Nedeľa 22. septembra. Meniny má Móric

V Číne zrejme nemajú toľko sviatkov a sociálnych dobrôt ako na Slovensku (Zrkadlo uplynulého mesiaca)

Dozvedeli sme sa, čo bolo prísne utajované, ale i tak sme to všetci vedeli alebo tušili a svetové finančné trhy nervózne čakali, či sa na frontovej línii USA – Čína aspoň z diaľky zablýska na mier. Vládne strany si kupujú voličov nielen u nás a keby som bol veriaci, modlil by som sa, aby Najvyšší dal politikom aspoň štipku rozumu.😢

Na svetových finančných trhoch bolo v júni miestami rušno, napríklad zlato sa spoľahlivo vyšplhalo nad hranicu 1.400 USD a oscilovalo okolo 5 až 6-ročných maxím. Aj keď dôvodov na rast bezpečného prístavu, ako sa v investorskom slangu zvykne hovorievať žltému kovu, bolo viacero, azda tým najzávažnejším boli neistoty okolo ďalšieho vývoja americko – čínskych obchodných a colných vojen.

K tomu treba prirátať aktuálne udalosti okolo Iránu a pod rast zlata sa podpísalo aj oslabenie USD, ktorého kurz išiel nadol po tom, čo americká centrálna banka (Fed) signalizovala, že je pripravená znížiť úrokové sadzby.

Stretli sa a všetko sa mení?

Kľúčovými ale boli – aspoň podľa môjho názoru – spomínané neistoty na frontovej línii USA – Čína.

Obchodníci a investori celé týždne s napätím očakávali možné stretnutie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a amerického prezidenta Donalda Trumpa v presvedčení, že výsledok ich rokovania, nech už bude akýkoľvek, bude istý čas udávať hlavný tón na finančných trhoch, ako to napísala analytička Saxo Bank Eleanor Creagh nazdávajúc sa, že Čína má dosť kapacít na to, aby v obchodnej vojne vydržala aj dlhšie bojovať.

Trump túto vec ale vedome prehliada.😁

Podľa analytikov sa totiž sústreďuje len a len na čínske ekonomické údaje a vôbec nerozumie čínskej kultúre a tamojšiemu nacionalizmu, ktorý dáva krajine potenciál na dlhú a vytrvalú hru.

Nakoniec prišlo rozuzlenie: v sobotu 29-eho sa prezidenti predsa len stretli a dohodli, že obnovia čínsko-americké rokovania o obchode. A svetové médiá? Tlačová agentúra AFP: „Washington súhlasil, že prestane uvaľovať ďalšie clá na čínske tovary.“ Tlačová agentúra Sinchua: „Obe krajiny obnovia svoje rozhovory na základe rovnosti a vzájomného rešpektu.“

Priamo i nepriamo s tým všetkým súvisia aj vyjadrenia prezidenta oceliarskeho gigantu U. S. Steel Košice Jamesa Bruna, ktorý na konferencii európskeho združenia výrobcov ocele Eurofer varoval pred obrovským sociálnym problémom, ktorý hrozí Európe.

To je ten tvoj milovaný kapitalizmus!

Poďme ale pekne poporiadku! Vedenie firmy oznámilo, že v júli bude len štvordňový pracovný týždeň a odstavuje vysokú pec číslo 2. Dôvodom je obrovský import ocele z krajín, ktoré nedodržiavajú pravidlá platné v Európe. Reč je najmä o Číne.

A šepká sa aj o možnom prepúšťaní. Keďže U. S. Steel je najväčším zamestnávateľom v regióne, nie div, že sa o tom rozpráva po celých Košiciach! „Na, tu ho máš! To je tvoj milovaný kapitalizmus!“ skríkol na mňa kamarát z detstva Miloš, inak nekritický obdivovateľ zašlých čias.

Nedovolil mi diskutovať, ale hneď ma zahrnul rukolapnými argumentmi:

„Za socializmu, keď sa dobre pamätám, mali Východoslovenské železiarne takmer 25 tisíc zamestnancov a nikdy nemuseli prepúšťať a nemuseli mať skrátený pracovný týždeň! A dnes? Ani nie 12 tisíc ľudí a furt sa im skracuje pracovná doba! To sú tie výhody kapitalistického zriadenia!“🤒

Snažil som sa mu pripomenúť, že hrdé Východoslovenské železiarne sa za vlády Vladimíra Mečiara a vtedajších papalášov, ktorí sa na neho nalepili ako muchy na záchodovú dosku, dostali do totálneho cross-default a zachraňovať ich musel „kapitalizmus“, čo je síce smutné, ale NAOZAJ bolo to tak!

Aj keď Miloš nebral moje argumenty do úvahy, nemrzelo ma to, lebo s dnešnou témou to naozaj nijako nesúviselo.

Vzápätí som sa mu ale snažil vysvetliť, kde je aktuálny problém a prečo taká firma ako U. S. Steel vyrába draho a nie je konkurencieschopná vo vzťahu k výrobcom, ktorí nie sú z Európy, ale z východu. „Myslíš si, že v Číne majú toľko sviatkov a toľko sociálnych dobrôt ako na Slovensku?!“

Nerozumel mi. Alebo sa aspoň tak tváril.

A tak som sa o to pokúsil, ako sa vraví, po lopate:

„Neviem, či čínski premiéri chodia pracovať do fabriky na nočnú zmenu, aby potom s veľkou slávou presadili všelijaké príplatky za prácu v noci, cez víkendy, cez sviatky. Myslíš, že tam pracujúci majú rekreačné pokazy a ďalšie sociálne lízatká? Skôr si myslím, že sa tam vo veľkom kašle na ľudské práva, zákonník práce i ďalšie zákony, nehovoriac o sociálnych benefitoch, a je smutné, že tam pri pásoch v továrňach pracujú v 16- hodinových zmenách aj 15-ročné deti!“

Miloš mi už neprotirečil, lebo ani on si nemyslí, že Čína je raj na zemi najmä pre tých obyčajných ľudí, skôr to vraj bude naopak! A tak som pokračoval:

„A to ešte nespomíname ochranu životného prostredia (napríklad uhlíkové emisie ), čo európske firmy stojí strašne veľa a v Číne sa z toho nahlas smejú… Za takých podmienok sa potom ľahko vyrába lacná oceľ, ktorou Čína, ale i ďalšie štáty zaplavujú Európu a berú prácu európskym oceliarom, ktorí musia redukovať výrobu a prepúšťať.“

Môj spolubesedník len polosúhlasne kývol hlavou a keď som mu povedal, že to všetko by mal ísť povedať tej strane, ktorú pravidelne volí v každých jednych voľbách, tak rýchlo zvŕtol reč iným smerom – na letné témy: ženy, plavky, zmrzlina, počasie, atď.😎

Európa zaplavená lacnými produktmi

A teraz už avízovaný prezident U. S. Steel Košice James Bruno, ktorý sa nazdáva, že Európu naozaj môžu postihnúť veľké problémy.

Vychádza z toho, že oceliarsky priemysel v EÚ priamo zamestnáva 330 tisíc ľudí a každé jedno pracovné miesto v oceliarstve podľa jeho slov „vytvára ďalších viac ako sedem nepriamych pracovných miest v iných odvetviach, ktoré sú ale lokalizované práve v regiónoch, kde sa produkuje oceľ.“

A tak v regiónoch úzko zviazaných s oceliarstvom môže súčasná situácia s neférovými importmi lacnej ocele vytvoriť obrovský sociálny problém, zdôraznil prezident

A ja už len doplním, že vrcholoví predstavitelia európskeho oceliarskeho priemyslu v otvorenom liste upozornili vlády členských krajín i riadiace orgány EÚ, že ich rezort zasiahla kríza a európsky trh sa postupne stal terčom tretích krajín, ktoré nás za dampingové ceny zaplavujú svojou nadbytočnou produkciou

Vymkol sa spod kontroly alebo Kto sľúbi viac?

Všetci sme si užívali príjemnú pohodu horúcich júnových dní, keď pokojnú atmosféru blížiacich sa letných prázdnin náhle a sprosto narušila opozícia. Fuj! Hanba!!!

Opozičné hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) totiž vulgárne obvinilo vládu, že sa jej štátny rozpočet vraj vymkol z rúk a vládne strany si zvyšovaním výdavkov v predvolebnom roku kupujú voličov. Veď je to bohapustá lož! Nič z toho nie je pravda!!!🙆

A čo je ešte horšie, poslanec Eduard Heger z OĽaNO si bohorovne dovolil porovnať analýzu jeho hnutia s oficiálnou analýzou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej hrozí Slovensku v tomto roku miliardový deficit verejných financií, presnejšie: 955 miliónov eur.

Vláda míňa omnoho viac, ako si napísala do rozpočtu a sľúbila občanom, nechal sa frajer Heger počuť na tlačovke zdôrazniac, že nárast na strane výdavkov znamená, že je predvolebný rok a vláda míňa viac, len aby si kúpila budúcich voličov.

Ale škodná je už aj vo vládnej koalícii! Bývalý minister financií Kažimír (Smer-SD), ktorý vyrovnaný rozpočet na rok 2019 predkladal, hneď po nástupe do funkcie guvernéra národnej banky informoval o rizikách štátneho rozpočtu a dodal, že na splnenie cieľa vyrovnaných verejných financií treba prijať dodatočné opatrenia.

Toho sa samozrejme hneď chytilo to zákerné OĽaNO, ktoré nekritizuje iba plnenie štátneho rozpočtu v tomto roku, ale aj nasľubované sociálne balíčky na rok 2020, ktorými sa vládne strany predbiehajú: Ktorá sľúbi viac?

Podľa Hegera už dnes rozprávajú o balíčkoch na budúci rok i o tom, že verejné financie na ne majú, ale treba sa opýtať, ako ich majú, keď už dnes nevedia zabezpečiť vyrovnaný rozpočet

Ale nie je to len špecifikum Slovenska. Aj inde vo svete si vlády nadmernými dlhmi kupujú sociálny zmier, čo odsúva riešenie problémov do budúcnosti. Podľa investičného špecialistu Jana Vormoora zo spoločnosti First Eagle je tu ale riziko, že tie problémy sa už potom nebudú dať zvládnuť mierovou cestou a môžu vyústiť až do vojnovej podoby

Áno, to všetko môže vyústiť až do vojen. Z dejín sa dá a treba poučiť! A keby si politici, ktorí radi sľubujú a rozdávajú zo spoločného, aby si upevnili či ďalej udržali moc, toto uvedomili, bolo by nám všetkým lepšie.

Keby som bol veriaci, modlil by som sa, aby ten Najvyšší, nech už má hocijaké meno, dal politikom aspoň štipku zdravého rozumu. Ale keďže som neveriaci, tak namiesto modlitby len zopakujem prosbu, ktorú pred nedávnom vyslovila šéfka Medzinárodného menového fondu (IMF) Christine Lagarde, keď vyzvala politikov, aby neškodili ekonomike.

Čo sme dávno vedeli alebo aspoň tušili

Potešilo ma, keď traja najvyšší predstavitelia štátu – novozvolená prezidentka Čaputová, predseda parlamentu Danko a premiér Pellegrini podpísali deklaráciu, ktorou sa nahlas prihlásili k priorite Slovenska – k členstvu v NATO a EÚ. Obdobnú deklaráciu podpísali najvyšší predstavitelia aj v roku 2017 – vtedy to bol Kiska, Danko a Fico.

Ani v jednom ani v druhom prípade som o dvoch z trojice nemal žiadne pochybnosti, že to myslia úprimne. Ten tretí je ale príliš zahľadený len na východ…

Pellegrini po podpísaní spoločnej deklarácie zdôraznil, že je potrebné vyslať občanom jednoznačný signál o geopolitickej príslušnosti Slovenska, keďže u nás narastá populizmus a extrémizmus ruka v ruke s dezinformačnými kampaňami namierenými proti základom fungovania demokracie. Danko znova zopakoval naučenú formulku, že svet má štyri svetové strany.

Škoda len, že ako jeden z najvyšších predstaviteľov furt cestuje iba tým jedným smerom. Asi nemá kompas!😢

Dosiaľ sme v médiách čítali a počúvali o hybridnej vojne či dezinformačných kampaniach vedených proti obyvateľom Slovenska vždy len nekonkrétne. Často to bolo oficiálne formulované slovami, že to pochádza „z jednej, bližšie nešpecifikovanej krajiny“ a pod.

Od soboty 29. júna je to trochu jasnejšie. Dozvedeli sme sa, čo sme aj tak vedeli alebo aspoň tušili. Média vrátane oficiálnej Tlačovej agentúry SR (TASR) informovali o úradnej správe Slovenskej informačnej služby (SIS), podľa ktorej činnosť ruských tajných služieb je namierená proti záujmom Slovenska!

Zaujala ma aj správa, ktorá s touto témou síce až celkom priamo nesúvisí, ale predsa len od 1. júla je uvedená do pohotovosti takmer 2 a pol-tisícová Bojová skupina EÚ krajín V4, ktorá do konca roka bude plniť úlohy v rámci medzinárodného krízového manažmentu a medzinárodnej bezpečnosti. Do tejto bojovej skupiny sa iniciatívne chce čím skôr zapojiť aj Chorvátsko.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu (freeimages)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *