Streda 17. január. Meniny má Bohdana

Vybaví sa to cez známeho našej známej (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Koncotýždňový mierne oslabujúci dolár poskytol impulzy rope i drahým kovom. Grécke problémy sú aj o populizme a poučení z neho, a to aj pre Slovensko aj pre celý svet. A natíska sa otázka, či legálne poplatky nahradia tzv. bočáky.

Pôvodne som chcel písať o šialenstve slova patient (angl. – trpezlivý) a o tom, ako očakávanie/neočakávanie tohto slova vo vyjadreniach predstaviteľov Fed-u točilo finančnými trhmi a ako reagoval kráľovský menový pár EURUSD, ktorý v druhej polovici týždňa na chvíľu zmenil smer a s oslabujúcim US dolárom nakrátko stúpli ceny čierneho zlata. Pôvodne som chcel obšírnejšie písať aj o Grécku, nakoniec som zvážil, že sú to témy, o ktorých sa v uplynulých dňoch pohovorilo dosť a tak som tému komentára viac zameral domácim smerom.

K USD len toľko, že strácal voči všetkým hlavným svetovým menám (euro bolo v piatok večer na úrovni 1.0805 a japonský yen na 120.14 USDJPY). US dollar index merajúci silu amerického doláru voči košu svetových mien stratil v piatok 1,39 percenta, čo – ako upozornil analytik Capital Markets Dušan Šedík – poskytlo pozitívny impulz rastu cien ropy (ľahká americká WTI – 45.72 USD, severomorský Brent – 54.98 USD). Pokles dolárovej sily sa prejavil aj na trhu drahých kovov. Zlato si pripísalo 1.03 percenta a striebro až 3.67 percenta. 

V centre pozornosti médií bolo aj rokovanie gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa s hlavnými predstaviteľmi európskych veriteľov po tom, čo kvôli politickej a ekonomickej neistote začali denno-denne miznúť z gréckych bánk stovky miliónov eur. Predseda Euroskupiny ministrov financií Jeroen Dijsselbloem povedal, že ak sa finančný tlak na Grécko ešte zvýši, Atény budú musieť zaviesť kapitálové kontroly, aké v roku 2013 musel zaviesť Cyprus, keď ľudia v obavách z možného zrútenia tamojšieho bankového sektoru začali hromadne vyberať svoje úspory.

Hlavný ekonóm Ery Jan Bureš situáciu okomentoval slovami, že strach z Grexitu sa vracia na scénu:

„Hrozí, že ECB ešte Grékom sprísni prístup k hotovosti. Nie div, že investori sú nervózni. Aténam tečie do topánok zo všetkých strán a dalšia pasivita ich ľahko môže dohnať ku kapitálovým kontrolám, teda fakticky na hranu Grexitu.“

Verejná mienka s otáznikom: Je od ´89 všetko drahšie?

Z rýdzo domácich správ ma zaujala skutočnosť, že deflácia prepisuje rekordy – zatiaľ čo v januári sa ceny tovarov a služieb prepadli o 0,4 percenta, vo februári to bolo už o pol percenta. Napriek deflácii sa obyvatelia Slovenska naďalej sťažujú na nárast cien a s nostalgiou spomínajú na staré zlaté časy socializmu, keď mlieko stálo dve koruny a krčmová perlivá dvanástka dve koruny osemdesiat halierov. Verejná mienka je totiž taká, že od Novembra ´89 je „všetko drahšie“. Nie je! Mnohé potraviny sú podstatne lacnejšie než boli pre pádom socializmu – ako to vlani pre portál Investujeme.sk aj vyrátala analytička Poštovej banky Dana Vrabcová.

Vrátim sa ale do súčasnosti. Napriek deflácii sa slovenským domácnostiam aj dnes zdá všetko čoraz drahšie. Podľa odborníkov ide o tzv. pocitovú infláciu

K tomu len dodám, že za aktuálne nízke ceny v obchodoch môže viacero faktorov, predovšetkým dlhodobo padajúce ceny ropy. Ich krátkodobý rast, ako tomu bolo napríklad koncom uplynulého týždňa, nemá na maloobchodné ceny potravín žiaden vplyv. Osobne si myslím, že ak sa vnímanie deflácie dostane do krvi aj radovým občanom, slovom, že si všimnú, že v obchodoch to nie je stále drahšie a drahšie, ale uvedomia si aj pokles cien, tento fakt sa stane predmetom ostrého predvolebného politického boja.

A potom sa dozvieme, že za nízke ceny môže ľudomilná sociálne cítiaca vláda Roberta Fica a keď po čase dôjde k zdražovaniu, budú za to samozrejme môcť minulé vlády. Najmä Dzurindova a Radičovej…

Nemohol ma nezaujať aj fakt, že v ekonomike Slovenska sa de facto začala nová etapa, ktorá ho približuje k západnej Európe. Ide o to, že rezervy, ktoré Slovensko ešte nedávno malo v oblasti technológií alebo nedostatku kapitálu, sa už vyčerpali a dnes môže rásť najmä pomocou najímania nových zamestnancov. Podľa analytikov Tatra banky je však nevyhnutné ďalej postupovať v reforme verejnej správy a zlepšovať aj podmienky pre podnikateľské prostredie, aby sa zjednodušil vznik a fungovanie firiem.

Víťazstvo nariadeného dobra nad fungujúcou realitou…

A napokon ma oslovila aj „všeľudová diskusia“ na tému poplatkov u lekára a ich zrušenia. Zdá sa, že medzi diskutujúcimi sa vytvorili dva nezmieriteľné tábory. Jedni zrušenie všemožných poplatkov poslancami vládneho Smeru-SD privítali a považujú ho za víťazstvo dobra nad zlom a sociálneho cítenia nad kapitalizmom, druhí ho považujú za víťazstvo populizmu nad realitou a zostávajú skeptickí.

Do radu tých druhých určite patrí poslankyňa NR SR Jana Kiššová (strana SaS), podľa ktorej pacienti neustále konfrontovaní korupciou v zdravotníctve sú v domnení, že budú dostávať rovnaké služby a bez poplatkov, avšak teraz ešte nevedia, že lístočkov na dverách „Poradie pacientov určuje lekár“ bude pribúdať.

Vždy totiž budú pacienti, ktorí si prednostné vyšetrenie zaplatiť chcú alebo potrebujú. Keďže to už nebude možné cez pokladňu, budú si hľadať iné cestičky, napríklad cez známeho svojej známej alebo jednoducho ponúknu lekárovi platbu do vrecka.

Takéto negatívne dopady vždy prídu, keď štát chce regulovať to, čo regulovať nemá, myslí si poslankyňa Kiššová a dodáva, že fakt, že tu existuje dopyt po istých službách, ukázala realita a začalo to celkom dobre fungovať.

„Ak ale stav, v ktorom je na jednej strane dopyt (pacienti isté služby chcú a sú ochotní za ne zaplatiť) a na druhej strane existuje ponuka (lekári vedia a chcú poskytovať služby, ktoré nie sú hradené poisťovňou) zmení tretia strana, v tomto prípade štát, ktorý túto slobodnú výmenu zakáže, posunie ju do čiernej ekonomiky,“ upozornila poslankyňa.

Môj názor: Chápem, že parlamentné voľby sa blížia už sedemmíľovými čižmami (budú zhruba o rok) a ako ukázali aj posledné prezidentské voľby, dnes už nemožno nič nechávať na náhodu. Rozprávky typu, že oddaný komunista bol aj birmovaný a vlastne vždy hlboko veril v Boha, na pospolitý ľud už akosi nezaberajú.

Hladujúci ubiedený národ, ktorý od samého hladu už nevidí na oči a odpadáva, dnes už iba sladkastými rečami nenasýtiš. Potrebné sú činy!

A tak ten hladujúci ľud dostáva božskú mannu čiže potravu vo forme rôznych sociálnych balíčkov. Takými typickými príkladmi populizmu, ktorý niekto raz bude musieť zaplatiť a premiér to nebude, sú vlaky zadarmo či nesystémová podpora zamestnancov s nízkymi príjmami.

Ale un bloc zrušenie poplatkov u lekára, to už nie je populizmus, to je prosím číry debilizmus. Myslím si, že poslankyňa Jana Kiššová dostatočne vysvetlila, prečo to u lekára nebude môcť bez poplatkov dlho fungovať. Populácia totiž starne a pacientov je stále viac, rady čakajúcich sú stále dlhšie a dlhšie a ani po budúcoročných voľbách sa to nezmení.

Akurát, a to ešte teraz pred voľbami, sa náhle zmení forma poplatkov. Namiesto legálnych, ktoré sú alebo by aspoň mali byť riadne zdanené, keby každý pacient dôsledne žiadal potvrdenku, pôjde o čierne peniaze, tzv. bočáky, ktoré pôjdu lekárovi priamo do vrecka… Tretej cesty tu niet! Namiesto legálnych poplatkov to v podstate budú úplatky.

Taký je aspoň názor tej skupiny obyvateľstva, ktorej sa SMER-ácke zrušenie poplatkov nepozdáva…

Namiesto pointy

V úvode komentára som spomenul Grécko, ktoré bolo minulý týždeň na programe dňa – nachádzalo sa už len krôčik od bankrotu. Premiér Tsipras úpenlivo prosil svojich európskych kolegov o pomoc, keďže pochopil, že jeho voliči už pochopili, že z populizmu sa radoví Gréci nenajedia. Keby to vedeli skôr, možno by ho nevolili.

A v tom je celá pointa. Nielen pre Grécko, ale aj pre Slovensko a pre celý svet.

A to, že práve v čase, keď sa Tsipras na konci týždňa stretol s lídrami eurozóny a spolu sa zúfalo snažili aspoň načrtnúť aké-také východisko z dlhovej krízy, výnosy gréckych dlhopisov vyskočili nad 12 percent, čo je najviac za dva roky, je už iný, aj keď uznám, že nezanedbateľný detail.

Ešte vlani sa výnosy pohybovali aj na úrovni 5,6 percenta!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *