Sobota 25. novembra. Meniny má Katarína

Týždeň vo financiách: Zneužité karty, zadržané falošné eurá…

Máme za sebou „týždeň podvodníkov“. Európou sa ženie jeden z najväčších útokov na platobné karty a polícii sa podarilo pri Košiciach zadržať bulharských falšovateľov európskej meny. A akoby to nestačilo, opäť sa trošku zakuvikalo o vyšších daniach. Na rozdiel od daní, ceny nehnuteľností klesajú.

Zo Španielska sa šíri „kartová chrípka“

Zdravotníci s napätím sledujú prienik „prasacej“ chrípky z Ukrajiny na Slovensko, bezpečnostných analytikov však zrejme oveľa viac vydesil útok na kartové centrum v Španielsku, ktorého dôsledky sa ako vírus šíria po Európe. Centrum o útoku informovalo banky a tie následne začali vymieňať karty, pri ktorých by mohlo dôjsť k zneužitiu. Ohrození sú aj Slováci, ktorí svojou kartou platili v Španielsku, ich banky im vydali alebo vydajú novú kartu. Pri podobných útokoch by sa klienti nemali báť – v prípade zneužitia karty totiž bude škodu znášať ten, kto chybu – teda únik informácií – spôsobil. A to rozhodne nie je klient.

Trošku iná je situácia, pokiaľ klientovi skopírujú kartu napríklad v obchode pri platení a nepoctivý obchodník si navyše všimne PIN. Je totiž v prvom rade na klientovi, aby si strážil kartu i PIN. Problémové sú karty s magnetickým prúžkom bez čipu, ktoré sa dajú skopírovať pomerne ľahko, aj preto ich banky nahrádzajú bezpečnejšími čipovými kartami. Obchodný manažér MasterCard Europe pre Slovensko Milan Laitl vysvetľuje: Pokiaľ máte čipovú kartu, tak prakticky s ňou nie je možné urobiť podvod. Celá komunikácia medzi terminálom a kartou prebieha enkryptovane a šifrovane – to znamená, že tam nie je žiadny priestor k zneužitiu dát.“

Každopádne, pokiaľ si klient všimne na výpise transakciu, ktorú nerealizoval, mal by ju ihneď reklamovať v banke. V prípade platby nelegálnou kópiou karty je pritom rozhodujúci čip: Zlodej totiž dokáže skopírovať len magnetický prúžok a pri podozrení na zneužitie sa bude banka pýtať, prečo nebola transakcia autorizovaná aj čipom (ide o pravidlo „Liability shift“).  

Klient, ktorý nemá čipovú kartu, takéto šťastie mať nemusí a môže sa stať, že mu banka reklamáciu neuzná. Najhoršie je, že klient v tomto prípade nielenže neuvidí ukradnuté peniaze, ale navyše mu banka ešte môže naúčtovať poplatok za neuznanú reklamáciu. Ako upozornil denník SME, v závislosti od banky môže ísť o 3 alebo aj 10 eur.

Pozor na falošné eurá!

Ani platenie hotovosťou však nie je vždy bezpečné. Najmä euro, ktoré je pre Slovákov ešte pomerne nová a neznáma mena, poskytuje pomerne veľký priestor pre falšovanie. Slovenskí policajti zadržali neďaleko Košíc trojicu Bulharov, ktorí sem doviezli falošné eurá. Prípadov nepravých peňazí je pritom na Slovensku viac, len v prvom polroku zadržala polícia 1160 kusov bankoviek a 193 kusov mincí. I pri nižších nomináloch je preto dobré kontrolovať ochranné prvky.

OECD: Slovensko porastie na budúci rok o 2%

Podľa OECD porastie svetové hospodárstvo na budúci rok o 3,4%, eurozóna o 1,9 a v roku 2011 o 2,5%. Krajinám strednej a východnej Európy predikuje organizácia dynamickejší rast ako sa pôvodne očakávalo. Zotavanie hospodárstva však bude aj tak pomalé. OECD odhaduje Slovensku v tomto roku pokles HDP 5,8%, na budúci rok rast 2% a v roku 2011 4,2%.

Znakom oživenia by mohlo byť, že ECB oznámila, že začne stahovať časť hotovosti, ktorú vliala do ekonomiky. Podľa šéfa ECB Jean-Claudea Tricheta je dôvodom strach z nárastu inflácie. Podľa OECD však inflačné tlaky až také silné nebudú. Tento rok sa spotrebiteľské ceny v porovnaní s vlaňajškom zvýšia o 0,5%, na budúci rok o 1,3 a v roku 2011 o 1,2%. Hlavným problémom eurozóny zostane podľa organizácie nezamestnanosť.

V súvislosti s monetárnou politikou centrálnych bánk predpokladá Blackrock – fond spravujúci 1,4 bil. USD aktív – že centrálne banky budú čistými kupcovi zlata, aby diverzifikovali svoje portfóliá od poklesov amerického dolára. Centrálne banky boli čistými predajcami zlata každý rok od 1988.

Nevhodný čas na sporenie?

Slováci sú pesimistickejší – v súvislosti s výsledkami októbrového spotrebiteľského eurobarometra na to poukazuje týždenník Trend. Ako píše, až 71 percent občanov si myslí, že nie je vhodný čas na sporenie a to je najhorší výsledok za posledných 20 mesiacov. Iný prieskum, ktorý pre ING realizovala TNS AISA, tvrdí, že Slováci neobmedzia svoje výdavky na finančné produkty a až štvrtina z nich plánuje začať sporiť.

Ceny bytov naďalej padajú, pribudúdajú akcie…

Ceny nehnuteľností podľa štatistík NBS v treťom štvrťroku aj naďalej klesali, no pokles je stále pomalší. Oproti najvyšším hodnotám sú tak v priemere byty lacnejšie o 15% pričom najviac poklesli práve v regiónoch východného Slovenska, kde aj najviac vzrástla nezamestnanosť.

"V prešovskom a košickom regióne sa dá v súčasnosti kúpiť byt až o štvrtinu lacnejšie v predkrízových najvyšších hodnotách. Kupujúci by tak mal v súčasnosti lepšie zvážiť klady a zápory svojho výberu či spôsobu úročenia hypotéky, ktorý mu ponúka banka,"  hovorí analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.  "Za výrazným poklesom cien stojí najmä rastúca nezamestnanosť, nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, zmeny vo výške poskytovaných hypoték ako aj čakanie kupujúcich na ešte lacnejšie byty. Banky už spravidla neposkytujú hypotéky na celkovú cenu bytu a tak si musí kupujúci približne pätinu z ceny nehnuteľnosti financovať sám. Očakávame, že ceny bytov poklesnú aj naďalej no pomalším tempom a nie vo všetkých kategóriách. Predpokladáme, že cenovo dostupnejšie staršie byty sa už pomaly približujú k svojmu minimu."

Obrat v poklese cien bytov môžeme podľa UniCredit Bank pravdepodobne očakávať najskôr v prvej polovici budúceho roka. Ceny bytov by však mali v najbližších rokoch skôr stagnovať. Prudký nárast, aký sme zažili v predchádzajúcich rokoch je veľmi málo pravdepodobný.

Zasa hrozia vyššie dane?

S veľmi živou odozvou médií sa stretla daňová analýza Inštitútu pre finančnú politiku pri ministerstve financií. Pozornosť vzbudila najmä veta, že vzhľadom k nízkemu daňovému zaťaženiu je otázka jeho zvýšenia úplne legitímna. Z analýzy však jednoznačne nevyplýva snaha zvýšiť dane, samotní autori pripúšťajú, že "efekt vyhýbania sa daňovej povinnosti je na Slovensku pomerne významný, preto alternatívou voči zvyšovaniu daní je práve boj proti daňovým únikom."  A voči tomu väčšina Slovákov nemá mať prečo výhrady. Aj Investujeme.sk dlhodobo radí svojim čitateľom: „neskĺzajte k daňovej trestnej činnosti, je predsa veľa legálnych spôsobov, ako si znížiť daň.“

Spomenuté ministerstvo financií je proti predlžovaniu obdobia na poberanie podpory v nezamestnanosti. Podľa rezortu financií si Slovensko takýto sociálny krok nemôže dovoliť. A môžeme si len domyslieť, že pokiaľ sa aj napriek varovaniu strážcov štátnej kasy k takémuto kroku pristúpi – môže sa reálne stať, že prostredníctvom vyšších daní či odvodov budú musieť sociálnu politiku štátu realizovať tí, ktorí o prácu neprišli.

Prerozdeľuje štát vaše dane efektívne?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *