Streda 19. júna. Meniny má Alfréd

Voľby v USA: Nebezpečenstvom je protekcionizmus

Voľba prezidenta USA je považovaná za jednu z hlavných udalostí, ktorú očakávali aj investori po celom svete. Opýtali sme sa preto odborníkov na finančné trhy, ako vnímajú zvolenia Barack Obama práve z pohľadu investorov.

Na naše otázky odpovedali Marek Hatlapatka, Head of Research firmy Cyrrus, Josef Kvarda, analytik finančnej skupiny Atlantik, Petr Kalina, portfólio manager fondu RSJ NewMarkets a Daniel Marván, maklér spoločnosti Fio.

Vplyv volieb na americkú i svetovú ekonomiku

V prvej otázke sme chceli vedieť, aký bude mať podľa odborníkov vplyv zvolenie demokratického kandidáta a ovládnutie oboch komôr senátu domokratmi na ekonomiku a finančné trhy.

Marek Hatlapatka myslí, "že z krátkodobého hľadiska je jedno, či vyhral osobách alebo McCain. Finančná kríza a fiškálne opatrenia, ktoré boli prijaté už pred voľbami, totiž novému prezidentovi do značnej miery spútajú ruky v prvej časti prezidentského mandátu. Predpokladám, že sa bude snažiť vystupovať veľmi aktívne, priam aktivisticky, napríklad v oblasti stimulácie ekonomiky vládnymi výdavkami, čo síce v prvej fáze môže pomôcť vyhnúť sa hlbšej recesii, z dlhšej perspektívy to však môže mať katastrofálne dôsledky pre americkú ekonomiku i finančné trhy. Po upokojení situácie totiž možno očakávať zvýšenie daní k eliminácii vzniknutého federálneho deficitu a tiež snahu výrazne regulovať bankový a kapitálový trh." 

Podobne vidí situáciu aj Petr Kalina: "Víťazstvo Baracka Obamu a demokratov povedie k rozsiahlejším štátnym výdavkom do ekonomiky než v prípade víťazstva McCaina (republikánov). Očakávaný deficit štátneho rozpočtu na najbližšie obdobie 2009 – 2010 už pred víťazstvom Obamu dosahoval značné rozmery (vďaka schválenému programu TARP a ďalším výdavkom na začiatku krízy). Jeho víťazstvo bude znamenať ďalšiu eskaláciu deficitu a celkového štátneho dlhu USA. Obama sľúbil bezprostredne po voľbách dodatkovú finančnú injekciu 50 mld USD do ekonomiky. Jeho hlavný záujem vo volebnom období je na tvorbu pracovných miest, daňové úľavy a podpora pre malých a začínajúcich podnikateľov. Jeho program (a aj súčasná politika FED) povedie k zmierneniu dopadu krízy na spotrebu obyvateľov, avšak povedie k rastu dlhu pre ďalšie generácie a oslabeniu pozície dolára ako rezervnej meny."


Josef Kvarda vidí situáciu pozitívne: "Republikánská vláda nesie veľkú zodpovednosť za finančnú krízu, Obama má plán na riešenie finančnej krízy. Prípadné úspešné splnenie tejto úlohy je kľúčom pre zlepšovanie ekonomiky a posilnenie cien akcií." 
 
Daniel Marván vidí najväčšiu hrozbu niekde inde: "Obama a jeho Demokratická strana budú mať snahu viac podporiť strednú triedu. Bohatší Američania sa pravdepodobne dočkajú vyšších daní. Vzhľadom k súčasnej miere zdanenia v USA by to pre ekonomiku nemal byť podstatný problém. Obama sa tiež, na rozdiel od republikánov, ktorí kládli väčší dôraz na stabilizáciu finančných trhov, viac zameria na podporu spotrebiteľského dopytu. Plány na stiahnutie z Iraku sa môžu odraziť v nižšom zbrojnom obstarávaní. Nový prezident bude tiež pravdepodobne viac odolávať tlaku na rozšírenie ťažby ropy na území USA. Potenciálne nebezpečenstvo ako pre americkú, tak pre globálnu ekonomiku, vidím vo väčšej náchylnosti demokratov k protekcionizmu." 

V druhej otázke analytici odpovedali na otázku, aký bude mať vplyv výsledok prezidentských volieb v Spojených štátoch na svetovú ekonomiku, prípadne na región strednej Európy.

Marek Hatlapatka vidí riziko predovšetkým v dlhom časovom horizonte: "Podobne ako na ekonomiku samotných USA môže mať zvolenie Obamu aj na svetovú ekonomiku síce krátkodobý pozitívny efekt, pretože fiškálna stimulácia americkej ekonomiky pomôže aj európskym a ázijským ekonomikám. Ak sa však americká ekonomika stane preregulovanou a postupne vzrastie daňové zaťaženie alebo progresivita daní, zníži sa flexibilita americkej ekonomiky ako významný nositeľ globálneho ekonomického rastu."

Podľa Petra Kalinu "prebieha globálne úplne zrejmý príklon k rastu štátneho vplyvu do ekonomiky. Nie je to dôsledok volieb USA, ale skôr reakcie vlád vyspelých krajín na prebiehajúcej kríze. V našom regióne kríza pravdepodobne povedie k posilneniu pozície ľavicovo zameraných strán, dôkazy už vidíme v poslednom vývoji politickej scény v ČR." 

Josef Kvarda sa prikláňa k podobnému záveru, ako v prvej otázke: "Zlepšenie ekonomiky a finančných trhov USA by cez posilnenie dopytu a produkcie vo svete posilnilo globálny ekonomický rast."


Daniel Marván aj tu vidí "nebezpečenstvo v možnom raste protekcionizmu, ktorý by poškodil svetovú ekonomiku. Z krátkodobého hľadiska môžu naopak pomôcť stimuly zamerané na spotrebyteľský dopyt."

Počiatočný optimizmus dlho nevydrží

Prvotné reakcie investorov na správu o zvolení Obamu boli skôr pozitívne. Chceli sme vedieť, či to možno pripísať predpokladanému výsledku, ktorý investorov upokojl, alebo skôr očakávaniu výraznejších zmien v politike aj ekonomike.


Marek Hatlapatka by "skôr pozitívnu reakciu pripísal istote, že prezident bol zvolený bez zdĺhavých komplikácií alebo prepočítavania hlasov. Nemyslím si však, že by optimizmus zo zvolenia Obamu na finančných trhoch vydržal. Nevidím žiaden nástroj alebo myšlienku, ktorú presadzuje Obama, a ktorá by mala potenciál významne zlepšiť náladu medzi investormi. Postupne sa tak opäť na prvé miesto dostanú čísla o vývoji americkej ekonomiky a tie ešte nutnú dobu nebudú príliš povzbudivé. Navyše finančné trhy si postupne uvedomia, že ich čaká silnejšia regulácia." 

Krátkodobý vplyv vníma tiež Petr Kalina: "Zvoleniu Obamu je pre akciové trhy aspoň krátkodobo pozitívny impulz, pretože znamená zmenu vzhľadom na Bushovú politiku, ktorá u účastníkov na trhu nemala vysoký kredit. Voľby prebiehali v období, keď celosvetovo zaznamenávame upokojenie na medzibankovom trhu a zmiernenie tempa nákupo z akciových fondov. Pozitívne očakávania zmeny v dôsledku volieb len pozdvihli nedávnu korekciu (smerom nahor) krátkodobo prepredaného akciového trhu." 

Josef Kvarda si myslí, že je to "hlavne očakávaním výraznejších zmien v ekonomike a riešení a ukončenie finančnej krízy a zastavenie recesie, ale aj tým, že sa nenaplnila málo pravdepodobná varianta víťazstvo McCaina."


Podľa Daniela Marvána je najväčším pozitívom očakávaná zmena: "Američania sú po osemročnej vládoe Busha značne unavení a Obama predstavuje zmenu. Na strane Obamu navyše stojí značná časť médií, ktoré sa vytváraní pozitívneho ohlasu spolupodieľajú. Navyše som presvedčený, že aj McCain by v prípade víťazstva bol prijatý spočiatku pozitívne, keďže po neistote, kto bude zvolený, prichádza istota. A tá je zvyčajne prijímaná lepšie ako neistota."

Podarí sa splniť sľuby?

Ekonomika USA je v úbohom stave a prezidenta čaká veľa práce, aby zrealizoval, čo ľuďom sľubuje. Aké má podľa odborníkov nový prezident vôbec šanca dokázať za štyri roky ľuďom, že sa vo svojom výbere nemýlili?


Marek Hatlapatka si myslí, že "Obama nebude schopný plniť väčšinu svojich predvolebných sľubov, má však v rukách silný tromf a to súčasnú krízu. Na ňu sa môže odvolávať pri zdôvodňovaní, prečo nesplnil to či ono. Na rozdiel od niektorých iných komentátorov si myslím, že si nemohol pre svoje prezidentování vybrať vhodnejší okamih. Americká ekonomika aj kapitálový trh sa časom opäť zdvihnú a zásluhy na tom môžu byť, minimálne širokou verejnosťou, pripisované práve Obamovi. Situácia mi do určitej miery pripomína "New deal" prezidenta Roosevelta. Aj tento prezident bol považovaný za strojcu ekonomického oživenia v tridsiatych rokoch, i keď príspevok jeho aktívnej hospodárskej politiky je prinajmenšom sporný."


Josef Kvarda je väčší optimista: "Štyri roky je dlhá doba, veľmi skoro aj vďaka demokratickému kongresu budú nasledovať ďalšie pomocné opatrenia ekonomike a riešenie finančnej krízy, šance naplniť očakávania ľudí v iných oblastiach je."


Podľa Petra Kalina "šancu nepochybne má, pretože sa domnievam, že ekonomická kríza skončí ešte počas jeho volebného obdobia. Podľa môjho názoru si demokrati budú musieť dať veľký pozor na tempo oslabovania pozície dolára ako rezervnej meny. Nedávne posilnenie americkej meny vyvolané poklesom cien ropy (a čiastočne hľadaním safe heaven) sa môže ukázať ako krátkodobé. Návrat k trendu oslabovania dolára by znamenal aj pokles príťažlivosti dolárových aktív, čo by ekonomickú situáciu USA ďalej zhoršilo." 

Daniel Marván si myslí, že "prezident má svoj osud v tomto smere len čiastočne vo svojich rukách. Do hry vstupuje celý rad neznámych. Na druhej stranu v jeho prospech hrá pravdepodobné zlepšenie hospodárskej situácie v druhej polovici jeho mandátu. Je nepravdepodobné, že až budú Američania za 4 roky opäť voliť, bude situácia ešte horšia ako dnes."

Posledná otázka mieri priamo k tomu, ako sa bude musieť nový prezident v realite vzdialiť svojim volebným sľubom.

Marek Hatlapatka je skôr opatrný: "Myslím, že vďaka finančnej kríze sa tentoraz predvolebné sľuby dostali do veľmi odvážnych teritórií a padali veľmi silné slová. Neviem, či niekto čaká, že bude veľká časť týchto sľubov splnená. Ako som však už naznačil, Obama sa môže „vyhovárať" na finančnú krízu a potrebu riešiť iné problémy, čo pre neho v očiach verejnosti môžu byť poľahčujúce okolnosti. A ak sa povedzme na konci svojho prvého volebného obdobia začne americkej ekonomike opäť dariť, nesplnené sľuby budú zabudnuté."


Na pochybách je aj Daniel Marván: "Plnenie jeho predvolebných sľubov bude vo finančnej oblasti narážať na skutočnosť, že USA stoja na pokraji recesie. Na ich financovanie teda bude menej peňazí, než predpokladal v čase, keď pripravoval svoj program. Pokiaľ ide o sľuby v zahraničnej oblasti, je otázkou, či bude za 16 mesiacov, do kedy chce Obama stiahnuť amerických vojakov z Iraku, bude iracká armáda schopná udržať v krajine poriadok. Stiahnutím za každú cenu bez ohľadu na bojaschopnost irackých vládnych síl by Obama riskoval zodpovednosť za stratu Iraku."


Trochu iný názor má Peter Kalina, podľa ktorého "je pravdepodobné, že sa Obama nebude musieť príliš vzďaľovať od svojich volebných sľubov. V období krízy budú aj republikáni náchylnejší na schválenie podporných programov."


Podobný názor zastáva aj Josef Kvarda: "Záleží na oblasti, ale v prípade podporných opatrení ekonomike nie je zásadný dôvod aby sľuby nesplnil a vo väčšine prípadov sa to týka tiež ďalších bodov programu."

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *