Streda 05. augusta. Meniny má Hortenzia

Znásilňované slovenské ženy alebo Ktorý exit je väčšia pohroma? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Na vysokej som študoval v najtvrdších časoch Husákovej normalizácie. Mal som jedného učiteľa marxizmu-leninizmu, ktorý bol ešte o pol hlavy zadubenejší než ostatní marxisti. Neustále zdôrazňoval, že západní ideológovia trpia takou nenávisťou k nášmu socialistickému zriadeniu, že nevidia grandiózne úspechy, ktoré sme dosiahli.

Ale zato zneužijú každú jednu skulinku, každý hoci len drobný nedostatok, aby mohli očierňovať socializmus. Chytajú sa každej slamky, každého aj nepodstatného detailu, doslova každej sprostosti, len aby mohli klamať, že socializmus je zlá cesta vývoja a že správna a perspektívna je jedine kapitalistická cesta…

“Tak napríklad, ak robotník sa večer opije a príde ráno neskoro do práce, ešte aj v tom vidia údajné zlyhanie socialistického systému. Nehovorím, že je v poriadku ak sa niekto opije a nepríde načas do práce, neobhajujem to, ale nie je to systémová chyba vyplývajúca z podstaty socializmu. Ale tí západní ideológovia sa chytajú každej skulinky, len aby ju zneužili vo svoj prospech,” dôvodil zadubený marxista

A hneď uviedol ďalší príklad: “Dokonca aj to, že v posledných dňoch dlho a veľa pršalo a prudké návaly vody nám niekde zaplavili cesty, ešte aj to chápu ako jeden zo zásadných nedostatkov nášho politického a spoločenského zriadenia, ako jednu z chýb socializmu.”

Ešte ani tie príklady nehovoril z vlastnej hlavy, ale čítal z papiera. Neviem, kto mu to napísal a pre istotu si po dlhých desaťročiach už ani nepamätám jeho meno. Spomenul som si však na jeho vyjadrenia v súvislosti s terajšou utečeneckou krízou, ktorá máta časť Európy. Tejto téme sa ale venujem v záverečných častiach komentára

Zabráni sa šíreniu nákazy?

Tak ako všetky doterajšie stretnutia, schôdzky a summity EÚ v riešení gréckej krízy nič nepriniesli, tak sa nič neposunulo dopredu ani v pondelok, kedy sa v Bruseli zišli ministri financií krajín platiacich eurom a v povestnej poslednej minúte sa snažili s vládou v Aténach nájsť aspoň aký-taký kompromis. Trochu optimizmu tomuto i ďalším rokovaniam týždňa pridalo vyhlásenie predsedu Európskej rady (EC) Donalda Tuska, podľa ktorého v pondelok Gréci po dlhšom čase predložili prvý reálny návrh.

Finančné trhy si v tej chvíli vydýchli a všeobecne sa čakalo, že vo štvrtok sa na mimoriadnom summite grécko-európsky problém nateraz uzavrie. V tom okamihu to naozaj nebolo nereálne a prítomných 19 ministrov financií označilo návrhy gréckej vlády za krok konečne správnym smerom. Predseda Európskej komisie (EC) Jean-Claude Juncker spresnil: „Predpokladám, že tento týždeň sa s Gréckom dohodneme.“ Nádej na riešenie krízy posilnila euro – v pondelok podvečer sa dostalo až na úroveň 1,1390 EURUSD.

Cieľom bolo dohodnúť taký program reforiem, za ktorý by zástupcovia eurozóny poslali gréckej vláde finančnú injekciu, aby mohla Medzinárodnému menovému fondu (IMF) vrátiť 1,6 miliardy eur.

Turbulencie okolo záchrany Grécka pokračovali celý týždeň, vo štvrtok nadránom médiá oznámili, že stredajšie neskorovečerné rokovania zostali bez pozitívneho výsledku  a to isté, ale v celkom inej košeli možno povedať aj o štvrtkovom summite. ktorého účastníci pripustili, že rokovania dokonca nabrali spätný chod. V piatok ráno mediá informovali, že útok na grécke bankomaty sa zatiaľ nekoná a Gréci chcú len jedno jediné – po dlhých rokoch prestať riešiť krízu a euro

Trochu vzruchu prišlo až koncom týždňa, kedy viacerí grécki politici vyzvali na odmietnutie požiadaviek medzinárodných veriteľov a nahlas hovorili o ponižovaní svojho národa. Premiér Alexis Tsipras informoval európskych lídrov o tom, že grécky parlament schválil referendum o ďalšom postupe pri riešení krízy, teda o tom, či Gréci majú alebo nemajú prijať návrhy veriteľov. Predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem s odvolaním sa na závery sobotňajšieho stretnutia ministrov financií oznámil, že Euroskupina terajší záchranný program Grécku nepredĺži. V piatok ráno bol kráľovský menový pár EURUSD na úrovni 1,1202 – zhruba od polovice týždňa totiž osciloval okolo hladiny 1,12.

Na turbulencie v grécko-európskych vzťahoch euro zasa až tak veľmi nereagovalo – podľa niektorých devízových obchodníkov by totiž náhly odchod Grécka eurozónu veľmi oslabil, avšak podľa ďalších by ju naopak výrazne posilnil. Celkový vplyv? Asi tak jedna k jednej…

Pre úplnosť k tomu pripomeniem už len dve veci, a to, že

  1. európski lídri počas týždňa viackrát zdôraznili, že ak najneskôr do soboty nebude dosiahnutá dohoda, začne sa rokovať o pláne B, teda o pláne, ktorý bude rátať s nevyplatením splátky Medzinárodnému menovému fondu (IMF), so zavedením kapitálových kontrôl a s prijatím krokov, ktoré by mali zamedziť šíreniu nákazy z gréckeho finančného systému, 
  2. avízované grécke referendum, ktoré je podľa môjho názoru tak trochu úderom pod pás (pretože eurolídri minulý týždeň naozaj rátali so všeličím, ale to referendum je pre nich trošku hustá káva), no a to referendum sa uskutoční už teraz v nedeľu (5. júla).

Hlavný ekonóm Ery Jan Bureš k aktuálnym udalostiam okolo Grécka v piatok poznamenal, že trhy zatiaľ zostávajú pokojné a riziko trochu podceňujú veriac, že európski predstavitelia sa – tak ako vždy doteraz – nejako dohodnú… “Miera pesimizmu a frustrácie je však medzi európskymi politikmi v tejto chvíli ohromná,” spresnil Bureš. A na ilustráciu ešte krátky citát z názorov hlavného ekonóma Saxo Bank Steena Jakobsena, podľa ktorého Grécko je témou, o ktorej sa bude ešte dlho hovoriť, ešte aj po vyriešení problému: “Dokonca aj keď sa nájdu krátkodobé riešenia, budeme musieť okamžite hľadať 50 – 70 miliárd dolárov na refinancovanie všetkých dlhov Grécka. A nemôžeme zabudnúť ani na to, že Grécko platí nulapercentné úroky z väčšiny svojich dlhov čiže o ďalších úľavách už nemôže byť reč.”

Väčšia i menšia nočná mora

Z vyjadrení mnohých bankárov, ktorí sa minulý týždeň zúčastnili na konferencii organizovanej Medzinárodným finančným inštitútom (IIF) yplýva, že tzv. Brexit čiže možnosť, že Británia opustí Európsku úniu ich znepokojuje viac než vyhliadky na skorý odchod Grécka z eurozóny. Zotrvanie Británie v EÚ je podľa bankárov dôležitejšie než osud Grécka. Najvyšší predstaviteľ IIF Timothy D. Adams v súvislosti s pripravovaným referendom o vystúpení Británie z EÚ zdôraznil, že preňho je Brexit potenciálne väčšou morou, keďže Británia je veľmi dôležitou súčasťou európskej ekonomiky a ekosystému.

Podľa Hansa Jäckela z DZ Bank by z čisto mechanického hľadiska Grexit narušil fungovanie a štruktúru EU viac než Brexit, avšak “Pre ducha, pre budúcu perspektívu a zmysluplnosť EÚ Brexit predstavuje podstatne väčšie riziko.“ Keith Skeoch z britskej investičnej spoločnosti Standard Life Investments podľa informácií FXstreet zdôraznil, že Brexit by predstavoval katastrofu pre kapitálové trhy v EÚ a bol by to vraj taký šok, ktorý by na Richterovej škále zodpovedal zhruba 15-tim stupňom, keďže Londýn je najväčším finančným centrom v EÚ a je považovaný za základ pre plány na vytvorenie celoeurópskej únie v oblasti kapitálových trhov.

Pred týždňom som v 10 najzaujímavejších témach týždňa vo financiách upozornil na správu, ktorú som vtedy nemohol nepostrehnúť, a síce, že v súvislosti s pripravovaným britským referendom si už tisícky pracovníkov Deutsche Bank, ktorí pôsobia na Britských ostrovoch, začínajú baliť kufre. Oficiálnejšie povedané, Deutsche Bank už pripravuje prenesenie svojich aktivít z Londýna ako jedného zo svetových finančných centier na európsky kontinent.

Na margo masovej hystérie

Na toho VŠ učiteľa z úvodu tohto komentára som si spomenul preto, lebo často opakoval, že buržoázni ideológovia zneužívajú každú skulinku… Aj keď sa právom hovorí, že každé porovnanie kríva, súčasnú utečeneckú krízu v Európe zneužívajú u nás takmer všetky politické subjekty – prihrieva si na nej svoju polievočku vládny Smer-SD a robia tak i viaceré opozičné strany a najmä mimoparlamentné extrémistické politické subjekty, vrátane strany Mariána Kotlebu. Blížia sa voľby…

Dokonca to zašlo tak ďaleko, že Slovenskom sa šíri masová hystéria, aká u nás nemá obdobu. Zažil som 68. rok, tvrdú Husákovu normalizáciu spojenú s odstraňovaním tzv. pravicových živlov zo všetkých verejných funkcií vrátane pracovníkov médií – od šéfredaktorov až po radové pisárky v redakciách, zažil som November 89, ale takú masovú hystériu, aká je teraz, si nepamätám. Jej obsah možno zhrnúť do 3 bodov; utečenci budú:

  • búrať katolícke kostoly (v tom lepšom prípade ich prestavajú na mešity) 
  • znásilňovať slovenské ženy 
  • našim deťom odrezávať hlavy.

Pravdou je, že veľké počty utečencov rôzneho druhu členské krajiny EÚ aktuálne nevedia zvládnuť a preto ich verejnosť všetkých hádže do jedného vreca. Situácii nenapomáha nejednoznačný názor a populistické lavírovanie slovenského premiéra Fica, ktoré odsudzujem rovnako ako stavanie múra, o ktorom rozhodla maďarská vláda. O tom, že nie všetci imigranti nám prídu zobrať prácu a ohroziť naše kultúrne hodnoty a navyše často sú veľkým prínosom pre krajinu, do ktorej sa dostanú, napísal Jakub Straka pod titulkom Môžu nám imigranti zobrať prácu? 

Zaujal ma aj postoj politológa Grigorija Mesežnikova, podľa ktorého v utečencoch ide o nevinných ľudí, ktorí riskujú život, aby unikli prenasledovaniu z rasových alebo náboženských dôvodov, mučeniu a zabíjaniu. Po II. svetovej vojne mnohé európske krajiny ochotne prijímali migrantov, ktorí sa stali súčasťou ekonomického zázraku, ktorý premenil tieto krajiny na prosperujúce spoločnosti. “Neskôr Západ poskytol bezpečný úkryt státisícom politických utečencov zo strednej Európy vrátane Československa, dal im možnosť žiť, študovať a pracovať. Dnes je čas, aby sme aj my prejavili solidaritu s tými, ktorí potrebujú pomoc.”

Nedeľa večer, práve dopisujem komentár…

Cez otvorené okno som sa započúval do rozhovoru dvoch podľa hlasu starších prechádzajúcich sa psičkárok. “Aj včera hovorili v rádiu, neviem, ktoré rádio mal manžel naladené, ale hovorili v ňom zhruba niečo také, že keď prídu tí utečenci, že začnú zaradom slovenským deťom odrezávať hlavy,” povedala jedna.

“Neverím, že to tak hovorili,” kontrovala druhá psičkárka. “Ale naozaj je to tak,” zdôrazňovala tá, čo jej manžel počúval rádio a vzápätí dodala: “Preto je to tak, lebo oni nenávidia kresťanstvo a preto podrezávajú kresťanské deti… Ale prečo sa nebránime? Kde je naša vláda, prečo teraz nič nerobí?!”

“Vidíte, volili sme Fica a teraz sa musíme báť o svoje životy a o svoje deti a vnúčatá,” povedala tá druhá, ale potom už zahli za roh nášho paneláku, takže tu chýba pointa.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *