Sobota 16. novembra. Meniny má Agnesa

Zastropovanie dôchodkového veku je nezodpovedné a populistické

Slováci v priemere odchádzajú do dôchodku zhruba v 60 rokoch, čo je najnižší vek spomedzi všetkých krajín EÚ. Bolo naozaj potrebné zastaviť nárast dôchodkového veku pre budúce generácie?

Poslanci Národnej rady SR koncom marca tesnou väčšinou (rozdielom jedného hlasu) schválili ústavný zákon, ktorý zastropuje vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. Pre ženy, ktoré vychovali dieťa, sa vek odchodu do dôchodku znižuje o pol roka za každé dieťa, maximálne však o 1,5 roka.

Dôchodkový vek prestane kopírovať dĺžku dožitia

Nový zákon postupne znefunkční doterajší „automat“, ktorý viazal vek odchodu do dôchodku na očakávanú priemernú strednú dĺžku života. Iný slovami, tento „automat“ teoreticky fixoval pravdepodobnú dĺžku pobytu na dôchodku namiesto veku odchodu do dôchodku, čo malo pomôcť udržateľnosti dôchodkového systému pri starnúcej populácií.

Keďže priemerná stredná dĺžka života sa postupe predlžuje, adekvátne tomu mal postupne narastať aj formálny vek odchodu do dôchodku. Pre deti narodené v tomto roku by sa stredná dĺžka života mala podľa aktuálnych projekcií šplhať k 70 rokom.

Účinok nového ústavného zákona sa na veku odchodu do dôchodku začne prejavovať až o niekoľko rokov. Ako u prvých zníži vek odchodu do dôchodku ženám s tromi alebo štyrmi deťmi, a to okolo roku 2022, ako u posledných to bude u mužov, a to okolo roku 2030.

Európska populácia starne a Slovensko v tomto smere nie je výnimkou. Jednou z reakcií na tento trend je i všeobecne nárast veku odchodu do dôchodku, ktorý má aspoň čiastočne zmierniť tlak na verejné financie. Podľa štatistík OECD rastie efektívny vek odchodu do dôchodku v drvivej väčšine krajín EÚ, za posledných desať rokov v priemere o takmer 1,5 roka, podobný nárast zaznamenala aj Česká republika.

Ani Slovensko nie je výnimkou, efektívny vek odchodu dôchodku v posledných rokoch rástol dokonca rýchlejšie ako vo väčšine ostatných krajín EÚ, keď sa za posledných desať rokov zvýšil až o 3,1 roka. Ani tento nárast však Slovensko neposunul z poslednej pozície v rámci EÚ. Slováci aktuálne v priemere odchádzajú do dôchodku po dosiahnutí 60 roku života, čo je najnižší vek spomedzi všetkých krajín EÚ.

dôchodkový vek

Slovensko starne

V priemere je v EÚ efektívny vek odchodu do dôchodku 62,7 roka. Až desať európskych krajín (šesť z nich patriacich do EÚ) pritom už v súčasnosti vykazuje efektívny vek odchodu do dôchodku vyšší ako nový slovenský strop. Najdlhšie pracujú Islanďania, až 57 percent svojho života. Odchádzajú do dôchodku v priemere až po prekročení 68,2 roka.

Súčasný relatívne nízky dôchodkový vek na Slovensku je možný čiastočne vďaka ešte stále mladej populácii. Index starobnej závislosti patrí na Slovensku medzi najnižšie v Európe, nižší nájdeme len v Írsku a Luxembursku. Na jedného Slováka v poproduktívnom veku (nad 65 rokov) pripadajú až 4,4 Slováci v produktívnom veku (15-64 rokov), v priemere v EÚ je to len 3,3, v Česku 3,4.

Tlak na verejné financie z titulu zvýšených nárokov na výplatu starobných dôchodkov tak v súčasnosti zatiaľ nie je až tak významný ako vo väčšine ostatných krajín EÚ. To však neznamená, že Slovensko nemá problém. Aktuálne jedna z najmladších populácií Európy bude totiž v najbližších rokoch patriť aj medzi najrýchlejšie starnúce populácie Európy. Trend sa pritom zlomil už pred približne desaťročím.

Index starobnej závislosti vzrástol z 16,3 percenta v roku 2004 na súčasného 22,5 percenta a v priebehu najbližších 25 rokov by mal podľa základného scenára EK stúpnuť až na 42,6 percenta. Znamená to, že na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku nebudú pripadať 4,4 obyvatelia v produktívnom veku ako teraz, ale už len 2,3 obyvatelia.

Aj o 25 rokov bude síce Slovensko v tomto ukazovateli ešte pod priemerom EÚ, avšak vyšší nárast indexu zaznamená len osem krajín EÚ. Trend starnutia populácie pritom bude pokračovať aj po roku 2043. V roku 2050 by už index starobnej závislosti mal prekročiť i priemer EÚ a vrcholiť by mal až okolo roku 2060.

Dôsledky pre ekonomiku

Zmeny vo vekovom zložení populácie budú mať nepochybne vplyv aj na ekonomiku Slovenska a jeho verejné financie. Staršia populácia zvýrazní dopyt po sociálnych a zdravotných službách, t.j. po odvetviach ekonomiky, ktoré zvyčajne vykazujú nižšiu produktivitu. S narastajúcim vekom zamestnancov sa zvyčajne znižujú aj ich kognitívne schopnosti, čo takisto môže negatívne vplývať na produktivitu v ekonomike.

Vyšší počet dôchodcov zároveň zvýrazní nároky na verejné rozpočty, nielen cez vyššie objemy vyplácaných dôchodkov, ale aj cez vyššie výdavky na zdravotníctvo a sociálne služby. Bez kompenzačných opatrení preto aktuálne zastropovanie dôchodkového veku môže v budúcnosti ohroziť stabilitu verejných financií.

Verejné zdroje sú obmedzené, a tak skorší vek odchodu do dôchodku povedie s najväčšou pravdepodobnosťou k v priemere nižším dôchodkom. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíslila, že o 50 rokov by toto opatrenie mohlo znížiť dôchodky až o desať percent.

Samozrejme, teoreticky existujú aj možnosti ako stropovať vek odchodu do dôchodku a zároveň uchovať jeho výšku nezmenenú, vyžadujú si však splnenie pomerne náročných predpokladov. Ide napríklad o vytvorenie dostatočnej fiškálnej rezervy (aktuálne návrhy koalície smerujú skôr opačným smerom), výrazné zvýšenie daní a odvodov, alebo zvýšenie populácie v produktívnom veku, či už dramatickým zvýšením pôrodnosti, alebo migráciou. Ďalšou možnosťou je výrazné zvýšenie produktivity práce, kde je limitujúcim faktorom kvalita ľudského kapitálu a teda aj vzdelávania a vedy, v ktorých Slovensko dlhodobo zaostáva.

Náhrada za riešenie problémov zdravotníctva

Nedávne rozhodnutie politikov odsúva riešenie problému starnutia populácie a z toho vyplývajúcich negatívnych dopadov na verejné financie na budúce politické generácie. Zastropovanie dôchodkového veku nie je len slovenskou špecialitou, vekové ohraničenie na 65 rokov majú schválené napríklad aj v susednej Českej republike. V Česku by však výška vekového stropu mala byť pravidelne prehodnocovaná každých päť rokov.

Na Slovensku bude v budúcnosti posun dôchodkového veku politicky oveľa zložitejším procesom. Získať ústavnú väčšinu v parlamente bude náročné pre akúkoľvek budúcu politickú reprezentáciu.

Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku je nevyhnutný a politicky nepopulárny krok. Zmierňovať negatívne vplyvy neskoršieho dôchodkového veku by mohli napríklad efektívne investície do zdravotníctva, ktoré by zvyšovali kvalitu života a zdravotných stav starších ľudí.

Autor je analytik UniCredit Bank.

11 odpovedí na “Zastropovanie dôchodkového veku je nezodpovedné a populistické”

  1. Chuck píše:

    Je to nezodpovedné rovnako ako je nezodpovedné šírenie dezinformácií zo strany zamestnancov finančného sektora. Ak to chcete zmeniť, tak začnite od seba.
    https://www.investujeme.sk/kratke-spravy/fondy-v-2-pilieri-vykazali-od-zaciatku-roka-silne-prirastky/

  2. BeSt píše:

    Este by som dodal ze dlzka dozitia v zdravi je na Slovensku okolo 57 rokov. Asi by sa mal zohladnovat aj tento ukazovatel. A samozrejme nikto nikoho nenuti ist do dochodku, kto chce nech pracuje aj 100 rokov.

    • Peter Apolen píše:

      Presne tak. Dlzka dozitia v zdravi je hlavny problem Slovenska. Voci tomu treba bojovat. Je to problem zdravotnictva. Nie dochodkoveho systemu…

      • Chuck píše:

        Pán Apolen, ešte je len Zelený štvrtok a už ste spoločensky unavený. Som si najprv myslel, že to je irónia, až po chvíli som ten váš príspevok pochopil. Myslel som si, že navrhujete znížiť dĺžku dožitia Slovákov, aby sa nemusel zvyšovať dôchodkový vek. V skutočnosti len navrhujete zvýšiť „dĺžku dožitia v zdraví“, čo je taký polofiktívny pojem, ale dobre. Ako chcete zvýšiť „dĺžku dožitia v zdraví“ bez toho, aby sa zvýšila tá pravá dĺžka dožitia, to mi vysvetlite. Ak sa zvyšuje dĺžka dožitia, tak sa zákonite zvyšuje aj „dĺžka dožitia v zdraví“, ktorá je síce ťažko definovateľná a ťažko merateľná, predsa len pripúšťam jej existenciu. Ale s tým, že je tam súvislosť medzi ňou a celkovou dĺžkou dožitia. No tak keď sa zvýšia (obidve), tak sa musí zvýšiť dôchodkový vek. To je záležitosť dôchodkového systému.

        • Peter Apolen píše:

          Važený pan Chuck, je to celkom jednoduché, takže by ste to mohli pochopiť. Dľžka dožitia v zdraví sa dá zvýšiť zlepšením zdravotnej starostlivosti. Jednoducho vyšou kvalitou zdravotníckych služieb, ktoré sa prejavia v zlepšení zdravotného stavu ľudí. Zatiaľ jasné? Slovensko zaostáva práve v tomto paramtri oproti iným krajinám, čo spôsobuje dojem, že „nám ľudia umierajú za sústruhmi a nedožijú sa dôchodkového veku“.

          • Chuck píše:

            Áno? Tak keď je tá „dĺžka dožitia v zdraví“ 57 rokov a dĺžka dožitia je 77 rokov, ukážte mi krajinu, kde je dĺžka dožitia tiež 77 rokov, ale „dĺžka dožitia v zdraví“ je napríklad 72 rokov. Veď to je úplny nezmysel. Predlžuje sa dĺžka dožitia a tak sa musí zvyšovať dôchodkový vek. Tam nie je viac čo riešiť.

          • Chuck píše:

            Aha, takže vy si trúfate ísť so mnou do konfliktu. MNE UPRAVUJETE PRÍSPEVKY. Dobré vedieť, pretože mám mená osôb, ktoré stoja za touto webstránkou a toto budete ľutovať. Môžete si najať ochranku. Do konca života sa budete skrývať.

          • Peter Apolen píše:

            Ano, z jedneho Vasho komentaru som vymazal odkaz na externy web parlamentilisty.cz. Je to v rozpore s pravidlami, odkazovat na externe stranky. A k tej Vasej vyhrazke – to asi nepotrebuje komentar.

    • Chuck píše:

      Tá „dĺžka dožitia v zdraví“ ak existuje, tak sa určite zvyšuje s dĺžkou dožitia. Ak sa zvyšuje dĺžka dožitia, musí sa zvyšovať dôchodkový vek. Pritom ja by som navrhoval, aby sa prestal používať taký výraz ako „zvyšovanie dôchodkového veku“. Proste je tu DOBA POBERANIA DÔCHODKU, ktorá sa nemôže zvyšovať bez toho aby to niekto zaplatil.
      Nikto nikoho nenúti ísť do dôchodku? Práveže NÚTI. Pretože výška dôchodku sa vypočítava len z doby poistenia. Ak 99-ročná osoba so 45 odpracovanými rokmi požiada o dôchodok, dostane presne toľko isto na mesiac ako 64-ročná osoba so 45 odp. rokmi. Pritom je jasné, že 64-ročná osoba zo systému vytiahne viac. Za rovnakú sumu odvodov.
      Preto treba zvyšovať dôchodkový vek. Do určitej miery by sa to možno dalo korigovať. Takým návrhom sa zaoberajú Radim Valenčík a Jan Mertl.
      V prvom rade však treba zrušiť druhý a tretí pilier.
      „Fondový systém slouží k okradení lidí,“

      • BeSt píše:

        Nesuhlasim s tym, do dochodku nemusite ist teoreticky vobec. Cize nikto Vas nenuti a ak ste milionar tak to ani nepotrebujete.

      • BeSt píše:

        Nie je ani uplne pravda ze sa musi umerne zvysovat dozitie a dozitie v zdravi, len v EU krajinach je rozdiel v jednotlivych krajinach od 7 do 20 rokov medzi dozitim a dozitim v zdravi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *