Utorok 12. decembra. Meniny má Otília

Unibon: Začiatok konca družstevných záložní v Česku?

Banky Radovan Novotný 20.03.2012 | 00:00 0 Komentárov

Začiatkom marca odňanala ČNB povolenie na činnosť českej družstevnej záložni UNIBON s pobočkou aj na Slovensku. Paniku, na akú sme zvyknutí z čias, keď u nás  padali banky i nebankové subjekty, sme však nevideli. Namiesto toho nám televízie sprostredkovali zábery na klientov, ktorí po oznámení o odobratí licencie zistili, že sa nič nedeje a že ich vklady sú poistné.

Mohli sme tak vidieť výpovede pokojných klientov, ktorí tvrdili: „Však to máme poistené, nemáme tam toľko, aby sme o to prišli.“ Dnešný bankový systém je iný, vklady v banke alebo záložni sú automaticky zo zákona poistené do úplnej výšky. Týka sa to aj klientov slovenskej pobočky českého sporiteľného a úverového družstva. 

UNIBON (ne) úspešné sporiteľné družstvo?

UNIBON dlhodobo viedol v rebríčkoch ponúkaných úrokov na sporiacom účte a termínovaných vkladoch. Ako jedna z prvých finančných inštitúcií táto ostravská kampelička umožňovala založenie účtu na diaľku.

Nevýhoda v podobe nutnosti vložiť povinný členský vklad, vzhľadom k jeho výške zodpovedajúcej 400 korunám a sto korún zápisného, ​​nebola prekážkou. Z pohľadu procesného zvládnutia vzdialenej správy účtov bolo sporiteľné družstvo na špici, požiadavku bolo možné zadať prostredníctvom webového rozhrania, a existovala bezplatná klientská linka. Podklady s pokynmi boli obratom doručené poštou, nechýbala ofrankovaná obálka pre spätné doručenie podpísaných dokumentov a zrozumiteľné pokyny, čo má klient urobiť.

UNIBON splnil požiadavky na vstup do zúčtovacieho centra ČNB, čím získal svoj bankový kód. Klienti tak nemuseli uvádzať ako súčasť čísla svojho účtu špecifický alebo variabilný symbol, podľa ktorého iné družstevné záložne s účtami v niektorej z českých bánk  rozlišujú pohyby na účtoch jednotlivých klientov.

Staršie výsledky hospodárenia záložne neukazovali žiadne znepokojujúce čísla, všetko vyzeralo, že sporiteľné družstvo našlo svoju niku na trhu. Hospodárenie družstevnej záložne pohľadom štvrťročných hlásení a výročných správ vyzeralo dlhú dobu dobre. Vyzeralo to, že dokáže individuálne posudzovať úverovú bonitu žiadateľov o úver, vytvoriť si úverové portfólio a získavať zdroje prostredníctvom atypických termínovaných vkladov.

Tento spôsob hospodárenia záložne, spočívajúci v individuálnom prístupe k poskytovaniu úverov, ktorý je prácny a ktorý z pohľadu stredných a menších úverov banky ponechávajú na automatické evaluačné mechanizmy, by teoreticky mohol byť podnikateľským modelom úspešnej záložne. Záložna môže každý úverový prípad posúdiť individuálne, môže použiť na zabezpečenie úveru rôzne zložitú kombináciu bonitných pohľadávok, nehnuteľností a iných aktív.

V čase, keď miera problémových úverov podľa povinne zverejňovaných informácií začala naznačovať podozrenie na možné problémy, UNIBON prekvapivo expandoval so svojou pobočkovou sieťou. Kým ku koncu roka existovala jediná pobočka v Žiline, postupne tu vznikli tri pobočky a ďalšie pobočky v Opave, Brne a Prahe, nechýbala ani zahraničná expanzia v Bratislave a chystala sa pobočka v poľských Katowiciach. Sporiteľné družstvo, ktorá má jednu alebo niekoľko málo pobočiek, má potenciálnu nevýhodu v možnosti budovania a rozvíjanie komunikačných kanálov s klientmi, avšak prevádzkovanie pobočiek vytvára nemalé náklady, zvyšuje organizačnú zložitosť.

Družstevné záložne „dnešnej doby“

V rámci integrácie ČR do Európskej únie dochádzalo k legislatívnemu zblíženiu práva, čo malo vplyv aj na podnikanie družstevných bánk. Jedným z bodov eurolegislatívy bola povinná výška základného imania, zodpovedajúceho jednému miliónu eur. V dôsledku toho desať záložní, ktoré vo februári roku 2005 podmienku základného imania vo výške minimálne 35 miliónov korún nesplnili, stratili povolenie pôsobiť ako sporiteľné družstvo.

Po konsolidácii ostali kapitálovo silnejšie záložne, ktoré teoreticky mohli ako alternatíva k bankám vyplniť medzery na finančnom trhu a v oblasti finančného sprostredkovania. Z pohľadu hospodárenia záložne (sporiteľné a úverové družstvá) tvoria väčšinu finančných prostriedkov vklady klientov, členské príspevky tvoria len zlomok kapitálu.

V orgánoch záložne musia stáť kvalifikovaní ľudia s praxou, účtovná závierka musí byť overená audítorom, časť zdaneného zisku musí byť podľa zákona rozdelená do rizikového a rezervného fondu. Navonok záložňu zastupuje predseda alebo podpredseda, činnosť družstva má kontrolovať kontrolná komisia a o poskytnutie úverov členom, spôsobe ručenia za pôžičky a zabezpečenie úverov rozhoduje úverová komisia.

Od 1. 4. 2006 boli v družstevných záložniach zjednotené podmienky ochrany vkladov s poistením vkladov v bankách, čo od 31. 12. 2010 znamená, že vklady fyzických i právnických osôb sú poistené do celej výšky vkladu, a to vrátane úrokov, až do výšky 100 000 €. Sporiteľné družstvo prispieva do Fondu ochrany vkladov rovnako ako banka, teda 0,04% z priemerného objemu poistených pohľadávok z vkladov za príslušný kalendárny štvrťrok, vrátane úrokov.

Podobne ako banky vytvárajú družstevné záložne výnosy najmä z rozdielu medzi výnosovými a nákladovými úrokmi. Ďalším potenciálnym zdrojom príjmov bánk sú rozdiely medzi výnosmi a nákladmi poplatkov a provízií. Nevýhoda záložne v podobe v nedostatočnej siete pobočiek môže byť z pohľadu nákladov a efektivity správy aj značnou výhodou. V čase rozmachu využívania internetového bankovníctva a správy účtu na diaľku, začali aj mnohé družstevné záložne poskytovať paletu základných bankových služieb. Vďaka platobným kartám, ktoré družstevné záložne začali vydávať v spolupráci s bankovými inštitúciami, sa klient záložne môžu dostať aj k hotovosti, aj keď tu je otázka, nakoľko to môže byť nákladovo efektívne.

Pre klienta je v porovnaní s bankou najviditeľnejšie rozdiel v tom, že klient záložne sa musí stať členom družstva a do imania družstva vložiť členský vklad, v závislosti na pravidlách záložne od symbolickej koruny, až do výšky niekoľkých tisícok korún. Z ekonomického hľadiska sú klienti lákaní na vyššie úrokové výnosy z termínovaných vkladov a sporiacich účtov, ako ponúkajú banky. Jednoduchá ekonomická úvaha velí do portfólia zaradiť nejaký výhodne úročený termínovaný vklad, keď je to „zo zákona poistené“. Ak vklady sú vo výške 2,8 miliardy korún a záložna má 4 400 klientov, potom priemerne na jedného sporiteľa pripadá vklad asi 600 tisíc korún. Že by vplyv morálneho hazardu, dotujúceho štedrý úrokový výnos 6% pa?

ČNB ako dohľadový orgán

Podľa zákona č 6/1993 Zb. O Českej národnej banke je úrad ČNB orgánom vykonávajúcim dohľad nad finančným trhom. Okrem toho, že ČNB dohliada na kapitálový trh, poisťovníctvo, dôchodkové fondy, zmenárne a na inštitúcie v oblasti platobného styku, dohliada aj na bankový sektor a družstevné záložne. Z pohľadu regulácie sa družstevné záložne (sporiteľné a úverové družstvá) spolu s bankami označujú ako „úverové inštitúcie“. Pre úverové inštitúcie platia osobitné pravidlá, týkajúce sa obozretnosti podnikania. Od 1. 4. 2006 podliehajú družstevné záložne konsolidovanému dohľadu ČNB, musia vo svojom podnikaní plniť jasné mantinely, sú dané pravidlá likvidity, kapitálovej primeranosti či úverovej angažovanosti.

Z tlačovej správy ČNB dňa 8. 3. 2012 sme sa mohli dozvedieť o odňatí licencie záložni UNIBON toto: „Družstvo dlhodobo porušovalo limity angažovanosti voči niektorým svojim členom a skupinám prepojených osôb, a to aj napriek opakovaným upozorneniam Českou národnou bankou. Vzhľadom k pretrvávajúcim nedostatkom ČNB považuje odňatie povolenia za jediné možné a efektívne riešenie, ktoré zabráni ďalšiemu porušovaniu zákonov a uzatváraniu nevýhodných zmlúv zo strany záložne, a tým aj ohrozovaniu majetku členov družstva. “ Pre úplnosť dodajme, že pohľadom požiadaviek UNIBON od roku 2010 neplnil požiadavky na kapitálovú primeranosť, podľa výročnej správy bola kapitálová primeranosť 5,16%, pričom požiadavka predpisuje minimálnu kapitálovú primeranosť vo výške 8%.

 

Čo hovorí ČNB?

Úlohou ČNB je regulovať, dohliadať a prípadne postihnúť nedodržiavanie stanovených regulí. V Správe o finančnej stabilite 2010/2011 sa úrad ČNB vyjadruje všeobecne i o situácii družstevných záložní: „Pri rýchlom raste ich vkladovej základne vykazujú družstevné záložne vysoký podiel úverov v zlyhaní. Aj napriek obdobnej úrokovej marži, aká prevláda v bankovom sektore, indikuje absolútna výška priemerných úrokov na vkladoch i úveroch, že družstevné záložne sa už dlhšiu dobu sústredia skôr na rizikovejších klientov (Tab. IV.7).

Túto hypotézu podporuje vysoký podiel klientskych úverov v zlyhaní, ktorý v marci 2011 predstavoval 11,5%, teda takmer dvojnásobok ako u bánk. Trochu znepokojivú hodnotu malého krytia úverov v zlyhaní opravnými položkami (pod 10% oproti okolo 50% u bánk) môže do určitej miery zmierniť v tomto sektore štandardná požiadavka na zástavu nehnuteľností pri poskytovaných úveroch. Je otázkou, či družstevné záložne môžu byť schopné dlhodobo úspešne pracovať s vyššou prijímanou úrovňou rizika než banky. Nízka úroveň ziskovosti a pomerne koncentrované portfólio (u niektorých menších inštitúcií činí podiel piatich najväčších klientov aj viac než 50% portfólia) predstavujú významné riziko do budúcnosti, ak by sa ekonomika vyvíjala menej priaznivým smerom. Hoci agregovaná kapitálová primeranosť Tier 1 družstevných záložní dosahuje relatívne priaznivé hodnoty 12,6%, družstevné záložne, ktoré vykazujú hodnotu pod 10%, majú v súčasnosti viac ako 50% podiel na aktívach sektora.

Družstevné záložne majú malý podiel na celkových klientskych úveroch a vkladoch sektoru úverových inštitúcií (menej ako 1%). V posledných troch rokoch bol však rast vkladov v sektore družstevných záložní vždy vyšší ako v sektore bánk. Objem klientskych vkladov pri družstevných bankách sa za posledné tri roky takmer strojnásobil a v marci 2011 predstavoval 20,3 mld ČK. Z tohto množstva je 97% (tj 19,7 mld ČK) poistených vo Fonde ochrany vkladov.

Situáciu, kedy dochádza k prílivu vkladov do sektora vykazujúceeho vysoké hodnoty podielu úverov v zlyhaní, možno označiť za potenciálne riziko. Tomuto subsektoru je tak potrebné venovať pozornosť, pretože jeho prípadné problémy by sa mohli prostredníctvom reputačního rizika odraziť vo zvyšku finančného systému. Ak by navyše došlo k významnejším problémom systémového rázu u väčšiny družstevných záložní a vkladatelia by sa obrátili na výplatu náhrad z vkladov na Fond ochrany vkladov, prostriedky tohto fondu by už na všetky výplaty náhrad nemuseli stačiť. “ 

Zdroj: Správa o finančnej stabilite 2010/2011 Česká národná banka.

 

Či je zlé hospodárenie záložne UNIBON a jej smerovanie ku krachu, včas ukončené zásahom dohľadového orgánu, začiatkom konca družstevných bánk, ukáže čas. Pre sporiteľov stále platí záväzok štátu na 100% ochranu vkladov. V prípade, že budú UNIBON nasledovať ďalšie zle hospodáriace záložne vykazujúce straty, do učebníc bankovníctva pribudnú príklady, ako morálny hazard súčasného centralizovaného bankovníctva kriví rozhodovanie o alokácii aktív. Šťastie je, že podiel sektora na celkových vkladoch úverových inštitúcií je tak malý, že je v silách systému zisky privatizovať a straty socializovať.

Článok vyšiel na Investujeme.cz, ilustračné foto: sxc.hu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *