Nedeľa 25. októbra. Meniny má Aurel

Zrazí svet na kolená jeden jediný miliardár alebo jedna fatálna chyba? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančné trhy sa boja spomalenia čínskej ekonomiky a možno i novej krízy. Ropa hystericky zareagovala na nastrčenú správu a talianska banková nákaza môže zasiahnuť celú eurozónu. Živnostníkov na Slovensku ubúda, ale kapela Queen nám do žíl vleje optimizmus.

Z hľadiska finančných trhov bol aj uplynulý týždeň mimoriadne rušný. Uvedomili sme si totiž, že máme za sebou január, aký sme ešte nezažili! Počas troch týždňov prišli akciové trhy o všetky zisky z rokov 2014 a 2015. Najjednoduchšia a najčastejšia odpoveď na otázku prečo, znie tak, že je za tým spomalenie v Číne, ale ukazuje sa, že nie je to celkom pravda a že dopad čínskeho oslabovania je veľmi preceňovaný a investori by sa mali viac zamerať na zmeny v monetárnej politike centrálnych bánk.

Aj z hľadiska tohto argumentu finančné trhy s napätím čakali na zasadnutie Výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC) americkej centrálnej banky (Fed). Banka však sklamala investorov, ktorí čakali povzbudivý signál – sadzby nezmenila a neponúkla ani náznak toho, že by svoj plán ďalších zvýšení sadzieb modifikovala, iba priznala, že veľmi pozorne sleduje turbulencie v globálnej ekonomike. Myslím si, že aj keby minulý týždeň výbor centrálnej banky vôbec nezasadal, nič mimoriadne by sa na trhoch nedialo, pretože všetko prekričali dve udalosti. Zmateny

Tá prvá, že Čína vážne varovala amerického miliardára a filantropa maďarského pôvodu George Sorosa, aby neintervenoval voči jüanu. Otázkou ale je, či burzový špekulant vôbec dokáže zložiť fixný kurz meny takej krajiny, ktorá disponuje devízovými rezervami vo výške 3,3 bilióna US dolárov?! Celá tá epizóda podľa analytika Jana Čermáka (ČSOB) ukazuje, akou fatálnou chybou bolo nedávne zaradenie jüanu medzi rezervné meny Medzinárodného menového fondu (IMF). Čína stratila kontrolu nad svojou menovou politikou, ktorú v podstate riadi len odliv a príliv kapitálu.

A druhou kľúčovou udalosťou bolo vyjadrenie ruských predstaviteľov, že Saudská Arábia prišla s návrhom na obmedzenie produkcie ropy v rámci kartelu OPEC a Rusko sa k tej dohode pripojí. Nastrčená správa prudko zdvihla ceny ropy – bez ohľadu na to, že v priebehu cca polhodinky to Saudská Arábia dementovala a ruské špekulácie poprel aj Irán, ktorý po zrušení ekonomických sankcií chce získať späť svoj niekdajší podiel na svetových trhoch. Kým predošlý týždeň sa ropa dokonca pozrela pod hladinu 27 USD, minulotýždňové obchodovanie uzavrela takto: americká ľahká WTI – 33,62 USD, severomorská zmes Brent – 34,74 USD.

Áno, pani Ropa až pričasto reaguje hystericky. To je môj názor, zatiaľ čo dánsky investičný analytik Simon Fasdal (Saxo Bank) to povedal slovami, že práve cena ropy je najrizikovejším faktorom pre trhy. Alebo ako napísal analytik Peter Svoreň (Capital Markets), ropa je alfou a omegouBig grin

… a prišla morová rana!

Ropa teda začala rásť a trhy sa tešili na dobrý koniec týždňa. No prišla morová rana! Japonská centrálna banka (BoJ) v piatok zaskočila trhy svojím rozhodnutím rozšíriť monetárne stimuly, nie však navýšením objemu kvantitatívneho uvoľňovania (QE), ale znížením depozitnej sadzby do záporu. BoJ sa tak zaradila do skupinky centrálnych bánk, ktoré nejakým spôsobom používajú záporné úrokové sadzby (ECB, Riksbank, Danmarks Nationalbank, SNB).

Piatkový krok japonských centrálnych bankárov bol nečakaný, pretože ich šéf Haruhiko Kuroda len pár dní predtým povedal, že v boji s nízkou infláciou banka nad znížením sadzby do záporu vôbec neuvažuje. A tak analytik Peter Rebo zo spoločnosti Capital Markets musel konštatovať, že japonská centrálna banka trhy šokovala. V reakcii na jej radikálny krok stratil yen voči US doláru cca dve percentá a v piatok večer skončil na úrovni 121 USD/JPY.

Blíži sa kríza alebo nie?!

Mnohé vraj nasvedčuje tomu, že sme na prahu recesie alebo dokonca novej svetovej krízy. Niektorí analytici síce trvajú na tom, že to nie je pravda, ale dá sa im veriť? Štúdia týždenníka the Economist, ktorý si napríklad vzal na mušku odhady rastov HDP od analytikov Medzinárodného menového fondu (IMF), zistil, že recesiu sa im dosiaľ nikdy nepodarilo predpovedať. Objavil sa však názor, že publikovanie negativistických predikcií a čiernych labutí, ako to robí napríklad dánska Saxo Bank, ktorých analytikov aj ja často citujem, je škodlivé, pretože trhy potrebujú optimizmus a nie to, aby sa všetci začali pripravovať na krízu, čo znamená, že betónovaním úspor pošlú firmy do krízy

Osobne si myslím, že viac ako všetky prognózy je signifikantnejšia ropa. Lebo tie prognózy môžu byť presné a dokonalé ako Božie oko, aspoň ich autori si to myslia, ale cena ropy to aj tak zmení. Aj keď i ona občas poriadne klame. Minulý týždeň to s tým Ruskom bolo ozaj parádne a dobre režírované divadlo! Smutny

Zaplaví napätie z talianskych bánk eurozónu?

Neustály nárast problémových úverov v talianskych bankách vyvoláva značné napätie v bankovom sektore. Tamojšie banky sú totiž od začiatku roka pod obrovským tlakom a strácajú až 30 percent alebo – ako trefne konštatoval BIG EXPERT – talianske banky brnkajú investorom na nervy.  

Pretože medzi akcionármi a sporiteľmi talianskych bánk hrozí panika obrovských rozmerov, Rím už zaviedol záruky za časť problémového dlhu a jeho prevod do špeciálnej „konsolidačnej agentúry“, horšie ale je, že to nahlodáva dôveru v rozbiehajúci sa projekt spoločnej bankovej únie. Rastú obavy, že narastajúce napätie v talianskom bankovníctve by sa mohlo postupne rozliať do celej eurozóny. Smejici se

Myslím si, že máme sa na čo tešiť.

Len cca každý siedmy nemá bankový účet

Prekvapil ma údaj o tom, že len 14 percent obyvateľov Slovenska vo veku od 15 do 79 rokov nemá v banke vlastný bežný účet, najčastejšie vraj preto, že ho jednoducho nepotrebujú, resp. je pre nich drahý alebo používajú účet blízkej osoby. Tak to aspoň vyplynulo z prieskumu, ktorý pre Slovenskú bankovú asociáciu realizovala spoločnosť GfK Slovakia.

A pre všetkých, ktorí používajú bankový účet, či už svoj alebo inej osoby, ešte raz pripomeňme, že staré čísla účtov skončili už v nedeľu (31. januára) a od 1. februára môžu bankoví klienti v bezhotovostnom styku používať číslo účtu už len v medzinárodnom štandardizovanom tvare IBAN. Je to v zmysle pravidiel SEPA, čo je spoločný priestor 34 krajín v rámci Jednotnej oblasti platieb v eurách. 

0tvoril som si fľašu vína a tešil sa ako malý chlapec!

Počas týždňa prišli dobré správy. Napríklad, že Slovensko má najviac štátnych sviatkov v celej EÚ. Maličkosť, ale poteší! Keď som to čítal, bol som celý bez seba. Aby som dokázal stroviť toľkú radosť, musel som si otvoriť fľašu vína, keďže na túto tému som v minulosti už viackrát písal. Napríklad o tom, že premiér Fico sa svojho času dušoval, že zruší dva štátne sviatky, a to Veľký piatok a Sedembolestnú Pannu Máriu. Argumentovalo sa tým, že Veľký Piatok nie je štátnym sviatkom dokonca ani v takých silne katolíckych krajinách ako sú Poľsko či Taliansko! O sviatku Panny Márie ani nehovoriac…

Neskôr sa ale premiér zľakol možného hnevu katolíckeho ľudu a naznačil, že by mohol byť zrušený jeden cirkevný a jeden civilný štátny sviatok. Na jednom z vtedajších zasadaní Rady solidarity a rozvoja zdôraznil, že zrušenie aspoň dvoch štátnych sviatkov by malo veľmi dobrý dopad na ozdravenie verejných financií, pričom navrhol kompromisné riešenie: zrušiť jeden civilný a jeden katolícky sviatok. Na margo možného štorcovania sa predstaviteľov Katolíckej cirkvi vtedy povedal: „Prečo by mal iba štát pristupovať k rušeniu štátnych sviatkov a katolícka cirkev by takúto povinnosť nemala? Každý musí nejako prispieť ku konsolidácii.“ 

Odvtedy sa ale veľa udialo, smerácky a dopredu istý víťaz na post župana Banskobystrického kraja pohorel na celej čiare a županom sa stal kandidát extrémistickej Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba a neskôr aj sám Fico kruto prehral v prezidentských voľbách, kedy ho prevalcoval Andrej Kiska. Po týchto prehrách už vládny Smer-SD nič nenecháva na náhodu.

O možnej redukcii počtu sviatkov sa preto u nás už nehovorí. To len niektorí zlí a zadubení podnikatelia občas podrypujú. Hanba im! Vyplazly jazyk

Aj keď odpoveď na otázku, do akej miery počty sviatkov ovplyvňujú ekonomiku, nie je jednoznačná, všeobecne platí, že všetkého veľa škodí a analytička Poštovej banky Jana Glasová k tomu minulý týždeň dodala, že príliš veľa sviatočných dní ekonomike neprospieva.

Ale krátko po radostnej správe o najvyššom počte štátnych sviatkov v rámci EÚ dorazila ďalšia, podľa ktorej záujem o podnikanie na Slovensku klesá a vlani sa počet aktívnych živností znížil zo 393 tisíc 636 na 387 tisíc 076 živností, čo je cca o 6 a pol tisíca menej. A to už nie je taká radostná zvesť a ja čitateľom len pripomeniem, že premiér Fico už skôr rokoval so svätým Petrom, aby živnostníkov do neba nevpúšťal, jednak preto, že on sám ako premiér ich nemá v láske a jednak by ako pravicovo zmýšľajúce elementy mohli v nebi narušiť tú čarovnú sociálnu rovnováhu. Big grin

“Živnostníci, ktorí už zo samotného princípu sú pravičiari, do neba predsa nepatria,” trval na svojom premiér Fico. Táto vysoká štátnická návšteva pred bránami nebeskými sa síce uskutočnila už skôr, ale jej závery sú platné ešte aj dnes, pomyslel som si a z načatej fľašky vína som si nalial ešte jeden pohárik.

Ale už len tak do polovice. 

Queen namiesto pointy: Radio Ga Ga

Chcel som tento komentár zakľúčiť priliehavou pointou a tak namiesto slov som opäť raz volil muziku. Samozrejme, klasiku.

Ani som dlho nepremýšľal a hneď mi prišla na um pieseň Radio Ga Ga od legendárnej anglickej kapely Queen. Tak ako samotná pieseň je viacplánový aj oficiálny videoklip, aj v jednom i druhom sa prelína viacero hlbokých myšlienkových rovín a tak táto pieseň má čo povedať aj po viac než 30 rokoch! Pieseň vyšla v štúdiovom albume The Works v roku 1984. V čase, keď svetu naháňa strach čínske spomalenie a centrálne banky si zaboha nevedia rady s nízkou infláciou (dlhodobo okolo nuly), keď ropa hystericky reaguje na akékoľvek (aj protichodné) vyjadrenia a zlato rúca základné pravidlo ľudskej existencie o vzťahu medzi ponukou a dopytom, sa svet právom začína báť, že opäť je na prahu recesie, prípadne novej zničujúcej krízy. A pieseň Radio Ga Ga pripomína veľké a bolestivé kapitoly ľudských dejín, ale naznačuje i to, že ľudstvo má ešte nádej.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračná koláž v záhlaví článku: Laura Furmaníková, zdrojové foto: www.sxc.hu (freeimages).

Jedna odpoveď na “Zrazí svet na kolená jeden jediný miliardár alebo jedna fatálna chyba? (Týždeň vo financiách očami komentátora)”

  1. Rebelant píše:

    Len cca každý siedmy nemá bankový účet

    Prekvapil ma údaj o tom, že len 14 percent obyvateľov Slovenska vo veku od 15 do 79 rokov nemá v banke vlastný bežný účet, najčastejšie vraj preto, že ho jednoducho nepotrebujú, resp. je pre nich drahý
    Žeby ovládané zombie o tom nechtěli vědět?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial