Piatok 18. októbra. Meniny má Lukáš

Vieme, kam bude smerovať trh s energiami? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Klasik by povedal, že odkedy je svet svetom a ja by som si dovolil spresniť, že aspoň teda v posledných rokoch zakaždým býva hlavnou udalosťou zasadanie americkej centrálnej banky (Fed).

Túto myšlienku by sa patrilo podporiť aj nejakým faktom alebo citátom a preto som si vypomohol analytikom ČSOB Janom Čermákom, ktorý upriamil pozornosť na to, že situácia v severnom Iraku sa nevyvíja najlepším smerom. Ukázalo to aj reklamné video z masakry irackých vojakov, ktoré natočila a hlavne zverejnila na Twitteri skupina sunnitských radikálov bojujúcich za vznik islamského štátu. Pre trhy môže byť situácia v Iraku permanentným zdrojom volatility, avšak ich pozornosť sa upierala skôr na dvojdňové zasadnutie Fed-u. Dôvod je aj ten, že na rozdiel od ECB či napríklad maďarskej centrálnej banky, kde sa menová politika stále uvolňuje, sa monetárne inštitúcie v anglosaskom svete vydávajú presne opačným smerom.

Po tom, čo zdvihla úrokové sadzby napríklad centrálna banka na Novom Zélande, pritvrdila aj Bank of England, keď jej kanadský guvernér upozornil trhy, že zvýšenie oficiálnych úrokových sadzieb by mohlo prísť skôr, než si to všetci myslia. “A presne po tejto informácii budú investori a špekulanti najviac dychtiť aj v prípade Fedu,” upozornil Čermák v pondelkovej analýze s veľavravným názvom A zase ten Fed

Očakávania a realita: Začiatok uplynulého týždňa sa naozaj niesol v očakávaní rozhodovania Fed-u a následnej tlačovej konferencie jeho predsedníčky pani Janet Yellen. Investori vyhodnotili kladne pre akciové trhy ponechanie súčasného trendu menovej politiky, teda zníženie kvantitatívneho uvoľňovania (QE) o 10 miliárd USD a absenciu konkrétnejšieho časového výhľadu na zmenu úrokových sadzieb. To všetko bol dostatočný impulz pre to, aby sa niektoré americké akciové indexy dostali na opätovná maximá, upozornila J&T Banka.  Rozhodnutie Fed-u pozitívne privítali aj európske akcie a keďže pani Janet výrazne neprekvapila a úrokové sadzby ponechá aj po dosiahnutí cieľových úrovní inflácie a nezamestnanosti dlhodobo na nezmenených úrovniach, zaznamenali sme oslabovanie dolára, pripomenul analytik Capital Markets Lukáš Lóci.

Prečítajte si tiež:

Každá sankcia má vždy dve tváre

Okrem Iraku vzbudzovalo obavy aj ďalšie krvavé pokračovanie rusko-ukrajinského vojenského konfliktu. Napriek mierovému plánu (rozumej: ponúknutému prímeriu) zo strany ukrajinského prezidenta Petra Porošenka sa proruské sily nevzdávajú a naďalej sa bojuje aj tankami. Denne pribúdajú obete, a to ako v radoch proruských ozbrojencov, tak aj v ukrajinských armádnych a bezpečnostných silách.

Vzbúrenci mierový plán nerešpektujú a myslím si, že zo svojho pohľadu správne pochopili posolstvo prezidenta Putina, ktorý svojej Federálnej bezpečnostnej službe (FSB) už skôr vydal rozkaz „významne posilniť ochranu rusko-ukrajinských hraníc“, čo dešifrovali tak, že FSB urobí všetko pre to, aby materiálna i vojenská pomoc proruským vzbúrencom i naďalej prúdila cez hranice bezproblémovo. Vrátane ruských tankov a obrnených transportérov! Darmo ukrajinská vláda, Spojené štáty americké i EÚ apelovali na ruskú vládu.

Chybou je, že v sankciách proti agresívnemu Rusku nieto jednoty, dokonca ani v samotnej EÚ. Najnovšie sa blysol slovenský premiér Robert Fico, ktorý pre verejnoprávny rozhlas v sobotu zvýraznil iba jednu stránku sankcií – to, že na ne doplatí EÚ a jej členské štáty. Napríklad Slovensko by na najprísnejší stupeň sankcií doplatilo výraznejším obmedzením automobilovej výroby. O tom, že sa budeme naďalej len zhovievavo prizerať ruskej rozpínavosti a agresii, o tom sa pre istotu nehovorilo… Téme zhovievavosti som sa na tomto mieste venoval už pred niekoľkými týždňami pod titulkom Keď promoskovsky orientovaný komunista obráti kabát, smer vetra sa tým nezmení a tak ju tu už nebudem rozoberať.

Aktuálnej situácii nenapomáha ani sobotňajšie oznámenie ruského ministra obrany Sergeja K. Šojgu, že uviedol vojská do plnej bojovej pohotovosti a 65 tisíc vojakom nariadil vojenské cvičenie bojovej pripravenosti. Manévre podľa oficiálnych správ potrvajú do 28. júna. A tak ako aktuálne dianie v Iraku, tak aj udalosti v Rusku a na Ukrajine znovu rozvírili otázky okolo energetickej bezpečnosti Európy a jej značnej závislosti od Ruska, čo je podľa môjho názoru najväčšia slabina Starého kontinentu.

Spôsobujú obavy iba výbuchy?

Dôvodov obáv je viacero. V prvom rade len pripomeniem, že Rusko v pondelok úplne zastavilo dodávky plynu pre Ukrajinu, no ukrajinskí i ruskí predstavitelia garantovali, že dodávky pre odberateľov ruského plynu v Európe budú nateraz pokračovať bez obmedzení. V utorok vybuchol na dvoch miestach tranzitný plynovod. Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov neskôr spresnil, že za výbuchmi nebola technická porucha na plynovode, ale výbušné zariadenia (bomby) umiestnené pod betónovým blokom. V oficiálnom vyhlásení dodal, že cieľom útoku na plynovod, cez ktorý prúdi ruský plyn do Európy, bola snaha o diskreditáciu Ukrajiny ako spoľahlivého dodávateľa.

V stredu ráno otriasla svetom ďalšia správa, podľa ktorej sunnitskí ozbrojenci z organizácie Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) mínometnou a guľometnou paľbou zaútočili na najväčšiu irackú ropnú rafinériu nachádzajúcu sa 210 kilometrov severne od Bagdadu. Jedna z mínometných striel zasiahla sklad, ktorý okamžite zahalil hustý dym. Útočníci po vstupe do komplexu rafinérie zničili viacero nádrží s ropou, ušetrený zostal len zahraničný personál rafinérie – ten totiž prezieravo evakuovali deň pred očakávaným útokom.

V každom prípade ale platí, že iracká a ukrajinská kríza vyvolávajú nepokoje na komoditných trhoch a podľa predstaviteľov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) obe tieto ohniská kríz budú naďalej zvyšovať ceny energií. “Iracká kríza sa v podstate ešte len začala. A bude oveľa horšie,” uviedol najvyšší šéf kartelu OPEC Abdalláh al-Badrí.

Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) varovala, že náboženské nepokoje v Iraku ohrozujú budúcu produkciu OPEC-u  na najbližších päť rokov. IEA zvýraznila význam tejto krajiny na globálnom trhu s energiami. Očakáva totiž, že zhruba 60 percent rastu produkčných kapacít tohto kartelu bude v najbližších rokoch pochádzať práve z Iraku…

Cena americkej ropy WTI vzrástla a koncom týždňa sa dostala na úroveň 107 USD za barel. Augustový kontrakt na WTI v piatok posilnil o 83 centov a na newyorskej komoditnej burze uzavrel na úrovni 107,26 USD. Cena severomorskej ropy Brent v piatok síce zastavila svoj rast, ale zostala v blízkosti 115 USD. Tému, ako sa geopolitické napätie vrátane Iraku i Ruska a Ukrajiny a následné zvyšovanie cien energií môže prejaviť na cenovkách čerpacích staníc i v cenách ďalších tovarov, podrobne rozobrala analytička Poštovej banky Dana Špacírová. Hlavný investičný stratég ČP Invest Michal Valentík na otázku, či by hrozil na svetových trhoch nedostatok ropy v prípade, že situácia v Iraku sa bude ďalej zhoršovať a krajina prestane ropu vyvážať, odpovedal záporne“Nie. Energetická mapa sveta se pomaly mení a prípadný výpadok irackej produkcie by priniesol ďalší cenový skok, ale nie nedostatok ropy.”

Ľudomilné prekážky šité na objednávku

Minulý týždeň som na tomto mieste do detailov rozpitval spor medzi nemeckou kancelárkou Angelou Merkel a britskými predstaviteľmi o meno nového predsedu Európskej komisie (EC). Pani kancelárka a s ňou jednotne európski konzervatívci i ľavičiari a socialisti v Európskom parlamente (EP) navrhli na tento post bývalého predsedu tzv. Euroskupiny Luxemburčana Jean-Claude Junckera, ktorý dlhé roky bol a dodnes je spolu s pani Angelou považovaný za jedného najzapálenejších bojovníkov za jednotnú Európu a zachovanie EÚ. Britským predstaviteľom Juncker nevonia, je podľa ich slov príliš proeurópsky.

Spor sa rozhorel natoľko, že Británia hrozí kvôli nemu vystúpením z EÚ a na jej stranu sa automaticky pridali predstavitelia prakticky všetkých nacionalistických, extrémistických a protieurópskych politických síl v EP.

Ale pred pár dňami sa ukázalo, že je to ešte horšie ako som predpokladal. Aj pani Angela si uvedomuje, že budúcnosť EÚ je oveľa viac ohrozená, než si to mnohí pripúšťajú. Aj preto tak trochu zmenila rétoriku a naznačila ochotu zvážiť politické ústupky voči Británii v tomto politicky horúcom čase: „Je dôležité zachovať Britániu v EÚ, hoci nálady proti EÚ sú v nej veľmi silné,“ povedala a zároveň pripustila, že EÚ by mala viac uvažovať o takých otázkach, ako sú napríklad nadmerná byrokracia a regulácia.

Môj názor: EÚ je u mnohých ľudí naozaj vnímaná predovšetkým z pohľadu nadmernej regulácie a byrokracie, čiastočne však nafúknutej médiami. Ale v záujme objektívnej pravdy musím napísať, že tá byrokracia a regulácia nie je v Únii a v jej podstate, ale v samotných členských štátoch, najmä ak sú pri moci socialistické a populistické vlády. Takým typickým príkladom nech je pracovné právo a rôzne „ľudomilné“ zákonníky práce priamo šité na objednávku odborov – prvý i terajší Ficov kabinet je toho žiarivým príkladom. A tak nie div, že väčšina podnikateľov považuje za jednu z najväčších prekážok neflexibilný pracovný trh, ktorému stojí v ceste práve zákonník práce.

Ďalšou prekážkou slobodného podnikania je množstvo rôznych výkazov, v ktorých sa slovenské firmy doslova utápajú… Nie, nevymysleli ich činovníci EÚ. Únia nie je dokonca zodpovedná ani za nízku vymožiteľnosť práva a neuveriteľné prieťahy v konaniach na slovenských súdoch!!! A to, že sa veľké slovenské firmy žijúce zo štátnych zákazok na súde neraz nahlas vysmievajú zo svojich veriteľov – drobných subdodávateľov živnostníkov, ktorým neuhrádzajú faktúry (viď napríklad kauza diaľničná kríza), za to v bruselskej centrále naozaj nemôžu… Verte mi!

A takých príkladov ako je Slovensko by sme mohli menovať viac. Netreba! Únii možno vytknúť maximálne to, že sa niektorým tým byrokraticko-regulatívnym opatreniam snaží obliecť jednotný kabát vo všetkých krajinách. Zväčša neúspešne. A ešte sa nestalo, aby EÚ schválila nejakú reguláciu, ak to nechceli samotné členské štáty.

Podčiarknuté a zrátané: Ak občan chce biť EÚ a jej predstaviteľov, mal by najprv začať doma – a palicu zobrať na svojich vlastných politikov. Európska verchuška je až v druhom rade… Pravdou ale je, že Úniu občania vnímajú aj cez prizmu finančnej situácie svojej domácnosti. To sú tie reči typu: Odkedy sme v EÚ máme sa dobre, resp. máme sa zle. Za „dobrú“ však považujú svoju finančnú situáciu takmer dve tretiny európskych domácností, najspokojnejší sú severania

Resumé? Nechám sa prekvapiť!!!

Na portáli Investujeme.sk sme už skôr načrtli tému, že každý by si mal z času na čas poupratovať vo svojich financiách a ako zdôrazňuje Miroslav Zajac, keď si človek s niečim nevie rady, nemal by sa ostýchať, ale obrátiť na profesionálov. Publicista a ekonóm Peter Apolen dokonca narátal sedem dôvodov, kedy človek určite potrebuje finančného špecialistu: dobre vyškolený a licencovaný profesionál mu napríklad môže poskytnúť prístup k investičným možnostiam a stratégiám, ku ktorým by sa sám nikdy nedostal.

Pravda, trh finančného sprostredkovania a poradenstva je rôznorodý, pohybujú sa v ňom aj menej fundovaní a morálne nie vždy zdatní jedinci. Kvalitných a veci znalých odborníkov však možno nájsť najmä v spoločnosti Fincentrum, ktorá je aj členom európskej federácie FECIF a v kvalite i objeme finančno-sprostredkovateľských služieb patrí najlepšie na českom i slovenskom trhu.

A skutočnosť, že medzi finančných sprostredkovateľov sa neraz vlúdia aj morálne nie celkom čistí jednotlivci, je dôvod prečo sa štát snaží túto oblasť veľmi prísne regulovať. Zaujímavá diskusia, či túto brandžu má striktne regulovať štát alebo či nie je efektívnejšia samoregulácia tohto trhu, sa rozvinula v Česku.  

Hoci aj pri ochrane spotrebiteľov finančných služieb platí, že menej je niekedy viac, sú situácie, kedy to bez zasahovania zo strany štátu nemôže celkom fungovať. Napríklad, keď tomu nenapomôže legislatíva. Aj preto sa pripravuje novela zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorá za garanta tejto ochrany určí Národnú banku Slovenska (NBS). Centrálna banka dostane na tento účel nové kompetencie. Jej kontrolóri budú môcť vystupovať pod utajenou identitou a zhotovovať videozáznamy, ktoré poslúžia ako dôkazový materiál pre udeľovanie sankcí – od drobných pokút až trebárs po odňatie bankovej licencie.

Nechám sa ale prekvapiť, či to v reáli bude také horúce!!!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *