Stvrtok 21. novembra. Meniny má Elvíra

Vo štvrtok nás čaká kľúčové zasadnutie ECB. Čo prinesie?

Európsku centrálnu banku čaká tento štvrtok najdôležitejšie zasadnutie za posledné roky. Investori očakávajú, že banka oznámi nové opatrenia, ktoré by mali naštartovať ekonomiku. Čo konkrétne môžeme čakať?

“Bude to pravdepodobne najzaujímavejšie zasadnutie od marca roku 2016. Máme tu totiž kombináciu ekonomických otázok, politických problémov a očakávanú výmenu na poste prezidenta banky,“ povedal pre Reuters Frederik Ducrozet, stratég spoločnosti Pictet Wealth Management.

M. Draghi má totiž poslednú možnosť s pozície prezidenta ECB presadiť zásadné rozhodnutie. Dňa 31. októbra zo svojej funkcie po uplynutí mandátu odstupuje.

V roku 2016 ECB zrazila depozitnú sadzbu na mínus 0,4 percenta a zvýšila objem výkupu aktív na 80 miliárd eur mesačne. Výkup sa navyše rozšíril okrem vládnych aj na firemné dlhopisy. Mnohí očakávajú, že štvrtkové zasadnutie (12. septembra) bude rovnako zásadné.

”Prezident ECB, Mario Draghi, vytvoril na trhu vysoké očakávania. Teraz je čas ich naplniť,“ hovorí Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank. Dodáva, že ak ECB neoznámi tento týždeň zavedenie masívneho monetárneho stimulu, bude mať o to viac práce na decembrovom zasadaní. Šance na úspech budú pritom podľa neho oveľa menšie a makroekonomické prostredie oveľa viac neisté.

Čo môžeme čakať

Až 90 percent ekonómov, ktorých sa pýtala agentúra Reuters, očakáva, že ECB vo štvrtok oznámi nové kolo kvantitatívneho uvoľňovania v hodnote 30 miliárd eur so štartom v októbri. ”Tento objem by získal väčšinovú podporu predstaviteľov centrálnej banky,“ myslí si Ch. Dembik. Analytici portálu FXStreet.com očakávajú, že QE dosiahne až objem 40 mld. eur a bude trvať do konca budúceho roka.

ECB môže okrem toho upraviť aj s ďalšie parametre QE, napríklad dĺžku trvania programu alebo kritériá na vykupované cenné papiere. Mohla by napríklad zvýšiť limit 33 percent, v ktorom je oprávnená držať dlhopisy jedného štátu. Teoreticky pripadá do úvahy aj možnosť rozšírenia programu okrem dlhopisov aj o akcie.

Zhruba štvrtina ekonómov oslovených Reuters očakáva zníženie sadzieb o 20 percentuálnych bodov. Ide o ďalšie opatrenie očakávaného balíčka. „Efekt tohto kroku pri oživení inflácie však bude veľmi nízky,“ myslí si Ch. Dembik. Okrem toho môžu predstavitelia banky naznačiť trajektóriu znižovania sadzieb do budúcnosti. Pôsobilo to ako verbálna intervencia, na ktorú sú trhy citlivé. Očakávajú do konca budúceho roka celkové zníženie sadzieb o 35 bodov.

Ďalším očakávaným opatrením je možné odstupňovanie sadzieb pre vklady bánk podľa objemu, ktoré do ECB vložia. Cieľom by bolo uľaviť bankovému sektoru, no aj konečným sporiteľom. Plány na znižovanie sadzieb sa totiž stretávajú s ostrou kritikou najmä v Nemecku, kde časť klientov bánk platí za to, že si môžu svoje úspory uložiť na bankový účet. Banky tam prenášajú negatívne sadzby aj na koncových klientov.

Ak by boli depozitné sadzby pre banky odstupňované, znamenalo by to pre ne istú úľavu. Analytici však pochybujú, či toto opatrenie bude zavedené už na tomto zasadnutí ECB alebo až v budúcnosti.

Nové inflačné očakávania

Čo sa však očakáva, je zmena inflačného cieľa ECB. Tá už 16 rokov fixuje svoje očakávania inflácie „na blízko, ale stále pod“ dvomi percentami. Najnovšie však M. Draghi povedal, že inflačný cieľ by mohol byť stanovený viac symetricky. Nebol konkrétny v tom, čo presne tým myslí, môžeme sa ale domnievať, že ECB by akceptovala aj infláciu nad dvomi percentami.

Čo by to znamenalo? Centrálna banka by sa nemusela báť, že svojimi opatreniami prestrelí a inflácia vyletí nad dve percentá. Situáciu by riešila, až vtedy, keby k tomu došlo. Takáto možnosť by jej ešte viac uvoľnila ruky smerom k odvážnejším opatreniam.

Akú veľkú silu ešte ECB má?

Experti sú však napriek tomu pesimistickí. Obávajú sa, že avizované opatrenia nebudú mať na žiadny vplyv na ekonomiku. Až 80 percent expertov podľa Reuters neverí schopnosti ECB ovplyvniť infláciu. Aj v prípade, že by centrálna banka oznámila zníženie sadzieb, obnovila QE a odstupňovala depozitných sadzieb pre banky, teda všetky tri očakávané opatrenia, analytici spoločnosti Nomura hovoria, že je veľmi otázne, ako veľký dopad by to na ekonomiku malo.

Na druhej strane F. Ducrozet predpokladá, že ak by QE trvalo bez časového obmedzenia, mohlo by to mať povzbudivý dopad na vládne výdavky. Štátom by to ešte viac zlacnilo financovanie a vydávanie dlhopisov. Táto úvaha sa však týka len časti eurozóny. Nemecko a severná Európa majú totiž už i dnes extrémne lacné vládne zdroje. Masívne stimuly však nevidíme.

Rozbuška k obchodnej vojne s USA

Ch. Dembik dodáva ďalší rozmer očakávaných krokov. „Ak ECB vo štvrtok oznámi nové opatrenia, trhy to pravdepodobne na týždeň, dva, upokojí. Bude to však zároveň znamenať test pre kurz EUR/USD. Menový pár bude pravdepodobne oslabovať ešte nižšie pod hodnotu 1.100, a to aj na základe očakávania ďalších stimulov.“

Európa sa tak podľa neho môže stať terčom obchodnej vojny Donalda Trumpa. Euro je už dnes oveľa slabšie ako dolár. Aj vďaka tomu obchodný deficit USA s Európou rýchlo rastie a blíži sa hodnote, ktorú dosahujú Spojené štáty v obchode s Čínou. “Kombinácia rastúceho deficitu a expanzívnej monetárnej politiky pravdepodobne v nadchádzajúcich týždňoch alebo mesiacoch vyprovokuje D. Trumpa k odpovedi voči EÚ,“ obáva sa analytik.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *