Sobota 20. októbra. Meniny má Vendelín

Vyjde 3. pokus regulovať sprostredkovateľské provízie?

regulácia provízií

Schyľuje sa k regulácií provízií. Vyjde tretí pokus Ministerstva financií SR? V druhej polovici marca sa do medzirezortného pripomienkovacieho konania dostal návrh zákona o poisťovníctve Podľa neho by provízie pri sprostredkovaní úverov mali dosahovať maximálne 1,5 percenta hodnoty úveru. Obmedzené majú byť aj provízie pri predaji poistenia.

„Ide o reguláciu odmeňovania, ale aj správania sa finančných sprostredkovateľov. A treba si uvedomiť, že odmeny pre sprostredkovateľov sú často veľkou záťažou pre klientov. Náš pohľad na túto reguláciu je najmä z pohľadu ochrany spotrebiteľov,“ uviedol v stanovisku pre médiá minister financií Peter Kažimír. Postoj ministra financií k sprostredkovateľom je známy už dlhšie. Už v minulosti sa viac krát vyjadril, že ich provízie sú neoprávnene vysoké.

Regulácia IŽP

Štát chce aktuálne regulovať výšku provízii pri sprostredkovaní úverov tak, že ich horný limit by mal byť nastavený na 1,5 percenta zo sumy čerpaného úveru a výplata provízií by mala byť rozložená tri roky. Výška limitu pravdepodobne problém trhu robiť nebude, pretože väčšina bánk väčšie provízie tak, či tak dnes nevypláca. Horšie to bude s ich rozložením v čase.

Okrem úverov sa má regulovať aj investičné životné poistenie (IŽP), konkrétne výška odkupnej hodnoty v prvých rokoch. „Cieľom úpravy má byť zamedzenie negatívneho javu, keď klient znáša všetky náklady spojené s uzavretím poistnej zmluvy v prvých rokoch po uzavretí poistnej zmluvy,“ uvádza rezort financií. Problémom IŽP je v tom, že počas prvých dvoch rokov sa príspevky klienta používajú takmer výhradne na úhradu provízie za sprostredkovanie.

Ak teda človek zruší svoju zmluvu do dvoch rokov od jej uzavretia, je často nemilo prekvapený. Z poisťovne nedostáva žiadnu kompenzáciu. A to je jedným z dôvodov, pre ktorý niektorí sprostredkovatelia odmietajú IŽP klientom a priori poskytovať.

Podľa návrhu by provízie z klientských vkladov mali byť strhávané len postupne. Poisťovňa by mohla na tento účel v prvom roku použiť len 30 percent, v druhom roku 15 percent a v ďalších rokoch päť percent vkladu. Riziko za predčasné zrušenie zmluvy by tak znášali poisťovne. Táto regulácia sa však dotkne len tých sprostredkovateľov, ktorí IŽP uzatvárajú. Ich počet pritom postupne klesá a produkt ustupuje v prospech klasického rizikového poistenia.

Tretí legislatívny pokus

Súčasný návrh regulácie provízií je už tretím v poradí. Na jar minulého roka rozbúril hladinu nápad rozložiť ich výplatu až na sedem rokov a limitovať výšku na 1,3 percenta pri úveroch, a 130 percent z ročnej platby pri poistení. „Počet sprostredkovateľov by mohol po regulácii provízii klesnúť až o dve tretiny,“ uviedol v reakcii územný riaditeľ Fincentra Roman Gálik. Ministerstvo svoj návrh po verejnej kritike stiahlo.

Neskôr vyšlo s upravenou verziou, ktorá počítala s rozložením provízií na päť rokov, keď na začiatok mal sprostredkovateľ dostať 40 percent sumy, a potom štyri roky po sebe po 15 percent. I tento návrh ale stiahlo.

„Sme radi, že súčasná verzia sa oproti minuloročným citeľne zjemnila,“ hovorí analytik Fincentra Peter Világi. „Hoci ide o nepopulárnu reguláciu, ak bude návrh schválený v súčasnej podobe, vieme sa s ním naučiť žiť. Fincentrum je na to pripravené,“ konštatuje. Vysvetľuje, že obmedzenie provízií sa dalo očakávať. Došlo totiž k nemu už vo viacerých európskych krajinách.

Bude to podľa neho klásť zvýšené nároky na kapacity sprostredkovateľských spoločností. Len etablované a kapitálovo silné firmy si totiž budú môcť dovoliť výpadok v províziách svojim sprostredkovateľom dofinancovať formou záloh. „Áno, v závislosti od finálne schválenej podoby zákona uvažujeme aj o takejto možnosti,“ potvrdzuje analytik.

Výplata v troch splátkach

Čo spôsobí regulácia provízií? Predstavme si, že v prípade bežného zamestnanca, by sa jeho zamestnávateľ rozhodol nevyplácal mu mzdu naraz, ale postupne tri roky. Namiesto dnes priemernej „bratislavskej“ mzdy 1200 eur, by teda človek dostal tento rok 400 eur, na budúci rok ďalších 400 eur a v roku 2020 posledné štyri stovky. Pre rodinný rozpočet tohto zamestnanca by to bola citeľná rana. Logickým krokom by asi bolo, začať si hľadať nové zamestnanie. Niečo podobné sa môže stať aj na finančnom trhu.

Niekto by mohol namietať, že príjmy finančných sprostredkovateľov sú také vysoké, že ani ich zníženie na jednu tretinu ich rozpočty nijako zásadne nerozhádže. Na trhu pôsobí necelých 30 tisíc sprostredkovateľov. V skutočnosti ich má však nadpriemerné príjmy len malá časť. Sú to tí najšikovnejší, ktorých telefónne čísla si ľudia medzi sebou vymieňajú ako kontakt na dobrého lekára – špecialistu.

Podľa odhadov z minulého roka však nedosahuje priemerný príjem sprostredkovateľa na trhu ani priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Je to dokonca len necelých 700 eur.

Čo sa stane, ak by sa znížil príjem týchto ľudí? Jednoducho prestanú vykonávať svoju profesiu. A s nimi prídu niektorí ľudia o poradenstvo v oblasti financií. Nejde tu len o hypotéky, ale aj o nastavenie poistiek a sporenie si na dôchodok. K niečomu podobnému mimochodom došlo pri legislatívnej zmene vo Veľkej Británii.

Je zaujímavé, že ani napriek už niekoľko rokov trvajúcemu hypotekárnemu boomu, nijako nerastie počet zmlúv v životnom poistení. Časť ľudí teda nie je dostatočne chránená proti výpadku príjmu, z ktorého si spláca hypotéku. Už dnes teda časť ľudí nemá prístup ku kvalifikovanému poradenstvu v oblasti financií, čo by sa po zredukovaní sprostredkovateľského stavu ešte zhoršilo.

2 odpovede na “Vyjde 3. pokus regulovať sprostredkovateľské provízie?”

  1. Patrik píše:

    Priemerná provízia 700 EUR ? To sa akože oplatí vďaka tomuto príjmu v tejto oblasti podnikať? No…ak niekomu dnes chodí na účet v priemere 700 EUR provízia, som presvedčený o tom, že to nerobí naplno ale popri napr. zamestnaniu. Chcú klienti poradcov, ktorí majú poradenstvo len ako „bokovku“? …chceli by títo klienti poradcu, ktorý nie je profesionál? Čo to o ňom vypovedá, že nie je schopný sa danou profesiou uživiť? Robí to zle? Má málo aktivít ? Pôsobí pod zlou značkou, ktorá mu vypláca nízke provízie ?
    Ja sa regulácii teším, lebo verím že prinesie to, čo tomuto odboru patrí : Profesionalizáciu. Ostanú len tí, čo sa touto profesiou živia a tí klienti, ktorí mali „poradcu popri“ si nájdu poradcu profesionála, alebo si on nájde ich. Výsledok? Lepší servis, starostlivosť, služby…A nechcú toto naši klienti? Moji teda áno 🙂

    • Jakub píše:

      Pozdravujem Patrik,
      problém však je, či vôbec profesionála nájdeš, ak im všetkým štát zruší príjmy legislatívou. Ja si napríklad zarobím 3000 brutto, čo je výrazne viac ako priemer, z toho platím odvody, kanceláriu, tankujem, vzdelávam sa. Popri tom bývam vo svojom, mám rodinu a splácam hypotéku. Všetko sú to dosť vysoké položky. Ak mi začne chodiť 1000 eur brutto, už nebude po odpočítaní hypotéky, nájmu a potravín na odvody, kanceláriu ani tankovanie. Úprimne, v tomto momente by som prestal v tejto profesii pracovať. Naozaj, je ľahké zhodnotiť to, ak v tomto odbore nepracuješ, ale môžem ťa ubezpečiť, že dodnes mám za sebou množstvo spokojných ľudí, ktorím som transparentne pomohol a mám s nimi perfektné vzťahy. Dennodenne mi volajú noví a noví klienti. 6 rokov som žil pre túto profesiu. Čo sa stane po regulácií? Ak to naozaj prejde, neoplatí sa mi v tejto brandži pokračovať. Ja stratím rokmi budovanú kariéru a ľudia stratia nezávislé poradenstvo.

      Je to ako keby si si predstavil, že chceš podnikať, otvoríš si kaviareň, darí sa ti, žiješ šťastne a štát ti ju jedného dňa zatvorí, lebo vraj káva škodí na srdce. Aké by to bolo? Bolo by to fér?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *