Sobota 21. septembra. Meniny má Matúš

Vládne stimuly a ich dopad na komoditné trhy

Asi každému je jasné, prečo ceny komodít v čase recesie zvyknú padnúť veľmi rýchlo a zvyčajne aj hlbšie ako ceny akcií. Dôležité je však sa zamyslieť aj nad následkami vládnych stimulov a ich vplyvom na ceny komodít a globálnu ekonomiku.

Súčasná recesia so sebou priniesla úplne iný rozmer. Inovácie na finančných trhoch, možné špekulácie pri obchodovaní, využívanie finančnej páky, ale aj ďalšie možné faktory môžu mať na fungovanie ekonomiky ako celku naozaj veľmi ničivé následky. Prirodzene súčasná situácia a jej vplyv na komoditné trhy nabrala vďaka všetkým inováciám a pokroku úplne nové rozmery. Pre pochopenie je potrebné uvedomiť si najmä odlišnosti tejto recesie od tých predchádzajúcich, my sa teraz budeme konkrétne zaujímať odlišnosťami, ktoré sa týkajú komoditných trhov.

K tým by sme v prvom rade mohli zaradiť vládou poskytované stimulačné balíčky. Tie dosiahli naozaj obrovské rozmery. Za následok budú mať narastanie štátnych dlhov. Stimulovanie ekonomiky takouto formou možno teda označiť prinajmenšom za sporné. S teóriou stimulovania dopytu v ekonomike v čase recesie ako prvý prišiel Keynes v 30.-tych rokoch 20. storočia. Jeho model však predpokladal v čase expanzie vytváranie rozpočtových prebytkov a tých svedkami už niekoľko dekád v popredných ekonomikách svedkami nie sme. Vyspelé ekonomiky na čele s USA sa snažili zvyšovať životnú úroveň žitím na dlh. Tento dlh však bude musieť niekedy aj niekto splatiť a práve preto stimuláciu ekonomiky v súčasnej situácii, keď mnohé ekonomiky sa topia v dlhoch, práve stimulačnými balíkmi nemusí byť teda najšťastnejším riešením.(Druhé riešenie je dlh monetizovať na úkor užívateľov peňazí).

Za ďalšie hlavné odlišnosti tejto recesie v porovnaní s tými predchádzajúcimi, ktoré sa dotýkajú aj komoditných trhov  možno označiť enormné zvyšovanie ponuky peňazí a nacionalizáciu (zoštátňovania), ktorá sa týka nielen menších spoločností, ale aj hlavných hráčov na trhu.

Vysoká volatilita – veľa špekulantov

A práve tieto odlišnosti robia zároveň trh pre odvážnych investorov veľmi zaujímavým. Na trhu s komoditami je v podstate možné takmer úplne všetko. Volatilita je veľmi vysoká a s pomocou finančnej páky sa dajú pri špekuláciách zarobiť už za pár minút veľmi zaujímavé peniaze. Pri obchodovaní na trhu s komoditami je však treba byť stále v strehu, pretože aj malá zmena môže znamenať pre investora katastrofu. Hlavnou nevýhodou celého trhu komodít a jeho fungovania je to, že ide o obchodovanie futures kontraktov, teda kontraktov s vysporiadaním v budúcnosti. Reálny dopyt z celkového objemu zrealizovaných kontraktov predstavuje iba zlomok z celkového dopytu na komoditných burzách. Jeho prevažnú väčšinu tvorí dopyt špekulantov, ktorí sa snažia na týchto kontraktoch zarobiť. Keďže na trhu komodít je možné využívať finančnú páku, nemožno sa teda čudovať, že špekulatívne obchody prekračujú častokrát hodnotu 90 % zo zrealizovaných obchodov.

Vládne stimuly v Číne

Poďme sa však bližšie venovať vládnym stimulom a ich vplyvom na cenu komodít. Zoberme si len príklad Číny, ktorá zo svojho protikrízového stimulačného balíčka určila 100 mld. USD na výstavbu železníc. Treba si však uvedomiť, že na výstavbu obrovských projektov (tým máme teraz na mysli nielen železnice, ale aj ostatné projekty, ktoré majú vlády v súvislosti s krízou realizovať s účelom znížiť mieru nezamestnanosti v krajine) bude potrebné obrovské množstvo ocele, cementu a iných komodít. Keďže produkcia Číny nestačí pokryť dopyt po niektorých komoditách potrebných na výstavbu plánovaných projektov, dovoz komodít nabral rekordné rozmery. Cena komodít na burzách v poslednom období teda narástla najmä vďaka špekuláciám a vládnym stimulom až neprirodzene vysoko na súčasnú situáciu.

A čo sa dialo na trhoch? Ceny komodít v posledných troch mesiacoch zaznamenali výrazný nárast. Tento nárast bol najvýraznejší v máji, keď napríklad cena ropy narástla o 30 %. A čo za týmto nárastom cien komodít stojí? Je to skutočný dopyt, ktorý sa zvyšuje a naznačuje tak zotavovanie sa ekonomiky z recesie. Odpoveďou je – nie úplne. Za nárastom cien komodít stojí najmä rekordný dopyt zo strany Číny, ktorá sa snaží o získanie väčšieho vplyvu aj na trhu s komoditami. Do centra ich pozornosti sa dostala najmä meď, hliník a železná ruda.

Situácia so sójou vyzerá kriticky

Dopyt Číny však podobne zaznamenal rekordné úrovne aj pri iných komoditách, pričom nemožno zabudnúť spomenúť sóju. Pri nej vyzerá situácia naozaj v tomto roku kriticky. Veď USA predpokladajú pokles zásob sóje na 5-ročné minimá a Argentínu postihlo obdobie sucha. Ponuka sóje na trhu v tomto roku bude teda v porovnaní s očakávaniami o dosť nižšia, čo bude cenu sóje tlačiť nahor. Aj pri sóji zohráva hlavnú úlohu taktiež čínska vláda, ktorá sa rozhodla pre nákup komodít a to s cieľom vytvorenia rezerv. Čína sa snaží situáciu na trhu využiť vo svoj prospech. V podstate ide o snahu získať väčší vplyv nad tvorbou ceny komodít a zároveň o vytvorenie zásob komodít. Čína sa vplyv nad komoditami snaží získať jednak prostredníctvom investícií do spoločností a zároveň aj prostredníctvom investícií do komodít. Načasovanie týchto pokusov zameraných na získanie vplyvu na trhu komodít zo strany Číny možno označiť naozaj za veľmi dobré.

Vládne stimuly tak v podstate tlačia ceny komodít nahor a to spôsobuje, že z takéhoto vývoja logicky môžu najviac profitovať ekonomiky, ktoré nie sú zadlžené. A v takejto pozícii sa v súčasnosti nachádza práve Čína. Tá v konečnom dôsledku teda bude pravdepodobne víťazom tejto recesie, zatiaľ čo hlavným problémom ostatných ekonomík bude v budúcnosti splácanie štátneho dlhu.

Vládne stimuly a investície krajín do komodít v takých obrovských objemoch, aké realizovala v poslednom období najmä Čína môžu mať na trh veľmi negatívny dopad. V podstate zvyšujú rozdiely medzi bohatými a chudobnými krajinami, ktoré si v tak ťažkej situácii, v akej sa práve v období recesie môžu ocitnúť, nemôžu dovoliť nakupovať komodity v takom objeme, aký by nakupovali v prípade, že ich cena by vďaka nadmernému dopytu nešla výrazne nahor. V niektorých chudobných krajinách by tak dokonca mohlo v budúcnosti prísť aj k hladomoru, v prípade, ak by ponuka bola komodít, ako napríklad kukurice, sóje, pšenice a pod. bola nedostatočne vysoká a zásoby krajiny by nedokázali pokryť potreby. Vládne stimuly a pomocou nich realizované nákupy komodít majú teda na celosvetovú ekonomiku negatívny dopad, pretože znevýhodňujú niektoré krajiny.

Autor je analytik CI Komodity.

Obchodujete s komoditami?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *