Utorok 24. novembra. Meniny má Emília

Už len čakám, kedy moja 4-ročná vnučka povie, že máme odísť z eurozóny (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Týždeň sa opäť raz začal poklesom cien ropy. Pomohlo mu vyhlásenie saudsko-arabských predstaviteľov o tom, že neznížia produkciu, aby podporili rast cien čierneho zlata.

Len pripomeniem, že tomuto vyhláseniu predchádzali niekoľko mesiacov trvajúce očakávania analytikov, že Saudská Arábia nakoniec predsa len zníži ťažbu, aby sa pád cien zastavil. Urobila tak v minulosti už viackrát a vždy to naštartovalo zdražovanie ropy.

No tentoraz hrajú v Riyadhe inú pesničku – aj za cenu nižších ziskov sa Saudská Arábia rozhodla udržať si svoj podiel na svetových trhoch. Ten je však ropou šialene prezásobený, keďže ani ďalší producenti (USA, Rusko…) ťažbu neznižujú.

Pondelok: severomorská zmes Brent sa predávala o 50 centov menej ako na konci predchádzajúceho týždňa, americká ľahká ropa WTI dokonca o 64 centov menej. Pokles potom pokračoval v utorok aj v stredu, pomohli mu čerstvé analýzy amerických úradov, podľa ktorých ropné zásoby vo svete rastú a ponuka naďalej vysoko prevyšuje dopyt. Zlom nastal vo štvrtok po tom, čo saudskoarabský kráľ Salmán po žiadosti jemenského prezidenta Abdara Rabbú Mansúr Hádího o vojenskú intervenciu vydal rozkaz na bombardovanie šíitskych povstaleckých skupín Húsíov v Jemene. Bezprostredne po začatí bombardovania ceny ropy vo svete vzrástli až o 6.3 percenta.

Medializované informácie o leteckých útokoch Saudskej Arábie a jej arabských spojencov na pozície povstalcov v Jemene totiž zvýšili obavy trhov o rozšírenie konfliktu na Blízkom východe, čo by mohlo narušiť dodávky ropy z tejto oblasti. Jan Tománek z Fio banky to dovysvetlil slovami, že Jemen sa síce na svetovej produkcii ropy podieľa menej než dvomi desatinami percenta, má však strategickú polohu pre jej prepravu do Európy a Ameriky, keďže napríklad v roku 2013 prielivom Bab el-Mandeb prešlo cca 3,8 milióna barelov ropy denne:

„Uzavretie 3,2 km širokého prielivu by prinútilo tankery plávať okolo južného cípu Afriky, aby mohli dodať ropu na európské a americké trhy. Saudská Arábia a spojenci sa v Jemene rozhodli zasiahnuť po tom, čo povstalecké sily zaútočili na prístav Aden, ktorý je vzdialený od prielivu necelých 150 km.“

Vo štvrtok sa ceny ropy dostali až na úroveň 59.05 USD (Brent) a 52.50 USD (WTI). Ako upozornil analytik Capital Markets Danko Ďurčok, okrem obáv, že by došlo k narušeniu dodávok ropy z Blízkeho východu, obchodníkov trápila aj dalšia vec, a to možná eskalácia konfliktu v regióne, pretože Irán ostro odsúdil letecké útoky v Jemene.

A ako sa týždeň začal, tak aj skončil – poklesom cien ropy, keďže prudké zdraženie po začatí útokov bolo neadekvátne a prehnané .

Trhy sa totiž obávali, že konflikt by mohol eskalovať a zasiahnuť celý región. O upokojenie sa postarala americká banka Goldman Sachs, ktorá vo svojich správach zvýraznila, že nálety arabských spojencov na pozície rebelov v Jemene dodávky ropy na svetové trhy neovplyvnia. Brent v piatok podvečer klesol na úroveň 56 USD, WTI na 48 USD. Po prvotnom šoku spôsobenom konfliktom a strachom z výpadku dodávok ropy teda ceny znova začali reflektovať výraznú svetovú nadprodukciu a historicky najväčšie zásoby ropy.

Závislosť potrvá i naďalej

Minulý týždeň vstúpila do hry aj britská energetická spoločnosť BP vyjadrením svojho hlavného ekonóma Spencera Daleho, že závislosť krajín Európskej únie od dovozu plynu sa v budúcich rokoch ešte zvýši – z terajších cca 50 na 75 percent a na veci nič nezmení ani nedávne vytvorenie energetickej únie v rámci EÚ, ba ani fakt, že EÚ si pravdepodobne i naďalej udrží pozíciu svetového lídra v oblasti využitia obnoviteľných zdrojov energie. „Ale to nebude stačiť na zníženie závislosti od importu,“ spresnil Dale.

Vzápätí dodal, že ložiská plynu v Európe sa postupne vyčerpávajú, bude sa musieť viac dovážať z krajín ako Irán a Irak a podiel Ruska na zásobovaní Európy plynom aj v najbližších desaťročiach zostane zhruba na terajšej 30-percentnej úrovni.

Anciáša jeho, neradostná perspektíva! – zvolal by klasik.

Vláda je bez peňazí, dôchodky neskreše

Začiatkom týždňa to nebolo veľmi ružové. Vláda v Aténach totiž neurobila nič z toho, čo požadujú veritelia z EÚ a Medzinárodného menového fondu (IMF) v rámci tzv. Bruselskej skupiny a naopak – začala opätovne prijímať prepustených štátnych úradníkov.

Medzitým diera v gréckej kase znova narastá, keďže Gréci, ktorí si vo voľbách zvolili marxistov, radšej pragmaticky vyberajú svoje vklady. A tak, ako trefne poznamenal analytik ČSOB Jan Čermák, niet divu, že oficiálnym gréckym predstaviteľom nezostáva iné než cestovať po západnej Európe a skúšať vydolovať aspoň miliardu eur či radšej dve, aby doma bolo na starobné penzie o pár mesiacov dlhšie. Ale výlety po Európe ani stisky rúk medzi gréckym premiérom Tsiprasom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkel novej gréckej vláde peniaze nevyčarujú

Aj preto ako osviežujúci dáždik po urputných letných horúčavách vyzneli správy o tom, že vláda v Aténach uprostred týždňa dokončila zoznam ekonomických reforiem a zaslala ho veriteľom z Bruselskej skupiny. Urobila to skôr, než sa všeobecne očakávalo, keďže posledný termín, ktorý na to mala, bol pondelok 30. marca. Tak či tak bol na to už najvyšší čas, pretože ak vláda nedostane ďalšiu finančnú pomoc, okolo 20. apríla zostane Grécko bez peňazí a zabrániť bankrotu krajiny sa už zrejme nepodarí.

Z dostupných zdrojov sme sa dozvedeli, že zoznam obsahuje dohromady 18 reforiem, napríklad zosilnenie boja proti daňovým únikom a zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Čuduj sa svete! – do reformného balíčka sa ale nedostali také opatrenia ako zníženie miezd štátnych zamestnancov či skresanie dôchodkov…

Frajera vám zoberú do vojny!

Pred pár dňami prišla jedna z mojich dcér (17 rokov) zo školy domov s tým, že ju v meste zastavili ľudia s nejakými hárkami, nech podpíše, aby Slovensko vystúpilo z NATO. Odmietla s tým, že nemá ešte celkom 18 rokov a ak by aj mala, niečo také určite nepodpíše, lebo si myslí, že je dobré, že Slovensko je v EÚ a v NATO. Vtedy jej dotyční povedali, že keď nepodpíše, tak nech ráta s tým, že jej frajera zoberú do vojny…

Táto pikoška len dokresľuje súčasnú atmosféru na Slovensku, ale aj v niektorých ďalších európskych krajinách, najmä v postsocialistických, v ktorých Rusko vedie intenzívnu informačnú vojnu. Je to natoľko masívne vymývanie mozgov nieže mladistvých, ale už aj maloletých detí, ktoré sa deje cez internet vrátane veľkých sociálnych sietí, že by aj slovenské štátne orgány s tým mali konečne niečo robiť.

Ešte v januári na to upozornili štyri členské štáty EÚ (Británia, Dánsko, Estónsko a Litva), ktoré vyzvali najvyššie orgány Únie na urýchlené vypracovanie plánu spoločnej reakcie na propagandistickú kampaň Ruska v súvislosti s ukrajinskou krízou.

Na nebezpečenstvo upozornil aj slovenský prezident Andrej Kiska: „Nemôžeme prehliadať, že Rusko vedie informačnú vojnu a platí ľudí, aby šírili lživú propagandu. Voči tejto skutočnosti sa musíme brániť.“ Najvyšší veliteľ síl NATO v Európe generál Philip Breedlove zdôraznil, že európske krajiny by sa mali konečne aktívne zapojiť do informačnej konfrontácie s agresívnou ruskou propagandou.

A pre úplnosť ešte pripomeniem hystériu v médiách a na sociálnych sieťach, ktorá sa pred dňami odohrala u susedov v súvislosti s plánovaným prejazdom amerického vojenského konvoja cez Česko. Prezident Miloš Zeman vyhlásil, že konvoj nie je okupačná armáda a preto treba bojovať s antiamerickými bláznami. „Nesúhlasím s tým, aby sa americké vojská označovali ako okupačné z jednoduchého dôvodu – v minulom storočí sme okupáciu zažili dvakrát a vieme, ako vyzerá,“ dodal.

O tom, ako sa ruská informačná vojna realizuje a že na šírení názorov Kremľa sa dá celkom dobre zarobiť, sa možno podrobnejšie dočítať napríklad tu. O trójskych koňoch proruskej propagandy na Slovensku minulý týždeň písala na portáli aktualne.sk Stanislava Harkotová, ktorá hľadala aj odpoveď na otázku, z čoho sú financované početné bilbordy najmä na severe Slovenska namierené proti NATO. Je pod nimi podpísaná maličká strana Vzdor hlásiaca sa k marxizmu-leninizmu, pričom si treba uvedomiť, že platiť kampaň s množstvom bilbordov si nie vždy dovolia ani veľké politické strany.

Spolu s autorkou i bezpečnostným expertom Inštitútu pre stredoeurópsku politiku Jaroslavom Naďom si aj ja myslím, že sú za tým peniaze, ktoré prúdia cez ruskú ambasádu a cez grantové schémy ruských ministerstiev.

Jedna vec je ale istá, ruskej informačnej vojne sa nedarí vo všetkých EÚ krajinách rovnako. Dokonca ani nie vo všetkých postsocialistických štátoch. Nedarí sa jej napríklad v Poľsku, Slovinsku či Chorvátsku. Darí sa jej tam, kde je silná ruská menšina (niektoré pobaltské krajiny), ale najmä tam, kde sú vo funkciách komunisti odchovaní na moskovskom mlieku (Česko, Maďarsko, Slovensko). Stačí len preletieť diskusnými fórami na rôznych portáloch, najmä na tých, kde sa diskutuje cez Facebook.

Namiesto pointy

Pred pár dňami ma krátko po 13-tej hodine pristavili dvaja chlapci, ktorí práve vyšli z budovy neďalekej základnej školy. Mohli byť povedzme ôsmaci. Takí bežní cca 14-roční šarvanci. „Ujo, aj vy si myslíte, že je zlé, keď Slovensko je v NATO?“ Myslel som si, že zle počujem. Duchaprítomnosť som nestratil a odpovedal priamo, že Slovensko má byť v NATO, lebo to je pre nás záruka a istota.

„Ujo, vy zle hovoríte, lebo NATO a Európska únia, to je zlý prehnitý západ, ale my, keď sa chceme mať dobre, musíme patriť pod Rusko.“ Potom mi ešte prezradili že oni o tom „diskutujú“ na svojich facebookových profiloch…

V tej chvíli som pochopil pointu toho, ako mnohí európski činovníci, ale aj generál Breedlove upozornili na to, že obeťami intenzívnej ruskej informačnej vojny sú často ľudia, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní a nemajú dosť životných skúseností. Ak zoberiem do úvahy fakt, že najčastejšími používateľmi Facebooku sú cca 13–15 roční, potom je všetko jasné.

Teraz už len čakám, kedy moja vnučka Simonka (má necelé štyri rôčky) príde domov a povie: „Dedo, mali by sme vystúpiť z eurozóny, EÚ a z NATO, lebo to všetko je zahnívajúci a špinavý západ a bezperspektívny kapitalizmus. Len pod ruskými krídlami je naša skvelá budúcnosť!“ 

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom.

3 odpovede na “Už len čakám, kedy moja 4-ročná vnučka povie, že máme odísť z eurozóny (Týždeň vo financiách očami komentátora)”

  1. vzdorák píše:

    „Maličká strana Vzdor“ 😀 😀 veď počkajte o pár rokov…
    Európou obchádza strašidlo komunizmu? 😀

  2. Martin píše:

    Toto je pravda!.. Tý ľudia nemôžu byť kompletný, aby verili tým sračkám čo počúvajú od všetkých.. len sa pozriem, ako na hovno je rusko s ekonomikou a celkovou hodnotou živalizmus, hnus.. Je to rovnaký režim ako v Kórei.. Len ľudia to ešte nepochopili..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial