Stvrtok 21. júna. Meniny má Alojz

Už onedlho by mohla osobným bankrotom pomôcť nová legislatíva

Hoci za prvých osem mesiacov tohto roka počet vyhlásených bankrotov vzrástol o zhruba pätinu, stále je to príliš málo k veľkosti celej ekonomiky. V ČR sa napríklad využíva osobný bankrot 11 krát viac. 

Do konca augusta bolo v SR vyhlásených 503 osobných bankrotov. Je to o 22,4 percenta viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Do záverečného štádia, teda oddlženia, sa však dostalo len 27 fyzických osôb, čo je veľmi málo. Od širšieho využitia tohto inštitútu odrádzajú tvrdé podmienky.

Na Slovensku je totiž proces osobného bankrotu tvrdou rehoľou. Dlžník príde o všetok majetok a počas troch rokov musí odovzdávať veľkú časť svojho príjmu. Navyše sa proces bankrotu kvôli nefungujúcej mašinérii často predlžuje. Na konci toho je človek síce bez dlžôb, ale i bez majetku.

Počet osobných bankrotov od roku 2010 medziročne rastie. V máji 2016 bolo napríklad vyhlásených až 85 osobných bankrotov, čo je doteraz historicky najväčší počet vyhlásený v jednom mesiaci na Slovensku. Stále je to však oveľa menej ako v susednej Českej republike.

 

osobne-bankroty

 

Tam bolo v rovnakej časti roka vyhlásených až 11 084 osobných bankrotov. V prepočte tam bolo na stotisíc obyvateľov vyhlásených 105 osobných bankrotov, na Slovensku však len 9,3. Rozdiel je teda viac ako 11 násobný.

Dôvodom takéhoto výrazného rozdielu je odlišná legislatíva. „Vďaka tomu, že v Čechách o oddlženie formou osobného bankrotu môžu požiadať aj podnikajúce fyzické osoby, okruh osôb, ktorý môžu inštitút osobného bankrotu využiť, je oveľa širší. Druhým aspektom je aj priebeh oddlžovania – v Českej republike je podstatne jednoduchší, nakoľko mu nepredchádza speňaženie celého majetku dlžníka,“ vysvetľuje Jana Marková, hlavná analytička spoločnosti CRIF SK.

Nová nádej

Podmienky by sa však mali zmeniť. Ministerstvo financií v súčasnosti vyhodnocuje medzirezortné pripomienkovacie konanie k novele zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktorá má zjednodušiť podmienky osobného bankrotu. Cieľom je uľahčiť situáciu ľudom vo finančných problémoch, tak aby mali väčšiu šancu začať nový život. 

„Osobný bankrot dnes nie je šitý na mieru tým, ktorí ho potrebujú, ale na mieru úzkej skupiny ľudí v strednej vrstve, ktorá si ho môže dovoliť,“ uviedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Chce preto vytvoriť rýchle a jednoduché konanie, s ktorým nebudú spojené vysoké náklady.

Ministerstvo spravodlivosti predpokladá, že počet ľudí nachádzajúcich sa v dlhovej pasci je najmenej sto tisíc. Osobný bankrot teda svoju funkciu neplní.

Návrh predpokladá, že dlžník, ktorý nie je schopný svoje dlhy splácať, sa ich bude môcť zbaviť dvoma spôsobmi – konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Pri konkurze odovzdá dlžník na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku a v stanovenom období bude vyplácať sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude potom nevymáhateľný.

Určité pohľadávky však bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení. Napríklad výživné za maloleté dieťa, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví. Vzhľadom na ich povahu nie je totiž dôvod ich dlžníkovi odpúšťať.

Takto sa zbaviť dlhov bude možné iba raz za desať rokov. Ministerka chce, aby bol osobný bankrot dostupný aj pre nemajetných dlžníkov. S nákladmi konkurzu by im mohol pomôcť štát. Minimálna suma, potrebná  na vyhlásenie osobného bankrotu, by mala predstavovať 500 eur.

Dlžníka v konaní bude musieť povinne zastupovať advokát alebo centrá právnej pomoci. Ministerstvo ich plánuje posilniť, a to najmä v lokalitách, kde sa očakáva najväčší záujem o tento inštitút oddlženia. Vznikne päť tímov zložených z právnikov a sociálnych pracovníkov, ktoré budú dlžníkom pomáhať.

Účinnejší osobný bude mať vplyv i na veriteľov. „Efektívny osobný bankrot spôsobí, že časť pohľadávok rôznych firiem bude škrtnutá. To bude znamenať, že veritelia budú skúmať bonitu klientov, aby jednoducho neprišli o peniaze,“ vysvetlila ministerka. Dnes sa firmy spoliehajú na to, že dlžník sa raz stane poberateľom dôchodku a z ktorého si oni budú môcť svoje pohľadávky uspokojiť. Na súdoch by sa mali osobným bankrotom venovať predovšetkým vyšší súdni úradníci. 

Ako je to dnes?

Súd dnes žiadosti vyhovie ak dlžník disponuje majetkom aspoň v hodnote 1 659,70 eur, ktorý budú slúžiť na úhradu nákladov konkurznému správcovi. Dlžník v konkurze príde o všetok svoj majetok. Po začatí konkurzného konania ho správca speňaží a zo získaných financií pomerným spôsobom uspokojí veriteľov.

Po ukončení konkurzu súd žiadateľovi stanoví trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého musí dlžník súdom stanovenú časť zo svojho čistého príjmu, najviac však 70 percent, odovzdať správcovi na uhradenie záväzkov.

Čistý príjem dlžníka v jednom skúšobnom roku nesmie klesnúť pod sumu 331,94 eur, čo je minimálna výška odmeny správcu, inak súd skúšobné obdobie zruší.

Keď dlžník úspešne splní podmienky konkurzu a skúšobného obdobia, súd vydá rozhodnutie o oddlžení. Nesplatené dlhy sú vymazané a až potom môže občan začať ďalšiu etapu svojho života bez dlhov.

Inštitút osobného bankrotu na zbavenie sa dlhov tak v súčasnosti má pre občana význam vtedy, ak výška záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Podľa J. Markovej, príčin, pre ktoré sa ľudia do takejto situácie dostanú, je viacero: „Najčastejšou subjektívnou príčinou je neuvážené zadlžovanie sa. K objektívnym príčinám patrí výpadok príjmu z dôvodu straty zamestnania alebo pre dlhodobé ochorenie.“

Je to však často jednoduchá neznalosť, ktorá dostane sociálne slabšie skupiny do dlhovej špirály, z ktorej nakoniec vedie jediná cesta – oddlženie.

Jedna odpoveď na “Už onedlho by mohla osobným bankrotom pomôcť nová legislatíva”

  1. Fero píše:

    Je spravne, ze podmienky su nastavene tvrdo. Neviem, preco by mal niekto mat odpustene vsetky dlhy a iny ich musel cely zivot splacat.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *