Pondelok 23. októbra. Meniny má Alojzia

Zvolenie D. Trumpa by viedlo k zhoršeniu americkej ekonomiky

Donald Trump postupuje v rámci amerických primárok v úspešnom ťažení. Jeho silácke vyhlásenia už vyrobili rozruch nielen u domácej verejnej mienky, ale aj vo svete. Čo by však jeho prípadné víťazstvo v prezidentských voľbách v USA mohlo spraviť s americkou ekonomikou?

Spojené štáty majú za sebou primárky v ďalších amerických štátoch, kde výraznejšie bodovali demokrat Bernie Sanders a republikán Ted Cruz. Napriek tomu lídrami zostávajú za demokratov Hillary Clintonová a za republikánov magnát D. Trump. 

Víťazstvá, ktoré si v ostatnom čase magnát D. Trump pripisuje, ho posúvajú bližšie k prezidentskej nominácii za Republikánsku stranu. No ešte nemá víťazstvo v hrsti a stále ho čaká viacero prekážok na ceste do Bieleho domu (stále je v prieskumoch až za Hillary Clintonovou a Berniem Sandersom), 

Vzostup D. Trumpa prináša zároveň úvahy, či jeho potenciálne zvolenie nebude mať negatívny vplyv na americkú ekonomiku. Tá pritom už koncom vlaňajška prejavovala známky oslabovania. „Odpoveď je áno, ak urobí to, čo sľubuje. Ale zároveň treba povedať, že existujúce protiľahlé sily umožňujú do určitej miery zmierniť akékoľvek negatívne dopady,“ hovorí Julien Marcilly, hlavný ekonóm spoločnosti Coface.

Ťaženie k nominácii

Možnosť, že vo voľbách vyhrá Donald Trump je vysoká. V prvom rade vedie u republikánov, čo potvrdil aj Super utorok (deň, keď 11 amerických štátov malo primárky) a kde si zabezpečil 316 republikánskych delegátov. Ted Cruz získal 226 delegátov a Marco Rubio len 106. John Kasich a Ben Carson ďaleko zaostali.

D. Trump tak vyhral v desiatich z 15 štátov. Stále je však ďaleko od cieľa a musí získať v svoj prospech ešte 1237 hlasov delegátov, aby mohol získať nomináciu za Republikánsku stranu. Hoci podľa prieskumov zaostáva aj za dvomi hlavnými demokratickými kandidátmi, no nie s veľkým rozdielom, najmä pokiaľ ide o Hilary Clintonovú, ktorá je nateraz u Demokratov ťahúňom.

Ekonomické riziká

„Ak by Trump vyhral, mohla by sa zhoršiť tak spotrebiteľská, ako aj podnikateľská dôvera,“ varuje J. Marcilly. A to viacerými spôsobmi. „V tvrdom súboji sa niektorí kandidáti, Donalda Trumpa nevynímajúc, snažia zapôsobiť často negatívnymi komentármi na americkú ekonomiku a tým zanechávať dojem, že je v horšom stave, než skutočne je.

To, samozrejme, môže viesť k následnému splneniu takýchto proroctiev, najmä ak spotrebitelia prestanú míňať a firmy investovať,“ konštatuje ekonóm. Rovnako sa D. Trump podľa neho ukazuje rizikovým faktorom pre finančné trhy, ktoré sú od začiatku roka už i tak dosť volatilné. Neistota môže firmy viesť k pozastaveniu investičných rozhodnutí.

Ak by sa Donald Trump stal prezidentom a splnil by to, čo sľúbil, do úvahy prichádza niekoľko rizík. „Tým prvým je masívny nárast verejného dlhu. D. Trump totiž plánuje osekať tak dane pre fyzické, ako aj právnické osoby. Výdavkové škrty by síce tento nárast čiastočne kompenzovali, no podľa amerického nezávislého analytického centra Tax Police Center by tento daňový plán mohol v nasledujúcich dvadsiatich rokoch zvýšiť verejný dlh k HDP o 80 %,“ hovorí J. Marcilly.

Varujúci je aj nárast protekcionizmu. D. Trump mal už napríklad aj tvrdé vyhlásenie smerom k Číne.  Podľa The New York Times plánuje zaviesť 45 percentnú tarifu na import z Číny. Hoci neskôr poprel, že by to bol povedal, noviny zverejnili nahrávku, ktorá to dokazovala.

V dlhodobom horizonte majú takéto protekcionistické vyjadrenia na ekonomiku veľmi negatívny efekt. Z krátkodobého hľadiska by to síce mohlo pomôcť napríklad sektoru výroby, ktorému robí problémy silný dolár a nárast dovozu z Číny. Na druhej strane sektory, ktoré závisia od vstupov z dovozu, ako stavebníctvo a maloobchod, by tlak vysokých cien pocítili negatívne.

Negatívny vplyv na pracovnú silu

Zvolenie D. Trumpa by znamenalo i zhoršenie štruktúry americkej pracovnej sily. Oslabenie imigrácie, tak vzdelanej ako i menej kvalifikovanej pracovnej sily, by narušilo ekonomický rast a ziskovosť firiem. Okrem toho je tu starnutie obyvateľstva – problém s ktorým bojuje Európa a Japonsko, kým USA sú dávané vďaka prílevu mladej pracovnej sily z imigrácie za vzor.

V hre je samozrejme i scenár, že Donald Trump neurobí to, čo sľubuje. Nebolo by to po prvý raz, čo by sa to stalo. Takýto rozkol medzi sľubmi a realitou nie je výnimočný, najmä pri delení si moci. Dôkazom bude pravdepodobne v najbližších dňoch i Slovensko.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *