Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Západ môže, ale nemusí ďalej rásť

Podľa hlavného ekonóma HSBC Stephena D. Kinga je chybou automaticky očakávať, že západ bude rásť tak ako pred krízou. Môže sa to tak stať, ale nemusí. Politici a občania by však mali zreálniť svoje očakávania.

Západ má za sebou zlatú éru a je otázkou, či nebola jej príčinou série jednorazových a neopakovateľných udalostí. Teda takýchto udalostí a zmien, ako je otvorenie sa zahraničnému obchodu medzi krajinami OECD a medzi západom a východom, jednorazový skok v efektivite alokácie zdrojov, pokrok vo vzdelávaní, väčšia miera zamestnanosti žien či rast spotrebiteľských úverov v USA z 40% HDP v 50. rokoch na 140% v roku 2007. Nesmieme pritom zabúdať, že trendový rast začal klesať už pred krízou. Pre Economist to uviedol hlavný ekonóm HSBC Stephen D. King.

Podľa ekonóma nemusí západným ekonomikám nutne hroziť úplné zastavenie rastu. Problém ale spočíva v tom, že sa vytvorila priepasť medzi tým, ako sú nastavené očakávania, a tým, akého rastu sa skutočne dosahuje. Vo svojej novej knihe tak hovorí o „konci západného blahobytu“, čo nemá znamenať, že by na tom vyspelé ekonomiky mali byť horšie, ale že ich obyvatelia očakávajú niečo, čoho nie je možné tak jednoducho dosiahnuť.

Rozvoj sa nezastaví

„Nezdieľam názory ľudí ako Robert Gordon, ktorí hovoria, že technologický príbeh je u konca. Myslím, že to je príliš pesimistické. Technológia sa budú ďalej zlepšovať a s tým bude rásť aj životný štandard. Problém tkvie v tom, že to nebude takým tempom, na ktoré sme boli zvyknutí. My ale naďalej činíme sľuby, ktoré sú založené na očakávaní vyššieho rastu dosahovaného v minulosti. Ak bude rast nižší, tieto sľuby splnené nebudú, „uvádza ekonóm.

King sa domnieva, že v posledných desiatich rokoch sa v západných ekonomikách už začala prejavovať japonská stratená dekáda a hrozí, že prídu ďalšie. „Všeobecne sa predpokladá, že tempo rastu sa nakoniec opäť zdvihne, ale čo keď nie,“ pýta sa. Uvažuje sa o tom, že západu pomôže rast Číny a Indie. Pohľad na posledných desať rokov však ukazuje, že v Číne vzrástli príjmy o 130%, v Indii o 80%, ale napríklad vo Veľkej Británii len o 4%.

Ak teda vezmeme do úvahy, ako rýchlo rozvíjajúce sa ekonomiky rástli, je prekvapivé, ako nízkeho rastu dosiahli ekonomiky vyspelé. V Južnej Kórei nedošlo k výraznej zmene v štruktúre spotreby až do bodu, keď bolo dosiahnuté príjmov na hlavu vo výške 15.000 dolárov za rok. Možno, že až tejto úroveň dosiahnu v Číne a Indii, posilní sa aj väzba medzi ich rastom a rastom vyspelých krajín, uviedol King. Podľa jeho názoru to ale bude trvať ešte dlhú dobu, 10 až 20 rokov.

Kam investovať úspory

King sa domnieva, že situáciu by mohla zmeniť ťažba ropy a zemného plynu z bridlíc. Je tiež možné, že sa prudko zvýši objem zahraničného obchodu, alebo sa rýchlo zvýši konkurencieschopnosť južnej Európy. „Problém je v tom, že politici nehovoria, že k tomu môže dôjsť. Oni s tým počítajú.

„Ekonóm tiež radí všetkým, aby starostlivo premýšľali o tom, kam investujú svoje peniaze. Väčšina totiž plánuje, že pôjde do dôchodku v 60 či 65 rokoch a snaží sa o to, aby im to zabezpečili ich investície. Výsledkom je ale honba za výnosmi, ktorá môže vytvoriť bubliny. „Realita je taká, že neexistuje skupina aktív, ktorá by vo všeobecnosti bola schopná všetkým zabezpečiť taký odchod do dôchodku,“ uvádza ekonóm.

A namiesto premýšľania o tom, ako všetky našetrené peniaze minúť, by podľa neho mali budúci dôchodcovia uvažovať o tom, že ich deti budú potrebovať viac pomoci, ako tomu bývalo v minulosti.

Zdroj: patria.cz, Ekonomist

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *