Nedeľa 05. júla. Meniny má Cyril a Metod

Vláda zatiaľ s podporou firiem a živnostníkov váha. Nemá peniaze alebo odvahu?

Kým zahraničné vlády oznamujú nové a nové balíčky na podporu ekonomiky, slovenskí podnikatelia zatiaľ volajú po vládnej podpore márne. Doteraz sa dozvedeli len to, v čom sa ich nová garnitúra podporiť nechystá. Plánované oznámenie aspoň akých-takých stimulov sa neustále odkladá.

Americká rozšafnosť

Americká vláda poskytne krajine podporný balík v rekordnej hodnote dvoch biliónov dolárov. Ide o hodnotu desiatich percent HDP Spojených štátov amerických.

Až 500 miliárd dolárov je vyhradených na dotácie a pôžičky malým a stredným firmám, rovnako tak kľúčovým odvetviam. Letecký priemysel napríklad dostane 50 miliárd dolárov.

Vláda podporí aj príjmy bežných ľudí. Každý Američan dostane šek v hodnote 1200 dolárov. Rodičia okrem toho dostanú ďalších 500 dolárov na každé dieťa do 17 rokov.

Zvýši sa aj podpora v nezamestnanosti a to o 600 dolárov týždenne po dobu štyroch mesiacov.

Ide o bezprecedentný balík opatrení. Americký akciový trh na neho zareagoval strmým rastom. Index S&P 500 vzrástol v utorok o 9,4 percenta a aj nasledujúce dva dni rástol vysokým tempom.

Nemci si ušetrili na horšie časy

Podobné balíky schvaľujú aj iné štáty. Napríklad Nemecko do domácej ekonomiky jednorazovo investuje 750 mld. eur. Krajina zvýši svoje zadlženie po prvý krát od roku 2013.

Peniaze budú primárne použité na podporu podnikania. Malé a stredné firmy a živnostníci dostanú jednorazovo po 15 tisíc eur.

Na program štátnych záruk za firemné úvery je určených 400 mld. eur. Ďalších 100 mld. eur bude slúžiť na kapitálový vstup do firiem najviac ohrozených bankrotom. Rovnako 100 mld. eur bude mať k dispozícii na úvery firmám štátom vlastnená banka KfW.

Hodnota dlhu, ktorý si Nemecko požičia, dosiahne desať percent HDP krajiny. Okrem toho použije na podporu ekonomiky ďalšie zdroje, najmä rozpočtové prebytky z minulých rokov, v objeme 600 mld. eur.

Vládla Veľkej Británie včera oznámila, že uhradí živnostníkom a samozamestnávateľom 80 percent ich priemerného záropbku, počítaného podľa daňových priznaní za posledné tri roky. Okrem toho chce podporiť ekonomiku znížením daní pre maloobchod, či dotáciou malých podnikov. Okrem toho zhruba 343 mld. eur chce vláda použiť na garancie za firemné úvery a 20 mld. eur na daňové úľavy a subvencie najviac ohrozených firiem.

Slovenské firmy zatiaľ o podporu žiadajú márne

Slovenské podniky a firmy zatiaľ o žiadnom balíčku na ich podporu hovoriť nemôžu. Jediným opatrením je zatiaľ odklad termínu podávania daňových opatrení na koniec júna.

Firmy pritom bijú na poplach. Viaceré z nich, najmä živnostníci a malé firmy, majú už teraz existenčné problémy. Republiková únia zamestnávateľov upozornila, že mnohé firmy v súčasnosti nemajú hotovosť na úhradu svojich povinností voči štátu

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska súčasné obmedzenia, ak by trvali jeden mesiac, existenčne ohrozia 54 percent podnikateľov. Ak by trvali dva mesiace, tak je ohrozených až 95 percent firiem.

Aliancia uvádza, že si je vedomá bezprecedentnej situácie, ktorej čelíme. „Zároveň je však potrebné, aby vláda rešpektovala, že nie je možné, aby sa hospodársky život na viac mesiacov úplne zastavil, nakoľko by to malo devastačné následky na hospodárstvo SR,“ uviedla.

Aliancia preto vyzýva vládu, aby bol pri rešpektovaní patričných obmedzení obnovený ekonomický život „v horizonte niekoľkých týždňov“. Po tomto čase je podľa nej potrebné znovu otvoriť školy, obchody a podniky služieb a výroby.

Medzi opatrenia, ktoré podnikateľská aliancia navrhuje zaviesť patria záruky na úvery na lízing pre malé a stredné podniky. Ďalej dočasné zrušenie platieb sociálnych a zdravotných odvodov za marec, apríl a máj, rovnako tak oslobodenie výplat zamestnancov od dani z príjmu a odklad splátok úverov bez negatívneho zápisu v úverovom registri.

Najzraniteľnejší sú živnostníci a SZČO

Na vládu sa so žiadosťou o podporu obrátil aj Slovenský živnostenský zväz. „Dennodenne dostávame mailové správy a prosby od živnostníkov, ktorí nemajú možnosť vykonávať svoju prácu, aby vláda myslela na to, že sa ocitli v situácií bez akéhokoľvek príjmu, bez nároku na nezamestnanecké dávky, sú zmluvne zaviazaní financovať náklady, ktoré naďalej pretrvávajú – nájom, energie, odvody, poplatky, ale aj mzdy a odvody za svojich zamestnancov.

Častokrát zamestnávajú aj rodinných príslušníkov a tak sú celé ich rodiny v situácii veľkej neistoty z budúcnosti. Práve teraz očakávajú podporu od štátu, aby prežili,“ uviedol prezident zväzu Stanislav Čižmárik.

Medzi opatrenia, ktoré by živnostníkom pomohli, patrí podľa šéfa zväzu zrušenie platieb sociálnych a zdravotných odvodov SZČO za marec, apríl, máj, pričom tieto platby navrhuje zväz následne rozpočítať na platby odvodov počas nasledujúcich 18 mesiacov počnúc júnom.

Zväz ďalej navrhuje kompenzáciu pre všetky SZČO, ktoré stratili príjmy z dôvodu povinného uzatvorenia prevádzok. Mala by to byť fixná suma, napríklad vo výške 1 500 eur alebo určitý percentuálny podiel z príjmov SZČO za predchádzajúci rok.

Zväz ďalej navrhuje zaviesť príspevok zo strany štátu na úhradu minimálne 70 percent náhrady mzdy pre zamestnancov živnostníkov a malých podnikov, ktorí majú obmedzené prevádzky.

Živnostníkom by ďalej podľa zväzu pomohli aj splátkové úvery na minimálne dva roky s odloženým začiatkom splácania istiny o šesť mesiacov.

Vláda: Nebudeme plošne odpúšťať dane ani odvody

Vláda zatiaľ plošnú pomoc firmám odmieta. Podnikatelia sa skôr dozvedeli, čo všetko pre nich neurobí, ako to, v čom by ich podporila. Na balíku pomoci sa vraj len pracuje. Mal by byť „adresný a zodpovedný“.

I. Matovič už odmietol úvahy o úhrade 80 percent miezd zamestnancov postihnutých firiem. Rovnako tak povedal, že vláda nebude odpúšťať povinnosť platiť zdravotné a sociálne odvody plošne. Chce sa zamerať len na najviac zasiahnuté firmy.

„My s riešeniami prídeme, ale budú zodpovedné,“ povedal I. Matovič. Dodal, že od zamestnávateľov očakáva, aby povedali, „odkiaľ na to ako spoločenstvo zodpovedných ľudí zoberieme, kto nám na to požičia, za akých podmienok a kto to kedy zaplatí.“

Príspevok na jedného zamestnanca postihnutých firiem vo výške tisíc eur by podľa neho znamenal výdavok pol miliardy eur.

„Ak dnes niektoré firmy žijú v ilúzii, že všetky straty, akýkoľvek prepad tržieb zaplatí štát, teda my všetci, tak hovorím, že ich nebudú mať preplatené, lebo ako štát by sme skrachovali,“ povedal.

Bohatšie firmy sa budú podľa neho musieť zariadiť samy. „Určite nepôjdeme nejakým kobercovým náletom, ani tak, že by sme peniaze po Slovensku rozhadzovali z helikoptéry,“ zdôraznil premiér.

Finančné suchoty?

Vysvetľuje, že Slovensko má problém so získaním financií na finančných trhoch. Krajina podľa neho nedokáže predať nové dlhopisy v dostatočnom objeme a za dobrú cenu.

Slovensko vydalo dlhopisy najnovšie 18. marca. Priemerný výnosy predstavoval 0,25 percenta so splatnosťou desať rokov. Je pravdou, že výnos dlhopisov rastie. Investori totiž chcú mať  za svoje peniaze zaplatené viac ako doteraz. V septembri tak emitovalo Slovensko dlhopisy len za 0,03 percenta. Nejde však o dramatický nárast úrokov, ktorý by mal Slovenskej republike spôsobovať výrazné ťažkosti.

Problémom však môže byť slabšia likvidita finančných trhov. Ostatná emisia v objeme 30 mil. eur bola oveľa nižšia ako predchádzajúce emisie. Práve na zabezpečenie likvidity je preto zameraný program Európskej centrálnej banky. V rámci Pandemického núdzového programu (Pandemic Emergency Purchase Programme) bude ECB vykupovať dlhopisy v objeme až 750 mld. eur

Spolu so „štandardným“ kvantitatívnym uvoľňovaním v hodnote 120 mld. ide o približne sedem percenta HDP eurozóny. Peniaze sú určené práve pre vlády, ktoré by z nich mali podporiť svoje ekonomiky.

Európa podáva pomocnú ruku

Aj európska komisia vyšla jednotlivým vládam v ústrety. Zrušila dočasne platnosť programu rastu a stability. Ide o limity deficitu štátneho rozpočtu a zadlženia, ktorých cieľom bolo doteraz držať vlády na uzde. Aj preto museli všetky krajiny posielať svoje rozpočty na schvaľovanie do Bruselu. Už to však neplatí.

„Táto dočasná flexibilita národným orgánom umožňuje spraviť všetko čo je v ich silách, aby pomohli svojim zdravotníckym systémom, firmám a pracovníkom,“ uviedol podpredseda Komisie pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis. Dvere k balíku stimulov pre slovenských podnikateľov sú teda otvorené.

Balík podpory je vraj na ceste

Ministerstvo hospodárstva SR Richard Sulík sľúbil, že predstaví balík približne 50 opatrení „v čo najkratšom čase“. Uviedol, že si uvedomuje zložitosť situácie, v ktorej sa firmy pre koronakrízu ocitli.

Opatrenia by mali byť zamerané na udržanie cash-flow a zamestnanosti. Mohlo by ísť o nástroje na zníženie prevádzkových nákladov, na vykrytie strát, či natiahnutie rôznych povinností v čase. R. Sulík dodal, že vláda sa v čo najväčšej možnej miere bude snažiť použiť prostriedky z eurofondov.

Ak by sme vychádzali z objemu už balíkov stimulov z USA, či Nemecka, desať percent ročného slovenského HDP predstavuje 9,4 mld. eur. 🙂 O podobnej podpore ekonomiky nemôžu ekonomické subjekty na Slovensku ani snívať.

Jedna odpoveď na “Vláda zatiaľ s podporou firiem a živnostníkov váha. Nemá peniaze alebo odvahu?”

  1. investor píše:

    Dnes konečne prvé opatrenia vlády… Konečne. Vraj v hodnote 1 mld eur mesačne. Super. Ale stále chýba riešenie odkladu splátok hypoték a úverov…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *