Utorok 11. decembra. Meniny má Hilda

Zn.: Mám voľných 20-tisíc a dilemu, či ich ponúknuť finančným žralokom

Klasickým “termiňákom” doba už dlhšie nepraje. Investori však výnosy hľadajú naďalej. Zalovili sme preto vo vodách korporátnych dlhopisov a našli zaujímavé alternatívy. 

Prednedávnom mi prišla z mojej banky SMS o vypršaní termínovaného vkladu. Výborne, potešil som sa. Mojich 20-tisíc eur mi za rok zarobilo pred zdanením 210 eur, čo bol pred rokom v porovnaní s konkurenciou celkom slušný úrok. Jediná škoda bola, že štát mi z neho ukrojil takmer štyridsať eur.

Čo však s týmito peniazmi teraz? Už len zbežný pohľad na výšku úrokov na termínovaných vkladoch ponúkaných veľkými slovenskými bankami mi zvýšil tlak. Pre ilustráciu – v tej najväčšej, Slovenskej sporiteľni, by som za rok získal po zdanení rovné dve eurá (pri splnení istých podmienok o niečo málo viac), v dvoch ďalších – vo VÚB a Tatrabanke – osem eur. 

Produkt

Úrok

Čistý výnos po splatnosti pri vložených 20.000 eurách

Slovenská sporiteľňa

Termínovaný vklad 12 mesiacov

 0,01%

2€

VÚB Banka

Termínovaný vklad 12 mesiacov

0,05%

8€

Tatra banka

Termínovaný vklad 12 mesiacov

0,05%

8€


A tak som hľadal ďalej. Smutným zistením bolo, že úrok nad jedno percento na ročnom termiňáku dnes na Slovensku už nezoženiete. Najlepšia ponuka, akú som našiel, bolo FIX Konto od Privatbanky, ktoré by mi za rok prinieslo v mojom prípade po zdanení presne 146 eur, ako druhý najlepší mi vyšiel termínovaný vklad od J&T Banky, kde by som za rok získal v čistom 130 eur. Na tento produkt však dosiahnete, len ak máte voľných minimálne 10-tisíc. 

Produkt 

Úrok

Čistý výnos po splatnosti pri vložených 20.000 eurách

Privatbanka

Fix Konto 12 mesiacov

0.90%

146€

J&T Banka

Termínovaný vklad 12 mesiacov

0.80%

130€

Rozhodol som sa preto rozšíriť svoje pátranie na dlhodobejšie termínované vklady a zameral som sa na dvojročnú fixáciu. Víťazom by sa opäť stalo FIX Konto od Privatbanky, ktoré by mi po uplynutí vkladu dalo 340 eur v čistom, čo by bolo po rozpočítaní 170 eur ročne. Ako druhá najlepšia mi vyšla Sberbank so 162 eurami a tretia J&T Banka so 146 eurami ročne po zdanení. (Samozrejme, úrok by mi bol v týchto prípadoch pripísaný až po uplynutí dvoch rokov, ročný prepočet uvádzam len pre porovnanie s predošlými produktami).

Produkt

Úrok

Čistý výnos po splatnosti pri vložených 20.000 eurách

Privatbanka

Fix Konto  24 mesiacov

1.05%

340€

Sberbank

môj SUPERvklad

1.00%

324€

J&T Banka

Termínovaný vklad 24 mesiacov

0.90%

292€


To už sú celkom slušné ponuky, poviete si. Mne sa to však stále ešte nezdalo. Mal som totiž pred očami svojich 170 eur po zdanení za rok z minulého termiňáku, na ten by dosiahla najlepšia ponuka až pri dvojročnej fixácií.

Samozrejme, aby som slovenským bankám nekrivdil, musím pripomenúť, že za neustále klesajúce úroky tak úplne nemôžu. Sú totiž výsledkom aktivít Európskej Centrálnej Banky, ktorá sa už roky snaží rozprúdiť ekonomiku eurozóny. A tak zatiaľčo dlžníci sa tešia – hypotéky u nás nikdy neboli lacnejšie – sporitelia sa ocitli v nie celkom výhodnej situácií. Veď sami určite viete, že úroky na bežných účtoch sa pohybujú blízko štatistickej odchýlky.

Moja dilema bola teda nasledovná – buď sa uspokojím s nižším úrokom na termínovanom vklade – hoci aj dvojročným – alebo budem hľadať ďalej. Má to však zmysel pri dvadsiatich tisícoch? Navyše, som pomerne konzervatívny a predstava mojich peňazí vložených do akciových trhov niektorými zo slovenských brokerov mi nerobí dobre. Ďalší druh investícií – tradičné štátne dlhopisy a hypotekárne záložné listy som takisto zavrhol, keďže, po prvé, s dvadsiatimi tisíckami to nemá veľmi zmysel a po druhé, výnosy na nich často ani nepokryjú hoci aj slabú infláciu.

Našiel som však ešte jednu možnosť – korporátne dlhopisy. Ide v podstate o pomerne jednoduchý produkt. Firmy ich vydávajú väčšinou s fixným úrokom a dobou splatnosti. Ich kúpou – obrazne povedané – požičiate firmám peniaze.

Na tieto produkty by som ešte pred pár rokmi so svojimi dvadsiatimi tisícami nedosiahol, vyhradené boli väčšinou len pre klientov privátneho bankovníctva s voľnými prostriedkami od stotisíc vyššie. Doba sa však zmenila a tento svet sa otvoril aj bežným smrteľníkom. Hovorí sa, že ponúkajú lepšie zhodnotenie ako klasické termínované vklady. Tak som sa na ne pozrel bližšie.

Vo svojom hľadaní som si však zvolil podmienku – aj s ohľadom na skôr spomenuté termínované vklady – že ich splatnosť musí byť najviac dva roky. Najlepšie preto dopadli v mojom porovnaní korporátne dlhopisy Penta Public ponúkané Privatbankou. Dlhopis s najkratšou – ročnou splatnosťou – by mi takto o rok priniesol výnos po zdanení 575 eur, jeho dvojročný ekvivalent dokonca až 1166 eur, čo po rozpočítaní vychádza na vyše 580 eur ročne. 

Výnosy sú v týchto prípadoch vyplácané raz za šesť mesiacov. Výhodou je, že na tieto produkty dosiahnete už pri voľných troch tisíckach. Produkty ponúkané ostatnými bankami mojim kritériám nevyhovovali, pretože boli so splatnosťou od troch rokov vyššie.

Keby som však chcel zarobiť ešte viac, mohol by som sa porozhliadnuť v ponuke J&T Banky. Tá aktuálne ponúka šesťročné dlhopisy Eurovea s kupónom až 4,5 percenta. Aj k tejto investícii by som mal prístup, keďže banka umožňuje ich nákup už od hranice desaťtisíc eur. Keby som si ich teoreticky kúpil 20 (jeden stojí tisícku), každý september by sa mi pripísal výnos po zdanení vo výške takmer 730 eur. V prípade potreby – napríklad po uplynutí dvoch rokov, by som mohol dlhopisy predať.

Určite si hovoríte, že tieto produkty musia mať niekde háčik. Máte pravdu, je ich niekoľko. Tým najväčším je, že peniaze do nich vložené nie sú – na rozdiel od termínovaných vkladov – do výšky 100-tisíc eur garantované Fondom na ochranu vkladov. V praxi to znamená, že ak firma, ktorá dlhopisy vydala, skrachuje, môžem o minimálne časť svojich peňazí – ak nie o všetky – prísť.

Kupón na dlhopise – alebo inými slovami jeho výnos – je teda akási odmena za znášanie „firemného rizika“. Podnikové dlhopisy sa tak podobajú na akýsi mix medzi akciami na burze (spoločnosti, do ktorej sme investovali, sa nemusí dariť) a tradičnými dlhopismi štátov (ponúkajú fixný výnos).

Samozrejme, slovenský trh je aj v tejto oblasti špecifický. Väčšina týchto papierov sa totiž neobchoduje na žiadnej burze (a ak vôbec, tak na malej, nelikviditnej bratislavskej). V praxi to znamená, že ich cenu pri predaji prakticky plne diktuje samotný predajca. Otázkou je, nakoľko je táto cena – najmä v porovnaní s porovnateľnými “junk bondami” inde v Európe férová.

Na druhú stranu, pre investorov to znamená istú istotu – cena dlhopisu ostáva väčšinou stabilná, mizne tak “strašiak” volatility (teda náhlych výkyvov) a keď sa rozhodnete dlhopis predať pred jeho splatnosťou, väčšinou nájdete kupca, ktorý je ochotný vám za neho zaplatiť viac-menej rovnakú cenu, za akú ste ho nakúpili.

Záver:

Korporátne dlhopisy vydávané slovenskými finančnými skupinami predsatavujú k tradičným termínovaným vkladom zaujímavú alternatívu. Ak zvažujete ich nákup, uistite sa:

  • Či sa za daný dlhopis zaručuje veľká domáca banka alebo firma, vyhnite sa dlhopisom vydávanými neznámymi firmami. (Môže Penta alebo J&T skrachovať? Samozrejme, môže, ale riziko je v tomto prípade nižšie ako u menších spoločností. Navyše, je veľmi pravdepodobné, že ak by sa dcéra “žralokov” ocitla v problémoch, finančníci ju radšej podržia, ako by mali riskovať stratu reputácie – najmä s prihliadnutím na fakt, že sa na financovanie nových projektov prostredníctvom korporátnych dlhopisov spoliehajú čoraz viac) 
  • Či kreditný risk korešponduje s výnosom. Pri podobnom riziku si vyberte vždy vyšší kupón.
  • Či máte vo svojom portfóliu dlhopisy od viacerých emitentov (radšej nie všetko od Penty, ale tiež nie všetko od J&T)
  • Vopred si zistite výšku poplatkov a možnosti predčasného predaja
  • A najmä, NIKDY nedávajte do korporátnych dlhopisov všetky svoje úspory. (Aj tu platí čarovné slovíčko diverzifikácia. Veľa vám o ňom povie váš finančný poradca.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *