Piatok 21. septembra. Meniny má Matúš

Zrkadlo uplynulého mesiaca nielen o lesku bohatstva a drsnosti chudoby

Slovensko v pomere chudobných a bohatých nie je na tom až tak zle, v iných krajinách je to oveľa horšie. Ale aj bez toho mi tí bohatí môžu byť ukradnutí a sociálne náplaste, ktoré majú učičíkať tých chudobnejších, sú len obyčajným svinstvom! Na mnohých ľudí ale napodiv zaberajú.  

Prerastú terajšie colné spory do svetovej obchodnej vojny? Už sa jej nebude dať nijako zabrániť? Vírenie v rámci členských i nečlenských krajín kartelu OPEC, kedy Rusko a Saudská Arábia pritlačili s požiadavkou na zvýšenie ťažby čierneho zlata nad pôvodne dohodnuté limity, ale i ďalšie smerovanie Európy (rokovania o imigrantskej politike a spoločnom rozpočte eurozóny), to všetko malo počas júna vplyv na svet financií. Uplynulý mesiac bol však zaujímavý aj tým, že slovenskí poslanci v rozpore s názormi poisťovní i verejnou online petíciou rukyprec.sk a v neposlednom rade i v rozpore so zdravým rozumom schválili poistnú daň, ktorá zvýši ceny poistiek, čím vláda trestá zodpovedných.

Týmto, ale i súvisiacim témam sme sa na portáloch Investujeme.cz a Investujeme.sk podrobne venovali a tak sa už nebudem k nim vracať.

Skôr sa pozriem na zúbky ďalším témam.

Nebotyčná ľudská hlúposť. Neverte bossom!

Zaujal ma, nie zaujal, to by bolo veľmi slabé slovo, ale rozveselil a roztancoval ma až do samej výšky nebies návrh Konfederácie odborových zväzov (KOZ) na zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2019 na sumu 635 €. Odborárski bossovia svoj – s prepáčením! – chorý nápad odôvodňujú dobrým vývojom ekonomiky, ale aj očakávaným nárastom cien, najmä potravín.

Potiaľto je to azda aj o.k. Ďalšie argumenty z dielní KOZ už ale neberiem.

Odborárski predáci sa oháňajú slovami, že na minimálnu mzdu nemožno hľadieť len cez faktor nákladovosti pre zamestnávateľov, lebo oveľa dôležitejšie je to, čo minimálna mzda prináša (zvyšovanie príjmov ľudí, vymanenie sa z pasce chudoby, zvyšovanie spotreby domácností, možnosť tvoriť úspory na nepriaznivé časy, blablabla, samé frázy…).

Nehovoriac už o tom, že podľa KOZ je vraj zvyšovanie minimálnej mzdy kľúčové aj pre snahu Slovenska približovať sa k vyspelým ekonomikám Európy.

Neverte odborárskym predákom, sú to naozaj frázy. Pravda je totiž iná. Inštitút minimálnej mzdy, akokoľvek znie lákavo a mediálne je aj hojne podporovaný, je jeden chorý a nesystémový prvok v právnom systéme, ktorý napríklad na Slovensku doteraz vždy narobil viac škody ako osohu!

A myslím, že nielen na Slovensku, ale všade tam, kde si ho svojho času nasilu presadili populistické socialistické a sociálno – demokratické strany, vrátane Nemecka, kde soc-demáci pohrozili, že ak minimálna mzda nebude, tak do vlády nepôjdu a moci sa ujmú extrémistické strany typu našich kotlebovcov.

V snahe vyhnúť sa nebezpečenstvu sa pod tlakom času aj v Nemecku vtedy pristúpilo k ľudskej hlúposti.

Inštitút minimálnej mzdy je totiž naozaj nebotyčná hlúposť, ktorá ani na Slovensku doteraz nič rozumné nepriniesla okrem rastu populizmu a nekonečných svárov, hádok a osočovaní. A navyše podľa zamestnávateľských a podnikateľských združení, zväzov a asociácií je návrh na zvýšenie z terajších 480 na 635 € absolútne nereálny a pre podnikateľskú obec neprijateľný.

Podľa Asociácie súkromných lekárov SR je návrh totálne likvidačný.

Aj vzduch bude zadarmo, keď…

Ale populizmu sa u nás darí aj inak. Vždy sa u nás blížia dajaké voľby. Komunálne, prezidentské a ak by sa organizátorom pochodov Za slušné Slovensko znova podarilo rozvinúť ten marcový potenciál, ktorý vtedy z neviem akých dôvodov náhle utlmili a takmer nadobro zabili, tak v hre by teoreticky mohli byť aj predčasné parlamentné voľby.

A toľké možné voľby sú vždy podhubím pre populizmus. Primátor Žiliny a poslanec NR SR  Igor Choma (Smer-SD) v snahe udržať sa za každú cenu pri moci navrhol mestskú dopravu úplne zadarmo!

Nenachádzam slov… Ten princíp je šialený, žiaľ, v krajinách, kde nie je rozvinutá a vyzretá ľavica a pravica, je aj všemocný. Ľudia, voľte našu stranu, ľudia, volte mňa, a všetko budete mať zadarmo. Dokonca aj vzduch…

Tých bohatých ja mám na háku

Na našom webe často prinášame rôzne správy a štatistiky, podľa ktorých celosvetovo neustále narastá rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Tie rozdiely v lesku bohatstva a drsnosti chudoby sú fakt obrovské a podľa mňa z veľkej časti aj nezaslúžené.

Tí najbohatší majú na to zrejme iný názor a myslia si, že svoje bohatstvo majú zaslúžene (napríklad vďaka členstvu či sponzorstvu niektorých politických strán), ale ja ich mám na háku! Môžete im to povedať. A nezabudnite im dať aj moju emailovú adresu, nech mi napíšu!

A môžu mi aj vynadať, poteším sa!

Z najnovších analýz Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vyplýva, že tie rozdiely sú fakt obrovské! V rámci celej skupiny 28 členských krajín tohto združenia 60 percent najchudobnejších domácností vlastní len 12 percent čistého bohatstva, kým 10 percent najbohatších domácností vlastní viac ako polovicu (52 percent) bohatstva.

Napriepastnejšie rozdiely medzi nízko a vysokopríjmovými domácnosťami sú v Spojených štátoch s pomerom dve percentá pre najchudobnejších a 79 percent bohatstva pre 10 percent najbohatších!!! Hneď v závese za USA sú Holandsko a Dánsko.

Ale tieto údaje, ak ich chceme generalizovať, sú trošku skreslené. Osobne si totiž myslím, že veľké, ak nie ešte väčšie rozdiely v bohatstve sú v niektorých krajinách od nás na východ, napríklad v takom Rusku. To ale nie je členom OECD, takže v štatistikách chýba.

A teraz to podstatné: Slovensko je najrovnostárskejšou krajinou v rámci celej OECD! Z analýz vyplýva, že 60 percent najnižšie príjmových domácností u nás vlastní štvrtinu bohatstva (26 percent), kým 10 percent najbohatších disponuje len 34 percentami, v porovnaní s USA, kde najchudobnejší vlastnia len dve percentá a najmajetnejší už spomínaných 79 percent celkového bohatstva, je to obrovský rozdiel!

Inak a zjednodušene povedané, na Slovensku sú v rámci krajín OECD najmenšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

Môj koment k tomu: Maličkosť, ale poteší…

Pozor na tých, čo zneužívajú tieseň!

Relatívne malé rozdiely medzi chudobnými a bohatými na Slovensku sú ale slabou útechou pre tých, ktorí žijú v hmotnej núdzi. A takých je u nás napriek analýzam OECD viac ako dosť a ich počet ďalej rastie. Vyplýva to aj z medializovaných údajov Centra právnej pomoci (CPP) o narastajúcich počtoch ľudí snažiacich sa o osobný bankrot, pričom podľa riaditeľky centra Evy Kováčechovej najhoršie na celej veci je, že ich tieseň zneužívajú iní ľudia (neraz aj pochybné indivíduá) i rôzne spoločnosti s cieľom obohatiť sa na ich úkor.

Chudákom vnucujú všakovaké služby rádovo aj za stovky eur ako údajnú pomoc s vybavovaním bankrotu, pričom to vôbec nie je potrebné, keďže všetky služby spojené s osobným bankrotom v zmysle zákona poskytuje výlučne CPP a to bezplatne!

Dali sme sa oklamať, teraz ľutujeme

Z celoeurópskych tém ma počas uplynulého mesiaca osobitne zaujali dve správy.  Podľa tej prvej podpredseda Európskej komisie (EC) Maroš Šefčovič (Smer-SD) bojuje za to, aby čím menej krajín Únie  bolo závislých od Ruska. Presadzuje, aby elektrické siete pobaltských štátov (Estónsko, Litva, Lotyšsko), ktoré sú ešte stále synchronizované s elektrickou sieťou bývalého Sovietskeho zväzu, boli čím skôr „odstrihnuté“ a zosynchronizované s kontinentálnou európskou sieťou.

Podľa Šefčoviča ide o veľmi nákladný projekt (cca 1 miliarda €), ale zníži to závislosť od Ruska a prispeje k bezpečnosti Európy.

Podľa druhej správy sa v júni konali v Londýme i v ďalších britských mestách masové demonštrácie. Ich účastníci trvali na tom, že boli referendom oklamaní a žiadajú ďalšie referendum, ktorým by svoj nepremyslený čin napravili. Medzitým mnohé veľké európske priemyselné koncerny informovali, že kvôli Brexitu plánujú výrazne znížiť investície v Británii. Podľa prieskumu švajčiarskej UBS banky tak chce urobiť viac než tretina veľkých európskych firiem a ďalšia desatina sa chce z Británie úplne stiahnuť.

Minister zahraničných vecí Boris Johnson varoval EÚ i občanov Británie pred rizikami mierneho a  dlhotrvajúceho Brexitu s tým, že rozvod má byť rýchly a rázny. Kráľovná Alžbeta II. definitívne odsúhlasila zákon o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

Je dobojované!

Krátko o mojom susedovi Imrovi

Zaujala ma aj správa, podľa ktorej sa holandská vláda rozhodla ešte viac podporiť jazdu na bicykloch namiesto vozenia sa v autách (už teraz cca 25 percent Holanďanov pravidelne cestuje do práce na bicykli). Vládny kabinet chce cyklodotáciami vo výške 0,19 € za kilometer jazdy bicyklom eliminovať neustále dopravné zápchy v mestách a opäť trochu napomôcť životnému prostrediu.

Páči sa mi to! Bol by som rád, keby aj u nás to tak bolo, ale bojím sa, ako by to v reáli dopadlo.

Viem si totiž celkom živo predstaviť ako by môj sused Imro po vzore medializovaných agrodotácií na plochy parkovísk bral po 19 centov na kilometer na svokrin starý bicykel, hoci svokra už tuším 15 rokov nežije a práve pred pár dňami vynášal z pivnice nepoužiteľné zhrdzavené zvyšky z jej rozpadnutého bicykla, ktoré mu tam zavadzali.

Ako slušný a ekologicky cítiaci človek ich nenechal len tak pohodené pri kontajneroch. Naopak! Poctivo ich pchal do kontajnera určeného na triedený odpad – SKLO. Alebo ako hovorieva klasik: Na Slovensku je to tak!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu (freeimages)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *