Utorok 07. apríla. Meniny má Zoltán

Z redakčnej pošty: Kedy vám banka polezie do…

Banky Redakcia 05.06.2012 | 09:00 0 Komentárov

Predstavte si dvoch klientov: Jeden má na svojom účte 150 tisíc eur, druhý si čerpá hypotéku v rovnakej výške. Tomu prvému polezie do najintímnejšieho otvoru vyškolený privátny bankár, o toho druhého nezakopne ani pes a ak niečo potrebuje, nech si vystojí radu na pobočke. Paradoxne však obidvaja prinášajú banke minimálne rovnaké zisky, napísal nám do redakcie Rastislav Šimík.

Ako píše náš čitateľ R. Šimík vo svojom e-maile, zaráža ho rozdielny prístup ku klientom. Myslím si, že z hľadiska príjmov banky neexistuje rozdiel medzi klientom, ktorý má 150 tisícovú hypotéku a tým, ktorý si rovnakú sumu nechal zhodnocovať.

Treba si uvedomiť, že suma 150 tisíc eur predstavuje vo väčšine bánk spodnú hranicu, od ktorej dostáva klient „extra služby“ privátneho bankovníctva. Nechcem na tomto mieste otvárať kvalitu takýchto služieb. Jednou vetou len spomeniem, že ich úroveň určite nepresahuje kvalitu služieb, aké dokáže bežnému klientovi zabezpečiť priemerný, ale zato naozaj nezávislý finančný sprostredkovateľ.

Pre účely môjho porovnávania by som upriamil pozornosť na prístup, ktorý je v rámci privátneho bankovníctva iný. Môžeme ho pomenovať slušnosť až servilnosť, ktoré sa bežnému klientovi rozhodne nedostávajú. Veľmi pekne to ilustruje anekdota z bankového prostredia.

  • Do pobočky známeho finančného ústavu vchádza pár minút pred koncom úradných hodín muž. Pracovníčke sa s ním už veľmi nechce zdržiavať a tak sa odmerane opýta:
  • Čo chcete?
  • Muž pristúpi na jej štýl komunikácie a odpovie:
  • Chcem si iba otvoriť jeden debilný účet.
  • Bankárka zosilní úradnícky prístup:
  • Určite sa so mnou takto nerozprávajte a ak niečo chcete, príďte zajtra.
  • Zákazník to skúsi aj inak. Obráti sa k neďaleko stojacemu mužovi v obleku a pýta sa ho:
  • Vy ste riaditeľ tohto bordelu?
  • Muž prikývne a dodá:
  • Áno som. Naša pracovníčka sa vám bude venovať zajtra. Pravda, ak zmeníte svoj slovník.
  • Zákazník lúči so slovami:
  • To mi akože chcete povedať, že tých 10 poondiatych miliónov, ktoré som vyhral, si mám uložiť u konkurencie?
  • V očiach riaditeľa banky zaiskria doláre a okamžite prehodnocuje svoj postoj.
  • Len si u nás pekne sadnite. Ja a aj táto stará korytnačka sa vám budeme venovať dokedy to bude potrebné.

Tak čo? Spoznávate sa? Možno iba v prvej časti o neochote. Prístup k bežnému klientovi možno vo všeobecnosti definovať neochotou, úradníckou ťažkopádnosťou a nerešpektovaním individuálnych potrieb klientov. Česť výnimkám, samozrejme. V prípade privátneho bankovníctva sa podarilo bankám tieto neduhy odstrániť. Dôvodom je strach o to, aby o týchto klientovi neprišli.

Na klientov s hypotékou platí prvý prístup. Banky sami najlepšie vedia, že vďaka vysokému poplatku za predčasné splatenie od nich klient hocikedy neodíde. A keď už nadíde čas refixácie, nachvíľu ohnú chrbát, aby ho po podpise narovnali a klienta ihneď vykázali na koniec dlhého radu.

Podľa mojich výpočtov však prináša klient s hypotékou banke väčší zisk, ako privátny klient. Od privátneho klienta banky určite nevytiahnu na poplatkoch ročne viac ako 1%. Pri klientovi s hypotékou je určite čistý zisk po odpočítaní ceny peňazí a rizikovej marže minimálne 2%. Pri rovnakej sume (150 tisíc) teda môže byť prínos z dlžníka minimálne dvojnásobne vyšší, ale prístup niekoľkonásobne horší. Z pohľadu mňa, ako človeka, ktorý zarába na externom sprostredkovaní, je to samozrejme dobrá správ. Svojou aroganciou totiž banky bežných klientovi s hypotékami zo svojich pobočiek doslova vyháňajú a mňa teší, že práve nám do náručia.

Na Slovensku majú dnes sprostredkovatelia podiel na hypotekárnom trhu zhruba tretinu, v Česku sú to až dve tretiny. Určite sa nemýlim, ak poviem, že aj my smerujeme k vyššiemu podielu. A to predovšetkým zásluhou arogantnosti bánk, ktoré rozlišujú klientov na privátnu klientelu a „smetie“, ktorému nie sú ochotní liezť do intímnych partií. My v nezávislom sprostredkovaní klientov takto nerozlišujeme a pejoratívne poviem, že každému polezieme radi, pretože nás to živí. A pri pohľade na ziskovosť bankového a sprostredkovateľského sektora môžem zodpovedne povedať, že to robíme za oveľa menšie peniaze ako samotní bankári.

Vďaka vám, milé banky, za príležitosť, ktorú ste nám prenechali.

Článok je prebratý z redakčnej pošty a nemusí automaticky vyjadrovať názor redakcie. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *