Piatok 16. novembra. Meniny má Agnesa

Vráti sa kapitálové poistenie opäť na trh?

Európska ekonomika zažíva úspešné časy. Čaká sa na sprísňovanie politiky ECB a rast sadzieb. O tom, čo táto situácia bude znamenať pre poisťovníctvo, sa rozprávame s riaditeľom inštitucionálnych vzťahov a hlavným ekonómom spoločnosti Generali CEE Holding Miroslavom Singerom.

Slovensko a celá stredná Európa sa aktuálne teší priaznivému makroekonomickému vývoju. Mzdy rastú, nezamestnanosť je na historických minimách. Čo z toho vyplýva pre poistný trh?

Poisťovníctvo je bytostne spojené so strednou triedou. A táto časť spoločnosti na súčasnom priaznivom ekonomickom prostredí profituje najviac. Znamená to, že poistný trh vo všetkých krajinách, kde sme ako holding prítomní, rastie. To je dobrá správa.

Je možné hovoriť o nejakom jednotnom trende pri rozvoji životného a neživotného poistenia naprieč krajinami, alebo je situácia v každej krajine odlišná?

Miroslav Singer – hlavný ekonóm Generali CEE a bývalý guvernér ČNB

V každej krajine je to inak. Na Balkáne napríklad rýchlo rastie motorizácia. Tým, ako si ľudia kupujú autá, penetrácia povinného poistenia a havarijného poistenia sa rýchlo zvyšuje. Závisí to teda od stupňa ekonomického rozvoja. V našom regióne je napríklad silný rast majetkového poistenia, sú ale krajiny, kde je dopyt v tejto oblasti ešte malý.

Navyše je treba dodať, že v štátoch kde rýchlo rastie životná úroveň, no ešte so slabou úrovňou verejného zdravotníctva, sa zvyšuje apetít ľudí priplatiť si za skutočne kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Jednak si to ľudia môžu dovoliť, no zlepšuje sa aj ich znalosť toho, ako by malo zdravotníctvo v skutočnosti fungovať.

Súčasná vláda na Slovensku nie je poisťovníctvu veľmi naklonená. Sektor sa musí vysporiadať s novou daňou, ktorá sa navyše bude týkať aj starých zmlúv. Ako to hodnotíte?

Nechcem komentovať konkrétne vládne kroky. No poisťovníctvo je dlhodobý biznis, takže nárazové zmeny mu určite nerobia dobre. Ak môžem uviesť jeden príklad: ani v Maďarsku neboli poisťovne nadšené z toho, ako sa zavádzala pomerne silná ochrana spotrebiteľa. Tiež tam išlo o odkupy, provízie a transparentnosť, teda podobné témy ako v iných krajinách. No ten proces bol relatívne dlhodobý a preto predvídateľný. Téma sa riešila zhruba dva roky, takže sa do praxe zavádzala oveľa jednoduchšie a trh sa na ňu dokázal pripraviť. Keď sa robia zmeny týmto spôsobom, určite to menej bolí.

Zo slovenského trhu úplne vymizlo sporenie cez poistky. Myslíte si, že tieto produkty sa ešte niekedy môžu vrátiť, napríklad také kapitálové životné poistenie?  

Myslím si, áno. Keď vzrastú úrokové sadzby a bezpečné podkladové aktíva opäť získajú kladné výnosy, poistný trh na to bude môcť reagovať. Nemyslím si, že sa vrátia 90-te roky. Zažil som ich ako šéf asset management spoločnosti a regulácia vtedy bola pre poisťovne, v porovnaní s podielovými fondami, oveľa miernejšia. Z toho mimochodom logicky vyplynul raketový nárast investičného životného poistenia. Regulácia poisťovníctva je však už dnes oveľa prísnejšia, takže táto situácia sa už nezopakuje, no predpokladám, že poistné produkty, ktoré dokážu sporiteľom garantovať nejaký výnos, si svoje miesto na trhu opäť nájdu.

Myslíte si, že investori budú opäť vyžadovať istotu?

Áno, svedčí o tom aj súčasný úspech retailových dlhopisov. Svet sa normalizuje a inflácia sa posúva k normálnym hodnotám. Spôsob zhodnocovania peňazí cez poistenie začne byť preto pre klienta opäť atraktívny.

Rast európskeho hospodárstva dosahuje slušné hodnoty a aj inflácia už prekročila dve percentá, teda cieľovú hodnotu ECB. Myslíte si, že centrálna banka zrýchli tempo sprísňovania monetárnej politiky?

Ešte pred pol rokom sa zdalo, že to pôjde pomalšie, ale myslím si, že sa trochu podceňuje dopad kurzu eura na infláciu v Európe. Tým, že dolár posilňuje a euro oslabuje, inflácia rastie rýchlejšie. Zvyšuje to teda pravdepodobnosť, že ECB dodrží svoj jastrabí výhľad. Na druhej strane nepredstavujme si niečo zásadne dramatické. Bude to pravdepodobne len drobné zvýšenie.

To áno, no ide aj o sentiment a signál, ktorý ECB vyšle.

To určite. Sentiment už vidíme na cenách komodít, alebo na raste zamestnanosti. Dnes musia napríklad firmy o zamestnancov bojovať oveľa viac ako v minulosti. Takáto situácia vytvára u ľudí obrovskú mieru príjmovej istoty, čo povzbudzuje spotrebiteľský dopyt.

Je to pozitívna situácia…

My v ČR sme napríklad, na rozdiel od Slovenska, zažili v období po finančnej kríze stagnáciu, či niekde až pokles miezd. Prejavilo sa to enormným nárastom úspor domácností. Vklady na bežných účtoch stúpli za päť rokov o tretinu, čo malo samozrejme negatívny vplyv aj na spotrebu a rast ekonomiky. Dnes je situácia opačná. Ľudia majú istotu, že prácu mať budú, či už súčasnú, alebo nejakú inú, a to vytvára veľmi pozitívnu spotrebiteľskú náladu a ťahá rast ekonomiky. Máme tu najlepší spotrebiteľský sentiment za veľmi dlhú dobu.

No nie všetko je pozitívne. Napriek dobrým číslam čelíme nebývalému rastu populizmu a extrémizmu. Môže to mať vplyv aj na ekonomiku?

Áno, môže. Minulý rok na jeseň vyšla na túto tému veľká štúdia od Deutsche bank. Skúmali riziká pre ekonomický rast na základe dát od roku 1900. Štúdia prišla k záveru, že vlny populizmu paradoxne krízy nasledujú, nie im predchádzajú. Populistické strany sa vezú na vlnách nálad. Musíme si uvedomiť, že takto funguje demokracia, takže by som to nevidel veľmi tragicky. Na druhej strane treba uznať, že obchodná vojna ako taká je veľmi nepríjemným faktom.

Súčasní populisti však majú v rukách nové nástroje, napríklad sociálne médiá, ktoré dokážu ľahko zneužiť. Nečelíme tak novej situácii?

Nie, osobne by som sociálne siete nepreceňoval. Aj v minulosti existovali bulvárne médiá, ktoré šírili politicky nekorektné informácie. Napríklad otvorené štvanie proti židovskej komunite začiatkom storočia. Nie je to teda nový fenomén. Protisystémové nálady v spoločnosti vždy boli a budú. Oživia sa väčšinou vždy po nejakej ekonomickej katastrofe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *