Streda 17. októbra. Meniny má Hedviga

Živnostnícka pätkombinácia: Čo prinesú jednotlivé opatrenia pre peňaženky SZČO

Dane Peter Furmanik ml. 20.06.2012 | 00:10 3 komentáre

Živnostníci a ostatní SZČO sú už podľa všetkého postavení pred hotovú vec. Ich zástupcovia sa s predstaviteľmi vlády dohodli na konečnom znení zmien v ich peňaženkách. Kompromis je možno vzhľadom na výrazné zásahy pre niekoho výhrou, v každom prípade siahne pri krytí diery v štátnom rozpočte snáď každý živnostník od budúceho roka hlbšie do vlastného vrecka. Prinášame pár príkladov na vysvetlenie často omieľaných výrazov v týchto dňoch.

Minimálne odvody porastú pre všetkých, čo ich platia

Minimálne odvody hovoria o minime, ktoré musí platiaci, tj povinne poistení živnostník do poistných inštitúcií platiť bez ohľadu na to, koľko v danom mesiaci či roku zarobil. Sadzby odvodov sú určené v percentách – do Sociálnej poisťovne sa odvádza 33,15% z vymeriavacieho základu, do svojej zdravotnej poisťovne platí živnostník 14% zo svojho vymeriavacieho základu. Teda ak zarobí mesačne iba 200 EUR, nezaplatí spolu iba 47,15 % z vymeriavacieho základu 100 EUR (200 EUR : 2), čo by vychádzalo na 47 EUR. Musí zaplatiť odvody aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je tvorený 44% z priemernej mzdy. V r. 2012 platia živnostníci do oboch poisťovní minimálne 160,24 EUR mesačne.

Tieto sumy od roku 2013 stúpnu. Sadzby, ktoré platia v tomto roku, sa od toho budúceho nezmenia, posunie sa len minimálny vymeriavací základ pre odvody a to smerom nahor. Namiesto 44% pôjde až o 50% z priemernej mzdy spred 2 rokov. Či už živnostník zarobí v danom mesiaci veľa či málo, zaplatí cca o 25 EUR viac, spolu okolo 185 EUR.

Príklad: Priemerný mesačný príjem SZČO je 500 EUR. V r. 2012 platí minimálne odvody vo výške 160 EUR. V r. 2013 bude v prípade rovnakého príjmu opäť platiť minimálne odvody, no už vo výške 185 EUR.

Odvodové prázdniny – jedenkrát a dosť

O niečo menej sa nárast minimálnych odvodov dotkne živnostníka, ktorý si platí iba zdravotné poistenie, ktoré je povinné bez ohľadu na príjem či iné skutočnosti. SZČO, ktorý za rok nedosiahne hrubé príjmy cca 4 000 EUR, v súčasnosti nemusí povinne platiť sociálne poistenie. Týka sa to hlavne začínajúcich živnostníkov – ak niekto začne podnikať napr. vo februári 2012 a za r. 2012 dosiahne príjem vyšší než hranica 4 000 EUR, poistné do Sociálnej poisťovne začne platiť až od júla 2013. To sú tie často spomínané „odvodové prázdniny“.

Ak živnostník zarába príjmy nižšie než povinná hranica pre registráciu, nemusí dnes platiť sociálne poistenie aj po niekoľko rokov. V zmysle medializovaných informácií ohľadne plánov vlády však tieto „prázdniny“ si bude môcť živnostník uplatniť iba raz. To znamená, od druhého roku si bude povinný registrovať sa za platiteľa do Sociálnej poisťovne, aj keď bude zarábať málo.

Príklad: Živnostník začal podnikať v januári 2011 a v r. dosiahol 2011 hrubý príjem z podnikania 3 500 EUR. Sociálne poistenie za r. 2011 nebol povinný platiť a rovnako ani v r. 2012 – ani v jeho priebehu, ani od júla 2012, od ktorého sa začínajú platiť sociálne odvody za predchádzajúci rok.

V r. 2012 zarobil opäť 3 500 EUR. Od júla 2013 teda stále nie je povinný registrovať sa v Sociálnej poisťovni – nedosiahol príjmovú hranicu pre povinnú registráciu. Uplatňuje si „prázdniny“ teda už druhýkrát.

Ak prejde zmena v uplatňovaní „odvodových prázdnin“, bude SZČO povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne už od júla 2013 – aj v prípade, že jeho príjem za r. 2012 bude vždy iba 3 500 EUR.

Živnostnícka konštanta sa zníži, odvody jej vplyvom porastú

Daň z príjmov vypočítavajú a platia živnostníci z rozdielu medzi svojimi príjmami a výdavkami – základu dane. Odvody sa nepočítajú z tohto rozdielu, ale základ dane sa na účely ich výpočtu upravuje. Pre sociálne poistenie sa vydelí číslom 2 (teda odvody sa vypočítavajú z polovice základu pre daň) a na účely zdravotného poistenia sa vydelí číslom 2,14 (teda opäť ide približne o polovicu základu dane). Toto krátenie a živnostenské konštanty 2 a 2,14 sú už nejakú dobu predmetom kritiky odborníkov z pravej i ľavej strany politického spektra. Na druhej strane veľmi štátnemu rozpočtu neuberajú – totiž aj v prípadoch, keď živnostníkovi vyšli vplyvom krátenia týmito číslami nízke odvody, musel vždy zaplatiť aspoň minimum (viď prvý bod).

Vymeriavací základ pre odvody už nebude polovicou základu pre daň. V budúcom roku 2013 sa základ dane na účely výpočtu odvodov vydelí číslom 1,9, v r. 2014 číslom 1,6 a v r. 2015 definitívne číslom 1,486.

Príklad: SZČO zarobí mesačne 3 000 EUR (rozdiel medzi jeho príjmami a výdavkami). Na účely výpočtu odvodov v súčasnosti použije iba polovicu – tj 1 500 EUR. Odvody v sadzbe 47,15 % činia cca 707 EUR.

V r. 2015 z rovnakého čístého príjmu vydelí číslom 1,486 EUR. Odvody v sadzbe 47,15 % budú činiť 952 EUR.

Fiktívne paušálne výdavky už nebudú v desaťtisícoch

Paušálne výdavky sú veľkou výhodou pre každého, kto nemá reálne výdavky súvisiace s jeho podnikaním – teda najmä duševne pracujúci ľudia, autori a umelci a priznajme aj zamestnancov, ktorí šetria dane a odvody (svoje i zamestnávateľove) zamestnaneckým pomerom pod pláštikom živnosti. Paušálne výdavky sú akýmisi fiktívnymi výdavkami – v súčasnosti sa vďaka nim v podstate daň z príjmov neplatí zo 40% z celkových príjmov. Na druhej strane šetria čas s účtovníctvom či daňovou evidenciou, do ktorej vlastne štát SZČO núti – buď sa zákonmi a číslami musia zaoberať sami (s nemalými rizikami) alebo si musia za vlastné peniaze zaplatiť účtovníkov.

V súčasnosti nie je výška paušálnych výdavkov ohraničená maximálnou sumou – teda môže si ich uplatniť aj človek s ročným príjmom v desaťtisícoch EUR. Po novom môžu paušálne výdavky dosiahnuť maximálnu ročnú výšku 5 040 EUR.

Príklad: Internetový podnikateľ zarobil v r. 2011 40 000 EUR (hrubé príjmy). Od príjmov si môže odpočítať 40%- né paušálne výdavky, tj 40% x 40 000 = 16 000 EUR. Daň z príjmov si vypočíta z rozdielu príjmy 40 000 mínus výdavky 16 000, tj 24 000 EUR. Daň z príjmu v sadzbe 19% činí 4 560 EUR.

Po novom bude mať z rovnakého príjmu 40 000 EUR odpočítať len výdavky v maximálnej sume 5 040 EUR. Rozdiel medzi príjmami 40 000 a výdavkami 5 040 EUR tak bude 34 960 EUR. Daň z príjmov z tohto rozdielu bude teda až 6 642 EUR. Daň z príjmov mu teda stúpne o vyše 2 tisícky ročne.

Prečítajte si

Strop pre odvody sa posunie smerom nahor

Pôsobia rovnako ako odvodové minimum, len opačným smerom. Živnostníkom s vysokými ziskami vlastne šetria peniaze – v prípade, že ich vymeriavací základ pre odvody dosahuje niekoľko tisíc EUR, odvody sa platia maximálne zo zákonného stropu. V súčasnosti ide o 1,5-násobok, 3-násobok a 4-násobok (pre jednotlivé druhy poistení) priemernej mzdy spred 2 rokov. V súčasnosti zaplatí živnostník mesačne maximálne odvody cca 1 260 EUR aj v prípade, že z jeho vymeriavacieho základu je možné vypočítať viac.

Po novom pôjde o štvornásobok alebo až päťnásobok priemernej mzdy. Zvýšením stropu štát v podstate sa z vyššieho príjmu legálne vyžmýka“ vyššie odvody.

Príklad: Základ dane SZČO je mesačne 6 000 EUR, vymeriavací základ pre odvody 3 000 EUR. Odvody v sadzbe 47,15 % z tohto základu činia 1 414 EUR. SZČO však dnes zaplatí maximálne 1 260 EUR.

Ak sa maximálny vymeriavací základ posunie na 5-násobok priemernej mzdy, štátu odvedie plných 1 414 EUR.

Platby živnostníkov štátu – daň z príjmov a odvody – teda porastú niekoľkými možnými smermi. Tým SZČO, ktorých sa dotkne kombinácia viacerých opatrení, možno v konkrétnych prípadoch až šokovo. Zvýšenie záťaže pre živnostníkov je len jedným z prvkov celkového zvyšovania daní a platieb štátu, ktoré sa dotkne aj právnických osôb, veľkých firiem, dohodárov a v konečnom dôsledku aj nepodnikateľov. O týchto opatreniach, ich vplyvoch a ďalších zmenách plánovaných pre ďalšie roky píšeme v samostatnom článku.

Ilustračné foto: sxc.hu.

3 odpovede na “Živnostnícka pätkombinácia: Čo prinesú jednotlivé opatrenia pre peňaženky SZČO”

  1. Alex. píše:

    Dobry den chcem sa vyjadrit k odvodovym prazdninam..v clan­ku je to mylne vysvetlene. odvodove prazdniny do SP nemaju nic spolocne s hranicou pre platenie odvodov. v Sucastnosti zivnostnici ked prerusia zivnost a zriadia si ju povedzme o 2 roky a nema im byt z coho vypocitany preddavok maju opat rok prazdnin… to sa ma zrusit…a nie hranica do ktorej nie je povinnost platit odvody…Ve v tom pripade by 185 eur platili preddavky i zivnostnici ktori zarobia za cely rok povedzme len 1000 eur..

    • Peter Furmaník ml. píše:

      Vďaka za koment. Nuž, pojem „odvodové prázdniny“ nedefinuje žiadny zákon, môžeme polemizovať, čo si pod ním predstavovať. Ja som pod ním rozumel vždy to, čo som opísal v článku. Vyhnutie sa odvodom prerušením živnosti zrušil ešte minister Mihál od r. 2011. Tohtoročná vládna novela zákona o sociálnom poistení napokon nič z tohto nemení. A k tej hranici – mnohí SZČO platia odvody dokonca aj vyššie než 185 EUR, aj keď zarábajú pár EUR – povinnosť platiť a výška odvodov sa totiž určí na základe výsledkov roka predchádzajúceho, a tie mohli byť oveľa vyššie.

  2. nn píše:

    Tejto vláde sa vážne „darí“. Namiesto toho aby podporovali živnostníkov a tým pádom aj práceschopnosť ľudí, kladú ľuďom, ktorí chcú pracovať polená pod nohy a našich „drahých“ spoluobčanov, ktorí sú „diskriminovaní“ budú ešte povzbudzovať z našich peňazí. Takto sa napokon všetci stretneme na ÚPSVaR, kde sa budeme chodiť podpisovať. Len potom som zvedavý, čo zase v tých hlavách vymyslia, dôvody, prečo sa budeme musieť skladať zas o niečo viac do štátnej pokladne. Úžasné sú tie ich reči ako by oni dokázali vyžiť s minimálnej mzdy, či dokonca ešte menej. Tak prečo si vo vláde nenadelíte rovnako štedré mzdy ako ostatní pracujúci ľudia na Slovensku. Lebo tam tí hore trepú dva na tri. „Vodu kážu, víno pijú“. Samozrejme bez práce nie sú koláče, ale len do tej doby, kým si tí tam hore ich nenapečú sami z našich peňazí. Hanba im. Fuj!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *