Pondelok 25. marca. Meniny má Marián

Venujme sa dôležitejším témam! (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Počas uplynulých 25 rokov Slovenska sa mnohokrát koncipovala idea autonómneho kontrolného orgánu, ktorý by tvrdo dohliadal na finančné trhy, no jeho pracovníci by len v horúcich chvíľach vyťahovali pištole a obušky. Ale sa hľadala aj odpoveď na otázku, či 2. dôchodkový pilier je ozaj vodou na mlyn.

Po tom, čo Európska centrálna (ECB) náhle sprísnila svoj prístup ku Grécku a v stredu neskoro večer oznámila, že už nebude prijímať grécke dlhopisy ako zábezpeku za úvery komerčným bankám, sa spoločná európska mena dostala pod tlak. 

Kráľovský pár EURUSD vzápätí padol takmer až na hranicu 1,13 USD/EUR, no euro neskôr zmazalo časť strát. Trh však, ako zdôraznili analytici J&T banky Stanislav Pánis a Rudolf Vrábel, stále veril, že situácia ohľadne Grécka sa utrasie a jeho bankrot nenastane. Nervozita z predpokladaného dlhého, náročného a komplikovaného procesu dohody medzi Gréckom a medzinárodnými veriteľmi držala výnosy nemeckých dlhopisov v blízkosti historických miním.

Z ďalších faktorov, ktoré vírili minulotýždňovými finančnými trhmi, spomeniem po krátkom 4-dňovom raste opätovný pád cien ropy po tom, čo správa amerického ministerstva energetiky ukázala, že ropné zásoby v USA počas posledného januárového týždňa vzrástli o 6,33 milióna barelov na 413 miliónov barelov a dostali sa na najvyššiu úroveň za posledných 32 rokov, hoci analytici rátali s nárastom len o 3,25 milióna barelov. Krátky nárast cien ropy zlepšil náladu akciovým býkom i politikom v Moskve, nie div veď Rusko je krajina stojaca na pokraji obrovskej recesie a je úplne závislá od vývozu energií. Preto tam každé, čo i len nepatrné a krátkodobé zvýšenie cien čierneho zlata, bujaro oslavujú.

Okrem cien ropy spomeniem aj neustále sa zhoršujúcu sa situáciu na rusko-ukrajinskom fronte. Slovenský minister obrany Martin Glváč zdôraznil, že situácia na Ukrajine sa Slovenska týka a ako člen NATO musíme na túto výzvu reagovať.

Obojsmerné otvorenie odobril parlament

Nakrátko, že sa mi zdalo, že z domácich udalostí by hlavnou témou komentára uplynulého týždňa mala byť hystéria okolo 2. dôchodkového piliera. Ale nebola.

Napokon sme sa totiž k tejto téme nič nové ani nedozvedeli. Iba to, že pilier sa obojsmerne (pre vstup i výstup) otvorí 15. marca. Ale to nie je nič nové. Vedeli sme to už o jeden celý týždeň skôr, keď Ficova vláda avízovala, že tento termín hneď v najbližších dňoch preženie parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní. Stalo sa. Vo svojom predchádzajúcom komentári Majú európsku schizofréniu liečiť psychiatri? som ale vyjadril názor, že taká závažná vec, akou sú dôchodková politika a úspory občanov na zabezpečenie staroby, by sa nemala riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. A to najmä s prihliadnutím na fakt, že poslanci za vládnu stranu Smer-SD majú v parlamente pohodlnú väčšinu a sú len vláde poslušnou hlasovacou mašinériou.

Smiešne a zároveň aj smutné!

Namiesto toho, aby som tému Druhého dôchodkového piliera ďalej rozoberal, uvediem citát z poslanca Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý ju zhrnul viac ako výstižne: “Smer dokonal zničenie Druhého dôchodkového piliera… Hneď ako sa Fico dostal k moci, urobil všetko pre to, aby II. pilier zničil a ľudí z neho vyhnal. Cez svojho poslanca Madeja presadil zmenu, ktorá de facto zakázala investovať DSS-kám do akcií v čase, kedy hodnota akcií najviac rástla.”

Tým podľa Matoviča vládny Smer-SD okradol sporiteľov o cca 2 miliardy eur, ktoré dnes mohli mať na svojich účtoch. To spôsobilo, že pribudla ďalšia kopa ľudí, ktorým sa II. pilier neoplatí. A to je dnes opäť voda na mlyn Ficovi a preto opäť ľudí z neho vyháňa. “Smiešne a smutné zároveň,” poznamenal poslanec.

Dohľad nad finančným trhom – pod Bohom či pod premiérom?

Viac ako Ficovo balamutenie ľudí okolo ich úspor na starobu ma zaujal rozhovor s riaditeľom odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska (NBS) Romanom Fusekom v súvislosti s tým, ako centrálnej banke pribudli nové kompetencie v oblasti dohľadu a kontroly trhu finančných služieb. A niektoré z týchto kompetencií vzbudzujú už vopred obavy.

Na otázku kolegu Petra Apolena týkajúcu sa odhaľovania problémov pri predaji finančných služieb Fusek uviedol, že banka od januára tohto roku môže robiť dohľad na mieste pod utajenou identitou, čím získa dôkazy o podmienkach predaja. Pri dohľade nad sprostredkovaním si pracovníci NBS posvietia najmä na to, aby klient nebol zavádzaný a aby dostal korektné údaje. Ale aj na to, aby agent neuprednostnil svoj záujem pred záujmom klienta, ktorý je chránený právom.

Môj názor: Osobne si myslím, že s tou NBS by to mohlo vyjsť. Mätne si v tej chvíli pripomínam, ako sa počas uplynulých 25 rokov samostatnej SR nespočetnekrát koncipovala idea akéhosi viac-menej autonómneho kontrolného či kontrolno-kriminalistického orgánu, ktorý by prísne dohliadal na svet financií. Nemal by to však byť tvrdo represívny orgán, ktorého pracovníci by hneď zatýkali a odvádzali do väzenia

Zazneli dokonca názory, že by to mal byť “skôr taký kontrolný, dohliadací, ale zároveň aj taký výchovný a poradenský orgán, ktorý by preveroval doklady o pohybe financií a dokumentov, zmluvy, rôzne provízie, ale v prípade, že ide do tuhého, by jeho pracovníci vytiahli pištole a obušky.”

Bude mať NBS šmrnc?

Jedným z niekdajších nápadov bolo zriadiť samostatnú a nezávislú Finančnú políciu, malo to však chybu krásy, lebo vtedajší súdruhovia sa nijako nevedeli zhodnúť, pod koho by mala patriť, či pod ministerstvo vnútra alebo financií, či priamo pod Policajný zbor alebo pod Pána Boha. Zaznel dokonca názor, že Finančná polícia by mala spadať pod premiéra, aby – citujem: “Bola čo najviac nezávislá…”

Nakoniec vznikla Finančná polícia, ktorej celá odbornosť a nezávislosť bola v tom, že sprvu bola mimo Policajného zboru, ale tiež patrila pod právomoc ministra vnútra, neskôr už bola súčasťou Policajného zboru a jeho krajských riaditeľstiev, potom sa to – tak ako sa menili ministri – zo dvakrát-trikrát a možno aj štyrikrát zásadne zmenilo.

Spomínam si ako raz na tlačovke ktorýsi vysoký predstaviteľ Polície, pre značný odstup času si už nepamätám, za ktorého ministra to bolo – ale pamätám si, ako ten človek habkal, keď už nechcem napísať, že nepriamo priznal, že vlastne ani nevie presne povedať, čo robí Finančná polícia, lebo “legislatívne a kompetenčne je to teraz také nevyjasnené” a budú sa preto „v Polícii čoskoro robiť zásadné organizačné zmeny a bude sa meniť zákon a Finančná polícia bude môcť prelomiť aj bankové tajomstvo.”

K tomu jedna malá poznámka: Prosím nepliesť si Finančnú políciu, ako sa takmer 25 rokov konštituovala, zásadne menila, fungovala a nefungovala, s terajším Kriminálnym úradom FS, ktorý je spolu s daňovými a colnými úradmi súčasťou Finančnej správy SR.

Iným, a dosť chabým pokusom bolo aj zriadenie Úradu pre finančný trh tuším za čias úradovania ministerky financií Brigity Schmögnerovej, ktorého kompetencie neskôr prevzala NBS. Úrad síce vznikol veľkolepo a za veľkého záujmu médií, ale to bolo tak asi všetko. Do akej miery mohla za nefunkčnosť Úradu vtedajšia politická situácia, ktorá inak sympatickú Schmögnerovú vyštvala z jej rodnej strany (SDĽ) i z vládnych funkcií (podpredsedníčka vlády, ministerka), to už je iná téma.

Až teraz – po mnohých nie veľmi úspešných pokusoch o finančný kontrolný orgán – sa ukazuje, že práve nové kompetencie, ktoré Národnej banke Slovenska pribudli začiatkom tohto roka v oblasti dohľadu a kontroly trhu finančných služieb, vrátane práce pod utajenou identitou, by mohli mať šmrnc. Napríklad aj všade tam, kde sa klienti sťažujú, že neporozumeli povahe a obsahu produktu a boja sa, aby neboli podvedení – osobitne citlivé je to najmä pri predaji investičných produktov a životného poistenia.

Ono totiž naozaj platí, že najväčšie chyby pri predaji poistiek vznikajú vtedy, ak klient dobre neporozumie produktu.

Zhrniem túto tému: Najnovší ťah NBS by teda naozaj mohol mať šmrnc. Aj keď pracovníci centrálnej banky zrejme nebudú nosiť pištole a obušky.

Kto vyplatí 5.700 policajtov?

Pevne verím, že aspoň na istý čas na Slovensku utíchnu vášne a utlmí sa hystéria. A zavládne Božské ticho! Patrím k tým, ktorí neverili v úspešnosť referenda a úprimne sa potešili jeho neúspechu, pretože od počiatku, od zrodu jeho idey nemalo žiaden praktický význam a nie homosexuáli sú problémom Slovenska, ale rodiny, ktoré pomoc potrebujú, a referendum len zbytočne vírilo nenávisť a vášne.

Počas nenávistnej a militantnej kampane, ktorú viedli jeho iniciátori som dakde zachytil názor, že výsledky tohto referenda by mali byť uznané za platné aj vtedy, ak účasť nedosiahne požadovaných 50 percent, keďže vraj ide výnimočnú tému – o budúcnosť slovenskej kresťanskej rodiny! A pri takej téme vraj nemajú platiť žiadne percentá… Oponenti referenda naopak argumentovali tým, že sú to zbytočne vyhodené peniaze a v prípade neúspechu by jeho iniciátori mali náklady uhradiť – z vlastných vrecák!!! Medzitým policajný viceprezident Ľubomír Ábel informoval, že počas referenda hliadkovalo približne 5.700 policajtov. Niekto to musí zacvakať. 

A namiesto iniciátorov nenávistnej kampane, to zaplatíme všetci. 

Ústredná komisia pre referendum (ÚKR) konštatovala, že je neplatné – zúčastnilo sa na ňom len 21,41 percenta oprávnených voličov. Na nízku účasť reagovali viacerí slovenskí politici slovami, že referendum potvrdilo, že obyvatelia Slovenska sú kultúrni a tolerantní a patria do modernej Európy. A nízku neúčasť pripisujú o. i. aj militantnej kampani jej iniciátorov. Juraj Miškov zo Slovenskej občianskej koalície (SKOK): “Slováci odmietli nenávisť a netolerantnosť.”

Zaskočila ma ale reakcia niektorých predstaviteľov katolíckej cirkvi, jej inštitúcií a združení jej veriacich, ale najmä občianskej iniciatívy Aliancia za rodinu, ktorá sama o sebe hovorí, že sa neviaže na žiadnu ideológiu a vierovyznanie. Namiesto toho, aby si férovo priznali porážku, útočia naďalej – referendum v rozpore so stanoviskom ÚKR je vraj úspešné a vo svojich aktivitách budú pokračovať ďalej a ešte intenzívnejšie!

Normálne sa tomu teším. Som celý bez seba.

Konečne je ten humbug za nami

Medzitým sa odohral nový moment. Poslanec NR SR Daniel Krajcer (nezaradený) oznámil, že otvára diskusiu a iniciatívu k odluke cirkvi od štátu a spoločnú reč hneď po referende našiel najmä s liberálmi (SaS). Tí pre médiá uviedli, že nastal čas na otvorenie zmlúv Slovenska s Vatikánom a na systémovú odluku cirkvi od štátu. Z referenda pre nich vyplynul aj poznatok, že vplyv katolíckej cirkvi je výrazne slabší, ako sa to všeobecne javí. “Je to dobrá správa a naozaj nastal čas na poctivú diskusiu o jej odluke od štátu,“ tvrdia liberáli.

Argumentujú najmä tým, že okrem financovania zo štátneho rozpočtu má katolícka cirkev navyše mnohé ďalšie – ekonomické a iné privilégiá, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv so Svätou stolicou. „Podmienky, ktoré neúmerným spôsobom zvýhodňujú katolícku cirkev na Slovensku treba zmeniť tak, aby sme vrátili Slovenska do podoby občianskeho štátu a liberálnej demokracie,“ trvá na svojom strana SaS.

Tému referenda zhrnul jej predseda Richard Sulík slovami: “Slovenky a Slováci sa odmietli vrátiť do minulého storočia.” Vzápätí dodal, že konečne je ten humbug za nami a konečne bude možné venovať sa dôležitejším témam.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *