Sobota 21. októbra. Meniny má Uršuľa

Vyhliadky slovenskej ekonomiky pre tento rok sú naďalej priaznivé

Minulý rok sa slovenskej ekonomike darilo celkom dobre, aj keď rast oproti predchádzajúcemu roku spomalil. V predchádzajúcom roku rástla ekonomika o 3,8 percenta, a to najmä pre výraznú podporu EÚ fondov. Očakáva sa, že priemer za minulý rok by mohol byť 3,3 percenta. 

Investície, ktoré v roku 2015 výrazne ťahali rast HDP, tento rok podľa očakávaní spomalili pre návrat na nižšiu mieru čerpania EÚ fondov. Od druhého kvartálu tohto roku prišlo ku zlepšeniu v čistých vývozoch (očistených o dovozy), ktoré začali ťahať rast HDP. Celkovo by si v štruktúre mali dobrú pozíciu udržať čisté vývozy a domáci dopyt by ku koncu minulého roka mal byť znovu skôr v ústraní pre medziročnú korekciu v oblasti investícií. Spotreba domácností má fundamentálne dobré podmienky na rast, vyplývajúce z priaznivého vývoja na trhu práce ako aj dobrej spotrebiteľskej dôvery.

Náš odhad rastu na tento rok je na úrovni 3,1 percenta. V štruktúre by si mal dobrú pozíciu udržať domáci dopyt, hlavne spotreba domácností, avšak čisté vývozy by tiež mali pokračovať v pozitívnych príspevkoch k rastu HDP. Prepad verejných investícií kompenzovali súkromné investície v roku 2016 iba do istej miery. Tento by sa však mal pozitívny príspevok investícií ku rastu HDP, s postupným nábehom využívania nových EÚ fondov, opäť obnoviť. Výhľad je pomerne priaznivý aj pre súkromné investície, podporené dobrou ekonomickou situáciou ako aj naďalej akomodatívnou menovou politikou.

Nepriame riziko brexitu

Riziká rastu sú najmä externé, a zatiaľ vcelku mierne. Isté riziko vyplýva z pomalého globálneho rastu, britského Brexit referenda a jeho možného dopadu na euro a sentiment, ako aj krehkého rastu ekonomík eurozóny.

Slovensko by priamy dopad Brexitu nemalo výrazne pocítiť, keďže patríme k menším obchodným partnerom Británie. Sekundárne, najmä cez Nemecko a iné veľké krajiny EÚ, by sme však istý dopad pocítili. Do istej miery môže britské rozhodnutie ovplyvniť ekonomický sentiment a hospodársky rast v eurozóne. Tento vplyv by mal byť limitovaný, keďže najskôr v marci by mohlo prísť k vyhláseniu Článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým začne plynúť dvojročná lehota na rokovania o odchode. Počas tohto obdobia ostáva Veľká Británia naďalej plnohodnotným členom EÚ.

Spolu s dobrým ekonomickým rastom prišlo v posledných rokoch aj k zlepšeniu na trhu práce. Zlepšujúca sa situácia na trhu práce sa prejavuje v dobrom raste zamestnanosti, klesajúcej miere nezamestnanosti ako aj v raste reálnych miezd. Celkovo tieto priaznivé podmienky pomáhajú zvyšovať disponibilný príjem domácností.

Očakávame, že miera nezamestnanosti by v poklese mohla pokračovať aj v tento rok, podporovaná tvorbou nových pracovných miest naprieč sektormi. Na druhej strane treba dodať, že stále ostáva vysoký počet hlavne dlhodobo nezamestnaných ľudí. Je preto dôležité pomáhať dlhodobo nezamestnaným udržiavať, prípadne obnoviť si, pracovné schopnosti a návyky, aby človek pri vhodnej ponuke práce túto pozíciu mohol prijať.

ECB podľa očakávaní ponechala v decembri sadzby nezmenené. Dôležitou správou z decembra je však rozhodnutie ECB upraviť program kvantitatívneho uvoľňovania. Rada guvernérov sa rozhodla od apríla do decembra, v prípade potreby aj dlhšie, pokračovať v programe nákupu aktív, no v zníženom priemernom mesačnom objeme EUR 60 mld. (terajší priemerný objem je EUR 80 mld.).

Tapering, alebo nie?

Aj keď to pripomína pozvoľné uvoľňovanie a znižovanie nákupov, tzv. tapering, Draghi sa tomuto termínu rázne vyhýbal a označil zníženie za technickú zmenu, pretože o taperingu, ktorý by mal obsahovať aj formu ukončenia QE, vraj ECB ešte nediskutovala. Napriek takémuto utiahnutiu programu QE však celková politika ECB ostáva voľná, v snahe pozdvihnúť infláciu bližšie k cieľu (blízko, ale tesne pod dve percentá v strednodobom horizonte). 

ECB tiež priniesla zmenu niektorých technických parametrov QE, ktoré nadobudnú účinnosť od januára – nákupy rozšírila o dlhopisy so splatnosťou jeden rok (z pôvodných min. dvoch rokov) a umožnila nákupy štátnych dlhopisov s výnosom nižším ako depozitná sadzba ECB (-0,4 %). Presným špecifikáciám sa budú venovať relevantné komisie.   

Očakávali sme, že ECB bude pokračovať vo výrazných objemoch kvantitatívneho uvoľňovania aj v ďalších mesiacoch, keďže inflácia v eurozóne zostáva stále nízka. V podstate bolo kvantitatívne uvoľňovanie predĺžené vo výraznom objeme a až do konca roka, čo znamená, že kľúčové úroky ECB sa nebudú zvyšovať minimálne do roku 2018. Zmena parametrov QE však bude viesť skôr ku strmšej výnosovej krivke (vyššie výnosy na dlhopisoch dlhších splatností).

Autorka je analytičkou Slovenskej sporiteľne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *