Pondelok 23. júla. Meniny má Oľga

Zníženie daní povzbudí americkú ekonomiku (až príliš)

Začiatkom novembra predstavil Donald Trump v Kongrese USA konkrétnu podobu dlho sľubovanej daňovej reformy. Mala by priniesť podstatné zníženie daní pre veľké firmy. Jej cieľom je okrem iného a pritiahnuť „domov“ zisky amerických firiem zo zahraničia. Kritici jej však vyčítajú to, že by znamenala silný fiškálny stimul pre americkú ekonomiku v čase jej expanzie, a tak vytvorila riziko prehrievania sa.

Zníženie daní bolo dôležitým bodom volebného programu Donalda Trumpa a finančné trhy už podrobnosti dlho očakávali.  Ak návrh v predloženej podobe prejde, pôjde o najrozsiahlejšiu úpravu daňových zákonov v USA od roku 1986.

Nižšie dane pre firmy i pre zamestnancov

Na čo sa teda môžu Američania tešiť? Návrh v podobe zákona o znížení daní a pracovných miestach (Tax Cuts and Jobs Act – TCJA) predstavuje najmä zníženie korporátnej dane z 35 na 20 percent. Okrem toho je pre právnické osoby pripravený celý rad ďalších zmien. Napríklad dočasná možnosť odpísať nové vybavenie jednorazovo, alebo zvýhodnenie pre niektoré menšie firmy, ktorých princíp zdanenia vychádza z priradenia výnosov priamo spoločníkom.

Nezanedbateľnou má byť tiež motivácia k repatriácii ziskov amerických spoločností do USA. Mali by ich dotiahnuť daňové úľavy v podobe zníženej sadzby (12 percent) pre hotovosť a sadzba piatich percent pre reinvestovaný zisk.

Reforma tiež cieli na daňové pásma pre zamestnancov. Zatiaľ čo dnes platia Američania daň z príjmu od desiatich do 39,6 percent v závislosti podľa výšky príjmu rozdeleného do siedmich daňových pásiem, po novom by to mala byť najnižšia sadzba 12 percent a pásma by mali byť len štyri.

Najvýznamnejšie zníženie by sa malo dotknúť ľudí s príjmami od cca deväť tisíc do 45 tisíc dolárov ročne, a to znížením dane z 25 na 12 percent. Do tohto pásma pritom spadá približne 45 percent amerických pracovníkov. Okrem toho je plánovaných niekoľko ďalších úprav, napríklad v oblasti daňových odpočtov.

Kritika daňovej reformy

V reakcii na navrhnuté zmeny sa však vynára otázka: aký efekt bude mať daňová reforma na príjmy štátu. Odhady sa značne líšia. Nie je totiž isté, aký dopad bude mať zníženie daní na ekonomický rast, resp. do akej miery bude znížená sadzba stimulovať rast priznaných daňových príjmov.

Podľa odhadov parlamentnej komisie Joint Committee on Taxation by v nasledujúcich desiatich rokoch mala daňová reforma znížiť príjmy štátu o zhruba 1,5 bilióna dolárov, čo je približne osem percent HDP. Súčasný dlh je pritom zhruba 107 percenta HDP. Práve z tohto dôvodu čelí daňová reforma najväčšej kritike.

Vyčítajú jej práve príliš vysoké zadlžovanie, navyše v čase, keď ekonomika USA prechádza slušným rastom (v 3Q medziročne o 3 %) a nezamestnanosť je extrémne nízka (4,1 % v októbri). Ekonomika je tak dostatočne sebestačná a vládne stimuly nepotrebuje.

Ak teda nebude pokles príjmov rozpočtu kompenzovať zníženie verejných výdavkov, čo súčasťou návrhu daňovej reformy samozrejme nie je, dôjde k rastu dlhu a pôjde totiž vo svojej podstate o fiškálny stimul, ktorý by v rastovej fáze ekonomického cyklu tlačil ekonomiku k prehriatiu. Vo svojej menovej politike by to musel zohľadniť aj americká centrálna banka FED. Znamenalo by to nutnosť zvýšiť sadzby a zmenšiť objem peňazí v obehu

Repatriácia ziskov

Je pravdepodobné, že konečný efekt na príjmy štátnej pokladnice bude nakoniec nižší. Môže sa totiž podariť dotiahnuť späť do USA značný objem ziskov amerických firiem zo zahraničia. Vďaka 20 percentnej korporátnej dani sa USA priblížia ostatným daňovo atraktívnym krajinám, do ktorých nadnárodne spoločnosti s obľubou schovávajú svoje zisky. Napríklad často kritizované Írsko má túto daň vo výške 15tich percent.

Goldman Sachs odhaduje, že americké spoločnosti v súčasnosti držia v zahraničí zisk vo výške zhruba 3,1 bilióna dolárov. Len spoločnosť Apple v takto odloženom zisku zadržiava zhruba 250 miliárd, ktorý by sa pri znížení daní na 12, resp. päť percent, mohol stať príjmom podliehajúcim americkým daniam.

Rizikom sú aj očakávania daňovníkov do budúcnosti. Z krátkodobého hľadiska môže klesnúť motivácia spoločností vyhľadávať daňové raje, však jednorazový pardon vo forme špeciálnej sadzbe na repatriáciu, ktorá je nižšia ako štandardná sadzba, by mohol do budúcnosti motivovať k vyčkávaniu na ďalší daňový pardon.

Téma daňovej reformy čelí okrem dopadov na štátny rozpočet aj výčitke, že najväčšie zvýhodnenie prinesie práve veľkým korporáciám, resp. ich akcionárom. No nie nízkopríjmovým skupinám.

Dopady na finančné trhy

Detaily daňovej reformy s napätím očakávali aj finančné trhy. Jej predloženie oproti plánu totiž podstatne meškalo. Administratíva D. Trumpa totiž mala ťažkosti s presadením ďalších sľubovaných zmien, napríklad so zrušením tzv. Obama Care. Trhy plán zníženia daní ocenili rastom cien amerických aktív.

Nie je však isté, že bude nasledovať ďalší nárast trhu. Zníženie daní už totiž bolo do cien sčasti započítané, a bolo jednou z príčin tzv. Trump efektu, ktorý znamenal oživenie trhov v období po zvolení nového prezidenta.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *