreuje, čo bude zrejme trvať dlhší čas, v žiadnom prípade nebude obchádzaním Maastrichtskej zmluvy, podľa ktorej každá členská krajina eurozóny ručí za svoje záväzky samostatne."

Juncker zároveň dodal, že ak fond vznikne, "nebude to v blízkej budúcnosti a v žiadnom prípade sa jeho vznik nebude týkať terajších gréckych problémov."

Schäuble: Reagujeme na problémy Grécka 

Všetkým, ktorí nevedia, na čo by slúžil Európsky menový fond, Wolfgang Schäuble opätovne odkázal, že fond by mohol ponúknuť finančnú pomoc krajinám eurozóny, ak by im hrozil bankrot.

"Áno, je to priama reakcia na problémy Grécka, ktoré zápasí s obrovskými dlhmi a my hľadáme spôsoby, ako by sme mu mohli pomôcť a v prípade potreby by sme takto mohli pomôcť aj iným krajinám eurozóny," zdôraznil Schäuble.

Zároveň konkretizoval svoj návrh na vytvorenie EMF slovami: "Členské krajiny eurozóny by z fondu dostávali peniaze v prípade akútneho nedostatku likvidity. Fond by poskytoval peniaze len krajných prípadoch núdze, ak by bola ohrozená finančná stabilita celej eurozóny, pričom by platilo, že pôžička z fondu by bola tou poslednou možnosťou."

Možnosť štátneho bankrotu zostane

O tom, či Európsky menový fond poskytne pôžičku tej-ktorej krajine by podľa Schäubleho rozhodovala euroskupina v úzkej spolupráci s Europskou centrálnou bankou.

Nemecký minister financií však jedným dychom dodal, že možnosť státneho bankrotu by naďalej zostala zachovaná, a to čisto z principiálnych dôvodov. Eurozóna podľa jeho slov taký nástroj akým je možnosť štátneho bankrotu potrebuje preto, aby i naďalej bola akcieschopná a v tom najkrajnejšom prípade by sa mohla zbaviť niektorého zo svojich členov.

Prípadné vylúčenie z eurozóny by však vôbec neznamenalo, že krajina by musela opustiť aj EÚ, zdôraznil Schäuble.

Grécke problémy vs. rozširovanie eurozóny

Londýnsky analytik spoločnosti Nomura Peter Attard Montalto pred časom uviedol, že grécka kríza nezabráni rozširovaniu eurozóny, a to najmä smerom na východ. Zdôraznil, že je to skôr naopak – zavedenie spoločnej európskej meny by podľa jeho slov malo byť tou cestou, ktorá by v budúcnosti mohla zabrániť opakovaniu gréckych problémov.

Poľský prezident Lech Kaczynski povedal, že Poľsko, ak eurozóna vydrží, skôr či neskôr bude musieť euro prijať. "V súčasnej situácii Poľska je však prijatie eura v roku 2015 priskoré," povedal v reakcii na vyjadrenie stredopravicovej poľskej vlády, ktorí v minulých dňoch opakovane uviedli, že spoločnú európsku menu by krajina mohla prijať pravdepodobne v roku 2015.

Renomovaný maďarský denník Népszabadság v súvislosti s gréckou finančnou krízou konštatoval, že stredoeurópske krajiny by sa nemali unáhliť s prijatím eura, mali by dodržiavať zdravú hospodársku politiku a zaviesť spoločnú menu až po dôkladnom ozdravení svojho hospodárstva.

"Otázka znie, či Česko, Poľsko a Maďarsko chcú zaviesť euro tak skoro… Česko sa vôbec neponáhľa, Poľsko sa tvári opatrne a Maďarsko, ako sa zdá, zaujíma podobný postoj ako spomínané dve krajiny. Medzi týmito tromi štátmi by mal vzniknúť konsenzus, že zdravú ekonomickú politiku možno robiť i bez eura a pritom si zachovať menovo politickú slobodu. V tomto smere sa niet prečo náhliť," zdôrazňuje Népszabadság.

Podľa ministra financií Eduarda Janotu Česko si zatiaľ neurčilo termín vstupu do eurozóny, on sám však predpokladá, že by mohlo zaviesť euro najskôr v roku 2015.

Janota zároveň zdôraznil, že najprv bude nevyhnutné tvrdo zredukovať rozpočtový schodok,čo si podľa jeho slov vyžaduje veľmi prísne úsporné opatrenia. Nová česká vláda, ktorá vzíde z volieb v máji, by sa podľa neho mala "skôr zamerať na znižovanie rozpočtových výdavkov než na rast príjmov prostredníctvom zvýšenia daní".

Celý fígeľ spočíva v tom, že dve najväčšie české politické strany zaujímajú rozdielny postoj k otázke, ako zredukovať vysoký schodok verejných financií. Ľavicová ČSSD chce zvýšiť dane z príjmov fyzických osôb i firiem, pravicová ODS ráta so zvýšením nepriamych daní, najmä však dane z alkoholu a tabakových výrobkov. 

V. Klaus: EÚ je v najvážnejšej kríze!

A keď sme v Česku, spomeňme aj najnovšie vyjadrenia známeho euroskeptika a zarytého odporcu eurozóny i celej EÚ prezidenta Václava Klausa:

"Občianska a ekonomická sloboda sú vážne ohrozené a Európska únia sa ocitla v najvážnejšej kríze svojej histórie." A ďalej, "Práve v dnešnej dobe sú občianska a ekonomická sloboda znovu ohrozené. Pod heslom boja proti ekonomickej kríze sa zosilňujú regulačné tendencie, polisabonská Európska únia sa ocitá v najvážnejšej kríze svojej doterajšej histórie, naplno sa prejavujú dôsledky klimatického alarmizmu."

"Česká republika, na rozdiel od Slovenska, zatiaľ euro nemá a s národnou menou tak môže lepšie vzdorovať hospodárskej kríze."

"Euro v Európe dlhodobo prispelo k ekonomickej stabilite a nízkej inflácii, avšak po zavedení eura sa ekonomický rast krajín, ktoré ho zaviedli, spomalil. Dokladajú to dlhodobé dáta. To je predsa strašne varujúci fenomén… Tento záver o stagnácii Európy po zavedení eura je šokujúci."

"Nie som odporcom integrácie Európy a rušenia bariér, ale regulácie, harmonizácie a násilného zjednocovania. Zo správne nastúpenej cesty sa EÚ vychýlila Maastrichtskou a neskôr Lisabonskou zmluvou."

Slovensko: Euro a slabá stredná vrstva

O eure a eurozóne sa hovorilo aj na Slovensku, a to najmä v súvislosti s odpočtom štvorročného pôsobenia vlády Roberta Fica.

Aj opozičné strany, predovšetkým SDKÚ-DS vysoko ocenili vládny kabinet za zavedenie eura a vstup Slovenska do schengenského priestoru.

Podľa volebnej líderky SDKÚ-DS Ivety Radičovej je to výrazné pozitívum Ficovho vládnutia. Rovnako pozitívne ocenila aj fakt, že terajšia vláda ponechala väčšinu reforiem predchádzajúcej vlády. "Ide o reformy, ktoré naštartovali hospodársky rast Slovenska," zdôraznila Radičová.

Zároveň však konštatovala, že nepribúdajú pracovné miesta so stabilným príjmom a občania čoraz viac žijú v neistote a v obavách zo straty práce. Nezlepšili sa podmienky pre živnostníkov a nezmiernili sa regionálne rozdiely.

Vláda podľa Radičovej nepriniesla žiadne riešenia na podporu strednej vrstvy, ba naopak, "strednej vrstve sa ubrala šanca na úspech." Podľa predstaviteľov SDKÚ-DS sa za Ficovho vládnutia nalomila dôvera občanov v spravodlivosť a štátne inštitúcie. A to bude bude musieť ťažko naprávať nová vláda.

SAV: Stredná vrstva je minimálna

Na nerozvinutosť strednej triedy na Slovensku poukázala aj Slovenská akadémia vied. Podľa riaditeľa Ekonomického ústavu SAV profesora Milana Šikulu je rozvoj strednej vrstvy na Slovensku podmienkou jeho rozvoja, tvorí bohatstvo a zamestnanosť spoločnosti. "Na Slovensku je stredná vrstva minimálna, problémom je aj spôsobjej  zániku," zdôrazňuje profesor Šikula.

Iba malá  príslušníkov strednej vrstvy totiž prenikne do vyššej vrstvy, väčšinou sa dostávajú do horšieho sociálno-ekonomického postavenia.

Ukrajina: Prázdna štátna pokladnica…

Agentúra Standard & Poor´s zvýšila ratingové hodnotenie Ukrajiny o jeden stupeň s odôvodnením, že po nedávnych prezidentských voľbách a po tom, čo ukrajinský parlament schválil novú vládu, politické riziká v krajine poklesli.

Ukrajina ( takmer 48 miliónov obyvateľov), ktorá zápasí s vážnymi ekonomickými problémami, sa však i naďalej nachádza na pokraji štátneho bankrotu. Na veci nič nemenia ani minulotýždňové vyhlásenia ministra financií Fedira Jarošenka, podľa ktorých Ukrajine nehrozí štátny bankrot, hoci štátna kasa je úplne prázdna a zadĺženosť krajiny sa bude musieť zvýšiť.

Jarošenko dodal, že to predošlá vláda zakrývala skutočnosť, že Ukrajina je na pokraji katastrofy. "Ja musím povedať tak, že Ukrajina nie je na pokraji bankrotu, hoci štátu chýbajú peniaze a verejný dlh ďalej rastie. Vláda si napriek prázdnej štátnej pokladnici bude plniť svoje sociálne záväzky."

Na otázku, kde na ne vláda zoberie peniaze, minister nieže by odpovedal vyhýbavo, ale neodpovedal vôbec. Trochu výrečnejší bol po celý minulý týždeň jeho šéf, teda premiér Mykola Azarov, ktorý aspoň naznačil, že jeho vláda sa pokúsi obnoviť rokovania s Medzinárodným menovým fondom (IMF), ktorý svojho času nereagoval na požiadavky Ukrajiny s poukázaním na nestabilnú politickú situáciu pred prezidentskými voľbami.

Teraz by Ukrajine v rokovaniach s IMF mohlo napomôcť práve zvýšenie ratingu zo strany Standard & Poor´s, aj keď ide o zvýšenie nepatrné. 

Ukrajina: Požiada Rusko o miliardy dolárov

Medzitým sa ale udialo množstvo súvisiacich udalostí. 

  1. IMF avízoval, že rokovania s Ukrajinou je ochotný obnoviť, avšak tamojšia vlády by musela "prijať výrazné úsporné opatrenia na zníženie rozpočtového deficitu" a spustiť aj nepopulárne reformy. 
  2. Ukrajinská opozícia oznámila, že napadne na ústavnom súde zákon, ktorý umožnil vznik novej vládnej koalície vernej novozvolenému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi. Ide o to, že novozvolený prezident podpísal "na mieru" šitý zákon, ktorý umožnil poslancom opúšťať ich parlamentné frakcie. V zmysle nového zákona viacerí poslanci prebehli od Tymošenkovej k terajšej vládnej koalícii, čo sa na Ukrajine považuje za protiústavné. 
  3. Ruský denník Kommersant informoval, že Ukrajina už čoskoro oficiálne požiada Rusko o finančnú pomoc vo výške niekoľko miliárd dolárov. Podľa denníka sa na túto tému už Vladimir Putin rozprával s novozvoleným prezidentom Jakukovyčom. "Odpoveď na ukrajinskú žiadosť s najväčšou pravdepodobnosťou nebude záporná," prízvukuje denník Kommersant.

Rusko: Pomoc nebude zadarmo!

Ukazuje sa, že finančná výpomoc od Moskvy "nebude zadarmo". Svetové tlačové agentúry počas uplynulého týždňa priniesli informácie o tom, že po dlhých rokoch sa opäť uskutočnia rusko-ukrajinské vojenské manévre. Viaceré ruské noviny otvorene napísali, že za pôsobenia bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka by niečo také bolo nemysliteľné.

Manévre budú v júni, zúčastnia sa na nich námorné flotily obidvoch krajín, letecké sily i príslušníci pozemných vojsk a pláštik, pod ktorý sa manévre skryjú, je oficiálne definovaný ako Nácvik záchranných a pátracích operácií v Čiernom mori.

A ešte čosi. Rusko a Ukrajina bude opäť rokovať o umiestnení ruskej Čiernomorskej flotily na ukrajinskom poloostrove Krym aj po roku 2017. Predchádzajäci prezident Juščenko o ničom takom nechcel ani len počuť.

Už len dve informácie do mozaiky posledných dní:

  1. Terajší prezident Janukovyč vyzval vládu na čo najrýchlejšiu prípravu Zákona o základoch vnútornej a zahraničnej politiky. Súčasťou zákona má byť stratégia bezpečnosti Ukrajiny, podľa ktorej by Ukrajina nemala byť súčasťou žiadnych vojenskopolitikých zoskupení typu NATO. 
  2. Ruský poslanec Jevgenij Fedorov (člen vládnej strany Jednotné Rusko) navrhol z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska vytvoriť spoločný štát. Jeho hlavným mestom by mal byť Kyjev. "Radovým ruským občanom nebude prekážať , ak ich hlavným mestom už nebude Moskva, ale ukrajinský Kyjev," vysvetlil Fedorov a dodal, že spoločný štát umožní dosiahnuť a možno aj prekonať životnú úroveň najbohatších európskych krajín.

Nech už bude tak či onak, totálne prázdna ukrajinská štátna pokladnica nateraz neveští nič dobrého a dá sa čakať, že nápor na východnú schengenskú hranicu sa opäť zvýši. 

 

Ktorý z načrtnutých scenárov krízy sa vám zdá najpravdepodobnejší?

View Results

Loading ... Loading ...

3 odpovede na “Týždeň vo financiách: Zabráni globálna daň z finančných transakcií novej svetovej kríze?”

  1. Jan Dvořák píše:

    Země s velkým defictem orzpočtu nemají podle mého názporu moc šancí jak s tím pohnout, aniý by exportní země typu Německo snížily přebytek obchodní bilance. Pochybuji ale, že Německo by se ho jen tak zřeklo.

    K tomu vew ve vzduchu krouží několik černých labutí, které nají sílu smést všechny snahy vlád jedním máchnutím křídel.

    Celou analýzu mám zde:
    http://www.pro-investory.cz/aktualni_analyza/

  2. Andrej píše:

    Do kelu aj s Grekmi, nech si sami zaplatia, co si predtym prejedli…

  3. Julo píše:

    Keby vtedy krajiny eurozony rozhodli, ze Grecku sa nebude pomahat, dnes by bola rozhodla, ze greckym podvodnikom sa nebude pomahat, dnes by po krajine behali exekutori a ostatne staty by boli opatrnejsie v rozhadzovani.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *