Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Vláda schválila zverejňovanie provízii sprostredkovateľov pri predaji hypoték

Vláda SR schválila povinnosť finančných sprostredkovateľov informovať o výške provízií prijímanej od bánk. Medzi ďalšími zmenami je povinnosť bánk prísnejšie preverovať bonitu žiadateľov o úver. Novela chce zvýšiť i informačný štandard klientov – napríklad lepším prehľadom o zaplatených úrokoch a výške umorenej istiny. 

Finanční agenti by mať podľa návrhu zákona o úveroch na bývanie, ktorá teraz putuje na schválenie do parlamentu, povinnosť informovať o výške provízií, ktoré dostanú za uzavretie zmluvy od hypotekárnych bánk. „Spotrebiteľ musí byť, keď si to želá, informovaný o rozdieloch vo výškach provízií, ktoré finančný agent prijíma za vykonávanie finančného sprostredkovania od jedného alebo viacerých veriteľov,“ uvádza ministerstvo financií SR v návrhu zákona.

Sprostredkovateľ by mal informovať o výške poplatku, alebo o spôsobe jeho výpočtu. Na požiadanie musí tiež sprostredkovateľ informovať o rozdieloch medzi províziami medzi bankami. Autor návrhu, Ministerstvo financií SR, tým sleduje možnosť odhaliť prípadné iné záujmy sprostredkovateľa, ako len dodanie pre klienta najvýhodnejšej služby. 

Klient by tak mal prekuknúť, ako je sprostredkovateľ motivovaný na predaji konkrétnej ponuky. V skutočnosti, ale medzi províziou a výhodnosťou ponuky nemusí byť závislosť. Sprostredkovateľ môže klientovi ponúkať naozaj pre neho najvýhodnejší úver, za ktorý môže mať zároveň i najvyššiu províziu. Zverejnenie rozdielu v províziách, ktorými banky odmeňujú sprostredkovateľov, tak nehovorí o tom, ktorý produkt je najvýhodnejší a môže naopak klient zmiasť.

Prísnejšie posudzovať bonitu

Návrh ďalej bankám ukladá povinnosť detailnejšie hodnotiť kreditné riziko úverov, ktoré im prinesú finanční sprostredkovatelia. NBS, ktorá je spoluautorom návrhu zákona, totiž už viackrát vyslovila obavu, že zmluvy, ktoré bankám získajú sprostredkovatelia, by mohli predstavovať pre banky vyššie riziko. Zatiaľ sa však nič také v štatistikách úverových portfólií neukazuje. Banky však majú kreditné riziko podľa jednotlivých distribútorov sledovať a vyhodnocovať.

Okrem toho majú banky prísnejšie posudzovať úverovú bonitu žiadateľov o úver. Majú zohľadňovať najmä schopnosť klienta splácať budúce splátky a myslieť i tým i na nepriaznivé skutočnosti, ktoré by mohli nastať počas celého obdobia trvania zmluvy. Ministerstvo financií upozorňuje banky, aby sa neuspokojili pri zabezpečením úveru len s dostatočne bonitnou nehnuteľnosťou.

Banka „nesmie posudzovať schopnosť klienta splácať úver iba na základe toho, že hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie presahuje výšku úveru alebo podľa predpokladu, že sa hodnota nehnuteľnosti zvýši,“ uvádza sa v návrhu. Banky tak majú pri poskytovaní úverov viac dbať na obozretnosť. „Zároveň stanovenie uvedených podmienok môže prispieť k obmedzeniu dlhu domácností, ktoré by sa mohli ocitnúť v sociálnej núdzi,“ uvádza ministerstvo financií.

Banky budú povinné poskytovať údaje o ich úveroch aspoň do jedného elektronického úverového registra.

Viac informácií

Zákon upravuje i podmienky predčasného splatenia úverov, podmienky pri úveroch v cudzej mene, možnosti sťažností a reklamácií. Bude sa meniť i spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov presnejším definovaním, aké náklady treba pri jeho výpočet zohľadniť. 

Banka by mala žiadateľovi o úver poskytnúť informáciu o tom, koľko po dobu fixácie úrokovej sadzby zaplatí na úrokoch a koľko splatí z istiny. Mala by to vypočítať už pri návrhu zmluvy, čím by  mal klient vedieť aký stav bude mať jeho pôžička po ukončení fixácie. Inými slovami, koľko z nej splatí a koľko ho za toto obdobie budú stáť len úroky.

Spotrebiteľ tak bude môcť posúdiť, „či navrhovaný úver na bývanie zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii,“ dôvodí rezort financií. Okrem toho sa bude môcť na základe toho rozhodnúť medzi konkurenčnými ponukami. Tieto informácie by mal klient dostať aj v prípade, ak chce svoj úver splatiť iným úverom.

Malo by potom stačiť, ak si žiadateľ porovná výšku zostatkov istiny a sumy zaplatených úrokov pri jednotlivých ponukách a keď od výsledku odráta všetky poplatky a náklady, zistí, ktorý z porovnávaných úverov je pre neho výhodnejší. Obmedzenie výpočtu len na obdobie fixácie, vyplýva z toho, že potom dostane klient novú ponuku s novým úrokom a teda k kalkuláciou.

Lehota na vypovedanie hypotekárnej zmluvy

Ďalšou novinkou bude možnosť odstúpiť od hypotekárnej zmluvy, podobne ako je to dnes pri spotrebných úveroch. Bude teda platiť 14 dňová lehota, keď bude klient môcť úverovú zmluvu zrušiť a poskytnutý úver vrátiť. Podľa ministerstva financií je to významný inštitút ochrany klienta. Počas tejto doby by si mal „plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy.“ V skutočnosti však toto ustanovenie bude mať len obmedzený dopad, keďže často smerujú peniaze z úveru bezprostredne na účet developera. Klient tak má len obmedzené možnosti disponovať s nimi.

Banky budú podľa nového zákona zaťažené i novou administratívou. Budú musieť poskytovať klientom informácie prostredníctvom Európskeho štandardizovaného informačného formulára (ESIS).

Ide zákona o úveroch na bývanie vyplýva zo smernica Európskeho parlamentu a Rady o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. Má sa ním dosiahnuť „racionálnejšie a efektívnejšie fungovanie trhu“ úverov na bývanie. Ide o dôležitú oblasť právnej úpravy, ktorej význam rastie úmerne tomu, ako sa vyvíjajú rôzne formy úverov na bývanie a ako rastie zadlženosť domácností, uvádza navrhovateľ.

Návrh zákona teraz čaká rokovanie v Národnej rade SR. Ak nedôjde k zmenám, účinný by mal byť až od 21. marca 2016.

Jedna odpoveď na “Vláda schválila zverejňovanie provízii sprostredkovateľov pri predaji hypoték”

  1. Miloš píše:

    Provízny systém je záležitosťou právnického subjektu – finančnej inštitúcie a sprostredkova­teľa.Štát na to nedáva ani cent, skôr opačne – finanční sprostredkovatelia platia štátu! Keď štát ide regulovať príjem podnikateľom, tak to už je horšie ako za bývalého režimu. Apropo, mňa ako platiteľa daní zaujíma, koľko na štátnych zákazkách zarába výherná firma ako výšku provízie pre štátneho zástupcu, ktorý zákazku sprostredkoval. Sú to predsa peniaze všetkých!!! Na to ste, milá vláda, nemysleli? Alebo všetky kroky vedú len proti sprostredkovateľom, keďže si dokážu mesačne zarobiť aj viac ako je poslanecký plat???
    Skôr by som riešil firmy a sprostredkovateľov, ktorí poškodzujú klientov. A radikálne!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *