Nedeľa 24. septembra. Meniny má Ľuboš, Ľubor

Veľkonočné zvyky sa evidentne vytrácajú, tradície si udržiavame len v jedle

Ostatné správy 18.04.2017 | 00:00 0 Komentárov

Veľká noc je v našich zemepisných šírkach druhým najvýznamnejším sviatkom v roku. Dôležitejšie sú pre nás len Vianoce. Postupne však Veľká noc prichádza o svoju duchovnú podstatu. Bez ohľadu na to, či je naše vnímanie týchto sviatkov kresťanské alebo skôr pohanské, považujeme ich aj za sviatky rodiny.

Slovensko napriek bohatému folkórnemu dedičstvu od tradičných veľkonočných zvykov postupne upúšťa. Proti šibaniu a polievaniu je každý siedmy Slovák. Tradície ešte zachovávame v gastronómii. Prím na veľkonočnom stole hrá mäso.

Takmer polovica Slovákov vníma veľkonočné sviatky ako oslavu jari a vzkriesenia Krista zároveň. Podľa prieskumu, ktorý pre Poštovú banku vypracovala agentúra 2muse, až 27 percent respondentov si Veľkú noc spája len so sviatkami jari. Naopak čisto kresťanský význam jej pripisujú dvaja z desiatich oslovených.

Doma zostáva cez Veľkú noc vždy alebo skoro vždy 80 percent Slovákov, 11 percent odchádza za rodinou. Prežitie sviatkov na chate uprednostňuje každý desiaty mladý Slovák do 35 rokov. Pre 11 % ľudí v strednom veku je to skôr príležitosť na dovolenku.

Tradícia alebo prežitok

Sú veľkonočné zvyky zastarané? Myslí si to tretina Slovákov, dokonca šibanie a polievanie vníma 14 percent našincov ako neprimeraný spôsob správania sa k ženám. Dokonca štvrtina opýtaných označila tento veľkonočný zvyk ako možnosť zarobiť si, či zabaviť deti. No väčšina opýtaných (58 %) ich považuje za špecifikum našej kultúry, ktoré treba udržiavať, za spôsob utužovania priateľských a rodinných vzťahov, ktorému by sme mali zostať verní.

Polovica opýtaných však tvrdí, že veľkonočné zvyky sa pomaly vytrácajú. Až jedna štvrtina ľudí zaznamenala, že oblievanie a šibanie je na ústupe, respektíve, že sa z ich končín úplne vytratilo. Pätnásť percent našincov pociťuje ochladzovanie rodinnej súdržnosti, ľudia sa už aj na sviatky stretávajú menej ako voľakedy.
Veľkonočné sviatky sú pre mnohých Slovákov aj sviatkami hojnosti. Môžeme to vidieť aj na počte nákupov, ktoré Slováci počas tohto obdobia spravia.  „Zo štatistík Poštovej banky vychádza, že počet platieb v predveľkonočnom období stúpa takmer o 12 percent a priemerná suma za nákup sa pohybuje okolo 24 eur,“  uvádza Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.

Náboženský rozmer

Približne osem percent Slovákov považuje za najväčšiu zmenu oproti predchádzajúcim rokom ústup duchovného aspektu Veľkej noci a menšiu návštevnosť kostolov. Z prieskumu vyplynulo, že v dodržiavaní zvykov a tradícií vedie Prešovský kraj. Práve tam je najviac aktívnych oblievačov. Veľa sa ich nájde i v Žilinskom kraji, kde sa zároveň aj vo veľkom šibe.

Šibačka je stále živá tradícia hlavne na západnom Slovensku. Oblievačky sú však u nás predsa len o niečo populárnejšie, zúčastňuje sa ich 60 percent ľudí. Najmä v menších mestách do päť tisíc obyvateľov a v Prešovskom kraji sa stále organizujú aj kolektívne obchôdzky kúpačov a šibačov. K hromadnému „útoku“ na ženy sa priznalo až 40 percent opýtaných. Častým zvykom je obmeniť detských šibačov, či oblievačov finančnou hotovosťou.

Tradícia na veľkonočnom stole

Ako tradicionalisti sa Slováci ešte stále prejavujú v gastronómii. Jednoznačne až u 73 percent domácností na veľkonočnom stole nesmie chýbať mäso. Veľkonočné sviatky sa samozrejme nesmú obísť bez vajíčok. Viac ako polovica opýtaných si ich nedokáže bez nich predstaviť. Tretie miesto si drží na veľkonočnom stole zelenina, no Slováci si pod ňou predstavujú najmä zemiakový šalát, chren a cviklu. Rovnako na stole nesmie chýbať napečené (u 3 z 10 Slovákov).  

Medzi veľkonočné nevyhnutnosti u nás patria aj typické regionálne špeciality, baránok, paska, veľkonočná baba, syrová hrudka, chlieb, iné pečivo či drinky. Tento rok si však Slováci pravdepodobne za veľkonočné potraviny mierne priplatia. „Najvýraznejší cenový rast vo februári tohto roka dosiahli viaceré druhy zeleniny a ovocia. Konkrétne paradajky sú medziročne drahšie približne polovicu, uhorky o dve pätiny, cesnak a karfiol o takmer 30 percent. Dvojciferný medziročný rast ceny ale dosiahli aj ďalšie druhy ovocia a zeleniny. Zdraželi ale aj niektoré druhy mäsa – bravčové mäso si medziročne pripísalo viac než desatinu. Cukor je o 16 percent drahší ako pred rokom. Drahšie ako v rovnakom období vlaňajška nás vychádza aj mlieko, maslo a viaceré druhy syrov,“ hovorí Jana Glasová, analytička Poštovej banky.  

Aký teda máme postoj k tradíciám? Považujeme ich za prežitok, alebo za poklad našich predkov, ktorý treba uchovávať a pestovať? Skoro polovica ľudí v prieskume tvrdí, že má k tradíciám blízky až veľmi blízky vzťah a pätina sa o ne aktívne zaujíma.

vnimanie-velkonej-noci

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *