Pondelok 16. októbra. Meniny má Vladimíra

Vzostup a pád ratingových agentúr

O ratingu a agentúrach vydávajúcich hodnotenie sa dnes píše veľa, aj keď samotné agentúry z tejto publicity najväčšiu radosť určite nemajú. Málokto ale vie, že pôvod ratingu je v Európe a za jeho vznikom v USA stojí bojovník proti otrokárstvu. V prvej časti článku o histórii ratingu si povieme niečo o jeho začiatkoch, aj o tom, ako sa sformovala veľká trojka ratingových agentúr a ako sa do ich vývoja začali premietať rastúce regulácie na trhoch.

História ratingu v takej forme, akú poznáme dnes, vznikla v roku 1909, kedy pán John Moody prišiel s nápadom uľahčiť investorom rozhodovanie o tom, do ktorých dlhopisov železničných spoločností investovať svoje prostriedky. Na rozdiel od dneška však informácie o jednotlivých spoločnostiach neboli dostupné prostredníctvom niekoľkých kliknutí myšou na internete. Ratingové hodnotenie od niekoho, kto mal prístup k potrebným informáciám, tak bolo cenným tovarom a investori za neho radi zaplatili. Práve v tom, kto si za rating platí, je oproti dnešku zásadný rozdiel.

Prečítajte si

Z Európy do USA

Myšlienka hodnotenia subjektov ale nevznikla v hlave pána Moodyho, a dokonca ani v USA, ale pochádza z Európy (podobne ako všetky výdobytky moderného kapitalizmu, ako centrálna banka, stabilná mena a trh s cennými papiermi). Nešlo síce o oficiálnu klasifikáciu dlžníkov, ale skôr o interné hodnotenie v rámci bánk vo Viedni a Berlíne a tvorcovia ratingu sa ním nechali inšpirovať.

V Amerike sa potom hodnotenie subjektov začalo objavovať v polovici devätnásteho storočia a jeho neoficiálnym zakladateľom bol Lewis Tappan. Síce to nebol ekonóm, a jeho hlavným poslaním, ktorému obetoval väčšiu časť svojho života, bol boj za zrušenie otroctva (významne sa angažoval v kauze vzbury černošských otrokov na lodi Amistad), ale po kríze v roku 1837 si uvedomil, že informácie o obchodných partneroch jeho vtedajšej spoločnosti sa môžu hodiť jemu i jeho klientom. V roku 1841 založil Tappan agentúru sledujúcu „zdravie“ spoločností (Mercantile Agency), ktorá zbierala údaje o svojich klientoch a ich dôveryhodnosti. Aj napriek počiatočnej nedôvere a nespokojnosti s „narušením súkromia“ sa počet jej klientov zväčšoval, pretože potreba informácií o potenciálnych partneroch a dlžníkoch v dobe po kríze v roku 1837 rástla.

V roku 1849 previedol Tappan spoločnosť na svojho prokuristu Benjamina Douglasa a ten jej potom odovzdal v roku 1859 svojmu švagrovi Robertovi Grahamovi, ktorý ju premenoval na RG Dun & Company. V roku 1849 vznikla aj najväčšia konkurencia spoločnosti, ktorú založil John M. Bradstreet. Ten niekoľko rokov potom vydával publikáciu, ktorá mala veľký vplyv na rozšírenie a popularizáciu hodnotenie kredibility spoločností a dá sa považovať za prvé ucelené ratingové hodnotenie firiem. Rivalita oboch spoločností bola ukončená v roku 1933, kedy vznikla firma Dun & Bradstreet, ktorá funguje dodnes a patrí medzi významné spoločnosti v odbore poskytovanie informácií o firmách i krajinách na celom svete.

Na scénu prichádzajú železnice

V polovici devätnásteho storočia zažili železnice v USA veľký rozvoj. Publikácia The American Railroad Journal popisovala od roku 1832 stav spoločností z celého sektora železníc v USA a od roku 1842 vydával túto publikáciu Henry Varnum Poor. Ten potom v roku 1869 spoločne so synom vydal Manual of the Railroads of the United States, ktorá ako prvá poskytovala investorom ucelené štatistiky a nezávislé informácie a údaje o fungovaní železničných spoločností na ročnej báze.

Do začiatku dvadsiateho storočia bol rating vnímaný ako hodnotenie firiem a ich kredibility, nešlo o rating v dnešnom poňatí a o spojenie s trhom cenných papierov sa pričinil už spomínaný John Moody v roku 1909. Železničná doprava v tom čase v Amerike zaznamenávala obrovský boom a spoločnosti financovali svoj rozvoj vydávaním dlhopisov. Trh s dlhopismi mal v tej dobe za sebou pomerne dlhú históriu a tradíciu, ale hodnotenie cenných papierov, resp. ich emitentov bolo novinkou, ktorá si medzi investormi veľmi rýchlo získala obľubu. Informácie tak boli dostupné prakticky všetkým investorom, ktorí boli ochotní za publikáciu zaplatiť, a neboli už iba výsadou investičných bankárov.

Od roku 1913 potom začal Moody vydávať písomné hodnotenie spoločností (Moody´s Manual), a okrem železničných spoločností sa začal venovať aj firmám v odbore priemyslu a verejných služieb. V roku 1916 sa k ohodnocovaniu dlhopisov pridala aj spoločnosť Poor ‘s Publishing a v roku 1922 tiež Standard Statistics Corp. Tieto dve spoločnosti sa v roku 1941 spojili a vznikla dnes asi najznámejšia a najväčšia ratingová agentúra na svete, Standard & Poor‘ s. Už v roku 1919 potom Moody začal s hodnotením dlhopisov aj u štátov únie a municipalít a v roku 1924 pokrýval prakticky celý dlhopisový trh v USA. V roku 1924 potom na trh s ratingom vstupuje spoločnosť Fitch (založená v roku 1913 Johnom Knowlesom Fitchom ako Fitch Publishing Company), ktorá zároveň zaviedla dnes tak známu stupnicu hodnotenia založenú na písmenách od A (resp. AAA) do D s medzistupňami + / – . Dalo by sa povedať, že v tejto dobe rating a jeho rozšírenie značným spôsobom ovplyvnil dlhopisový trh v USA najmä z kvalitatívneho hľadiska. Základným poslaním ratingových agentúr bolo vydávať nezávislé hodnotenie emitentov dlhopisov, ktoré predávali v papierovej forme investorom. Tí tak mali prístup k informáciám, ktoré neboli bežne dostupné.

Vývoj na trhu s ratingom bežal ďalej a na trhu vznikali nové spoločnosti, ale tiež dochádzalo k zmenám vlastníctva v troch najznámejších firmách. V roku 1962 kúpila spoločnosť Dun & Bradstreet agentúru Moody ‘s, ale od roku 2000 pôsobia navonok opäť ako dve samostatné spoločnosti. V roku 1966 bola agentúra S & P začlenená do spoločnosti McGraw-Hill Companies a v roku 1997 sa agentúra Fitch spojila s britskou ratingovou IBCA, ktorá patrí francúzskej spoločnosti FIMALAC (potom ešte prevzala spoločnosti Duff & Phelps Credit Rating Company a potom tiež Thomson Bank Watch). V súčasnosti na svete pôsobí niekoľko desiatok väčších, či menších ratingových agentúr, mnohé z nich sa ale zameriavajú len na vybrané sektory alebo regióny.

Prvé vplyvy regulácie

Významný vplyv na rating a jeho vzťah k dlhopisovému trhu mala kríza zo začiatku tridsiatych rokov a následný vznik americkej komisie pre cenné papiere (Securities and Exchange Commission – SEC) v roku 1934. Regulátori sa snažili prinútiť banky investovať iba do kvalitných dlhopisov, a tak od roku 1936 bolo bankám prakticky zakázané investovať do dlhopisov s hodnotením horším, než BBB-, čo je dnes hranica medzi investičným a špekulatívnym ratingom. Banky tak prakticky prestali mať možnosť rozhodovať o investíciách do dlhopisov na základe vlastných analýz a boli prinútené sa orientovať iba ohodnotením zo strany ratingových agentúr.

Ratingové agentúry sa tak stali súčasťou regulácie a regulátori im, možno nechtiac, dali do rúk pomerne silnú zbraň, ktorou mohli ovplyvňovať dianie na trhoch s dlhopismi a rozhodovanie investorov. Táto zbraň mala v nasledujúcich rokoch, kedy bol rating stále na vzostupe, naberať na sile a moc ratingových agentúr, najmä troch vyvolených mala naďalej rásť. Za rating si ešte stále platili investori, ale „rozšírenie kopírok“ malo onedlho zmeniť aj tento, pomerne dôležitý aspekt pri tvorbe nezávislého ratingového hodnotenia. O tom si povieme nabudúce.

Článok vyšiel na Investujeme.cz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *