Sobota 15. decembra. Meniny má Ivica

V slovenská ekonomika zamestnáva najviac ľudí v histórii

Na Slovensku pracuje najviac ľudí v histórii. Dostupní potenciálni sa zamestnanci sa rýchlo míňajú. Firmy tak môžu mať onedlho vážny problém s nachádzaním nových zamestnancov, čo v krajnom prípade môže vyústiť k odmietaniu zákaziek a teda spomaleniu rastu ekonomiky.

Podľa čerstvo zverejnených údajov Štatistického úradu SR, bolo v 2.štvrťroku tohto roka na Slovensku zamestnaných 2,315 milióna pracujúcich. Je to historicky najvyššie číslo od roku 1995, odkedy sú údaje dostupné. Dobré je, že miera rastu zamestnanosti sa aktuálne drží na veľmi silnej úrovni – 2,3 percenta medziročne. Miera nezamestnanosti vďaka tomu tiež klesá, no ani zďaleka nedosahuje rekordne nízke úrovne z roku 2008. V júli bola podľa UPSVaR-u na úrovni 9,4 percenta čo je o 2 percentuálne body vyššie ako minimum z roku 2008. Je za tým niekoľko dôvodov.

Rast zamestnanosti ide ruka v ruke s výkonom ekonomiky. Na začiatku krízy v roku 2009 sa ekonomika prudko prepadla. Zamestnanosť sa však následne znižovala pomalšie, no o to dlhšie. Od roku 2010 slovenská ekonomika neustále rastie. Rast zamestnanosti sme však nevideli, skôr naopak. Nízky rast ekonomiky totiž nebol schopný generovať nové pracovné miesta. Rast HDP sa tak dial na úrok produktivity práce bez potreby najímať nových zamestnancov. 

miera-nezamestnanosti-vyvoj

Až na začiatku roku 2014, keď oživenie ekonomiky bolo vidieť aj na sektore služieb, sa naštartoval rast zamestnanosti, ktorý trvá až doteraz. Tempo bolo dokonca rýchlejšie ako naznačovala skúsenosť z minulosti. Kým pred rokom 2008 platilo, že rast ekonomiky o zhruba tri percentá generuje približne jednopercentný rast zamestnanosti, dnes je tomu inak. Od roku 2014 doteraz predstavoval priemerný ročný rast HDP 3,1 percenta, no zamestnanosť rástla až o 1,8 percenta. Je to naozaj silné tempo vzniku nových pracovných miest. To má samozrejme pozitívne sociálne dôsledky pre celú spoločnosť. 

Dovedna tak od vypuknutia finančnej krízy pred ôsmymi rokmi vzrástla slovenská ekonomika celkovo o 13,3 percenta. Zamestnanosť však len o 2,3 percenta. Ako je to možné? Desať percentný rozdiel ide na vrub rastu produktivity práce. Inými slovami menej ľudí urobilo viac práce a nebolo treba najímať nových. Dôvodom bola najmä lepšia organizácia práce. 

Rovnaký počet zamestnancov urobí viac práce

Na výšku miery nezamestnanosti vplývajú tri faktory. Prvým je počet zamestnaných ľudí, ďalej počet ľudí v produktívnom veku (15–65) a ich ochota pracovať alebo si hľadať prácu nazývaná ako miera participácie. Počet ľudí v produktívnom veku od roku 2009 prakticky stále klesá a teda by sa dal očakávať rýchlejší pokles nezamestnanosti ako v skutočnosti.

Dôvodom pre ktorý nevidíme nezamestnanosť na sedempercentnej úrovni je rast miery participácie. Ľudia vo veku 15–65 sú na trhu práce stále aktívnejší a tak zamestnanosť rastie bez adekvátneho poklesu nezamestnanosti. Je treba povedať, že rast aktivity nemusí byť vždy dobrovoľné rozhodnutie, ale môže byť aj výsledkom legislatívnych zmien, ako napríklad posun veku odchodu do dôchodku.  

Keď sa pozrieme ako sa vyvíja miera participácie podľa jednotlivých vekových skupín, zistíme, že k najviditeľnejšiemu nárastu dochádza vo vekovej skupine 55–65 rokov. Ostatné vekové skupiny majú mieru participácie ustálenú a ani kríza s týmito mierami nezakývala.

Medzinárodné porovnanie hovorí, že slovenská úroveň participácie je veľmi blízko priemernej úrovne celej eurozóny. Podľa údajov Eurostatu dosiahlo Slovensko vlani mieru participácie na úrovni 70,9 percenta a eurozóna 72,5 percenta. Aj keď v širšej EU 28 bolo až 17 krajín, ktoré majú lepšiu aktivitu ľudí na trhu práce, veľké rezervy Slovensko v tejto oblasti nemá.

Nedostatok ľudí na trhu práce bude čím ďalej citeľnejší. Budeme preto pozorovať jednak zvýšený tlak na rast miezd a zároveň žiadosti firiem o možnosť zamestnávania stále viac ľudí z iných krajín. Aktuálny počet cudzincov pracujúcich na Slovensku bol v júli 31,2 tisíc. Postupne sa bude zvyšovať. 

potreba-zahranicnych-pracovnikov

Autor je senior analytik Tatra banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *