Stvrtok 24. január. Meniny má Timotej

Zastavte šialenca s balíčkami v rukách! (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Nie, nejde o žiadneho teroristu, ale ako prvá to pochopila až teta Beta z Vyšnej Nižnej. Uvedomila si, že ak ona ako dôchodkyňa má vlaky zadarmo, že to niekto musí zaplatiť. A v tej chvíli si spomenula na svojho syna, drobného živnostníka, koľko sa natrápi, aby mohol uživiť svoje dve malé deti – Evičku a Miška.

Vnúčence moje zlaté, chúďatá, pomyslela si a zároveň jej zišla na um susedka Helena, tiež dôchodkyňa, ktoré hojne využíva bezplatné cestovanie vlakom. Ale keďže Helena nemá syna živnostníka, nemá za ňu kto zaplatiť tie vlaky, tak musí si práve jej syn ešte viac odtrhávať od úst. Aj včera keď si telefonovali, syn sa posťažoval, že musí kúpiť Evičke novú vetrovku, už nemá v čom ísť do škôlky, tá terajšia je už poriadne ošúchaná a – kde je ešte koniec zimy?!

A tak teta Beta nechápe, prečo vláda rozdáva niektorým skupinám ľudí čo najviac vecí zadarmo – zväčša na úkor nenávidených živnostníkov a neraz aj na úkor rodín s malými deťmi!

Aj keď reálie a mená v predošlom texte by mohli naznačovať, že ide o Slovensko a slovenského premiéra, realita je taká, že šialencov, ktorí chcú pre iných len dobro, je po celej Európe viac ako dosť. To musím otvorene povedať, hoci v ďalšej časti komentára sa budem venovať štedrým sociálnym balíčkom, ktorými nás všetkých rozveseľuje a obšťastňuje práve vláda ľudomila a socialistu Roberta Fica. Najprv ale trošku teórie.

Na naivitu doplatili svojím krkom

Jestvujú filozofické koncepcie, podľa ktorých tí, čo chcú, aby všetci sa mali dobre a chcú pre tento účel zmeniť a zreformovať svet, sú buď blázni patriaci na psychatriu alebo gauneri, s ktorými šup rovno do basy! Z dejín poznáme mnoho vysokoučených mužov – filozofov, ktorí úprimne snívali o spravodlivom sociálnom zriadení.

Súhrne im hovoríme sociálni utopisti alebo aj utopickí socialisti. Označenie pochádza zo starogréckeho ú topos – neexistujúce miesto, nikde. Z mnohých spomeniem aspoň takých velikánov akými boli Thomas More, Tommaso Campanella, François Marie Charles Fourier, Robert Marcus Owen či Henri de Saint-Simon.

Niektorí snívali o spravodlivej spoločnosti, kde bude pre každého všetko nadostač, len “v teoretickej podobe”, napríklad vo forme literárneho diela či filozofickej eseje, niektorí sa pokúsili aj o praktickú realizáciu svojich snov. Typickým príkladom bol továrnik Owen, ktorý veľkú časť svojich ziskov vynaložil na zlepšenie existenčných podmienok svojich zamestnancov. Pre robotníkov – svojich i z cudzích firiem sa snažil vybudovať federáciu družstevných výrobnospotrebných jednotiek usporiadaných na princípe rodiny. 

Ale spomeniem aj Jeremyho Benthama, ktorý v americkej Indiane založil komunitu nazvanú Nová Harmónia a do tretice uvediem Fouriera, ktorý vypracoval praktický koncept novej spoločnosti, v ktorej funkciu štátu nahradili uzavreté domové komplexy s vysoko organizovaným obyvateľstvom.

Všetky pokusy o spoločnosť založenú na sociálno-ekonomickej rovnosti a spravodlivosti skončili neúspechom. A často aj ich autori. Niektorí z nich na nekonečnú naivitu doplatili svojím krkom. Napríklad Thomas More bol za kráľa Henricha VIII. najprv povýšený do šľachtického stavu a neskôr na jeho príkaz popravený. Saint-Simon sa neúspešne pokúsil o samovraždu – strelil si do hlavy, ale prežil. Prišiel však o jedno oko.

Šibenice: Dnes sa už za lásku k ľudu nepopravuje!

Dnes je ale svet predsa len trochu humánnejší a za utopizmus sa už nepopravuje. O to viac priestoru sa dostáva bezbrehému populizmu, bohapustým sľubom a rozdávaniu. Tu už nejde o blúznenie a snívanie o spravodlivom svete, tu už ide o to, že jeden, ktorý sa dostane k moci, rozdáva zo spoločného – rozdáva niektorým, zväčša vyvoleným skupinám ľudí na úkor druhých, o ktorých vie, že by ho aj tak nevolili. A keďže chce zostať pri moci, tak musí robiť to, čo mu káže jeho rozum a morálka.

Faktom je, že v demokratickej spoločnosti sa vždy blížia nejaké voľby.

Slovenský príklad: Premiér Fico vie, že živnostníci, ktorých nemá rád, ho voliť tak či tak nebudú. A rovnako ani mladé rodiny s malými deťmi. A tak vláda podporuje tie skupiny obyvateľstva, kde je potenciálnych voličov Smeru-SD nadostač, ako napríklad medzi dôchodcami. A keďže voľby sú už za dverami, môžeme sa tešiť na ďalšie a ďalšie sociálne balíčky.

Otvorenou ale zostáva otázka, čo je vlastne živnou pôdou pre populizmus a – rozdávanie sociálnych balíčkov. Podľa môjho skromného názoru je za tým absencia vyhranenej pravice a ľavice v tej-ktorej európskej krajine. A je úplne jedno, či tá ľavica a pravica sa ešte nevykryštalizovala (napríklad pre krátkosť času, ako je to na Slovensku za 25 rokov od pádu totality) alebo sa ostrie protikladu medzi ľavicovým a pravicovým jednoducho otupilo, vyštrbilo – napríklad zubom času či kvôli nejakým udalostiam (krízy, vojny, prevraty, revolúcie, terorizmus…).

Atak psychologickej úrovne 1,15

Populizmus a rozdávanie sociálnych balíčkov sa nedejú vo vzduchoprázdne. Aktuálne im napomáha inflácia v eurozóne dlhodobo blízko nuly. Po novembrovej úrovni 0,3 percenta medziročná miera inflácie klesla v decembri do záporných hodnôt – na mínus 0,2 percenta. Ceny potravín, ale aj alkoholu a tabaku v eurozóne po novembrovom zvýšení v decembri stagnovali. Spomeniem ďalej dlhodobý pád eura – kráľovský pár EURUSD sa minulý týždeň dostal až na 12-ročné minimá po tom, čo švajčiarska centrálna banka prestala nakupovať eurá. Americký dolár posilnil aj voči franku a na kráľovskom menovom páre EURUSD sme boli svedkami ataku psychologickej úrovne jedna celých pätnásť.

Počas týždňa sa objavili úvahy, kam až môže euro padať. Podľa analytikov americkej investičnej banky Goldman Sachs bude spoločná európska mena po celý tento klesať a v závere roka sa môže dostať na úroveň 1,08 EURUSD. Koncom budúceho roka dokonca až na úroveň 0,90.

Opäť klesali aj ceny ropy. Minulý týždeň sa dostali na 6-ročné minimá. Najvyšší predstaviteľ ruského Lukoilu Vagit Alekperov uviedol, že Saudská Arábia napriek klesajúcim cenám objem ťažby nezníži a to môže podľa jeho slov spôsobiť pád cien až na úroveň 25 USD za barel! Europoslanec Richard Sulík (strana SaS) si myslí, že ceny pohonných látok na Slovensku sú napriek neustálemu zlacňovaniu ropy vo svete neprimerane vysoké a sú najvyššie v celej EÚ. Doslova uviedol, že “pri každom tankovaní Slovákom krvácajú peňaženky, pretože kompetentné úrady neprešetrujú takéto do očí bijúce podozrenia na kartelové dohody.” Preto podal podnet na Protimonopolný úrad SR. Jeho hovorkyňa Andrea Wilhelmová pre médiá povedala, že Sulíkovym podnetom sa úrad bude zaoberať.

Podaril sa parádny husársky kúsok!

To, že železnice dnes veľké časti obyvateľstva prepravujú zadarmo, začína robiť problémy autobusovým spoločnostiam. Ruku na srdce – kto by nevyužil cestu vlakom, ked má takú možnosť? A na strane druhej, koho trápi, že nie všade sú natiahnuté koľajnice a nie všade jazdia vlaky? Niektorí majú jednoducho smolu.

A keď sme už pri sociálnej (ne)spravodlivosti, o akej celé stáročia dumali sociálni utopisti, tak musím ešte napísať, že Ficovmu kabinetu sa veru podaril parádny husársky kúsok! Študenti majú vlaky zadarmo, dôchodcovia tiež, ale nikto na svete nevie, prečo ich nemajú aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Asi len preto, že zdravotne postihnutí nechodia vždy voliť…

Ale netreba plakať – keď to pôjde tak ďalej, všeličo bude zadarmo. S rýchlosťou, ako sa budú blížiť parlamentné voľby, bude stále viac komunizmu. Možno aj vzduch a voda bude zadarmo. Aj benzín. Aj slnko a obloha…

Tému zhrnul opozičný poslanec NR SR Ľudovít Kaník, ktorý pre portál aktuality.sk napísal, že Robert Fico ako arciknieža podvodu a klamstva sa pravdepodobne znovu pokúsi okradnúť sporiteľov v 2. pilieri o peniaze, o ich úspory. Vychádzajúc zo svojej animálnej nenávisti k možnostiam, že by si ľudia sami sporili na dôchodok a neboli by závislí od vlády, Fico opäť raz označil 2. pilier za podvod. V hre je vyše 6 miliárd eur nasporených na súkromných účtoch sporiteľov. Tieto peniaze by ako premiér potreboval na rozdávanie sociálnych balíčkov a kupovanie si voličov. Sú pre neho lákavým sústom, na ktoré si dlhodobo brúsi zuby, nazdáva sa Kaník.

Voľby namiesto pointy?

V úvodných častiach komentára som – a nie bezdôvodne! – menoval niektorých sociálnych utopistov. Okrem iných aj Roberta Owena, ktorý za najväčších nepriateľov ľudstva považoval súkromné vlastníctvo, manželstvo a náboženstvo. A naopak, silný dôraz kládol na vzdelanie. Owen vo svojich prácach ostro odmietal všeobecné volebné právo – voliť by podľa neho mali len tí, ktorí prejdú vedomostnými testami. Aby tak ľahko nepodliehali balamuteniu a planým sľubom politikov.

Aj keď Owen tieto myšlienky formuloval v 19. storočí, sú v istom zmysle slova platné aj dnes. Aj na Slovensku. Vlastne všade tam, kde šafária populisti a rozdávači sociálnych balíčkov. Lebo málovzdelaní ľudia ľahko uveria, že vlaky zadarmo jazdia z Ficovej nekonečnej láskavosti a dobroty. Tí rozumnejší vedia, že ich prevádzku musí niekto zaplatiť. Aj preto som tento komentár nazval Zastavte šialenca s balíčkami v rukách! A vôbec som tým nemyslel len slovenského premiéra. Na svete je takých viac ako sa nazdávame…

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Keď sa Jožo prvýkrát rozvádzal, jeho mamka srdcervúco plakala (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *