Podielové fondy

Mnohé cenné papiere nie sú dostupné pre svoju vysokú cenu. Napríklad dlhopisy majú nominálnu hodnotu na úrovni aj stoviek tisíc eur, akcie aj niekoľko tisíc eur. Pre človeka s investíciou vo výške pár stoviek či pár tisíc eur sú tak nedostupné. Nehovoriac o tom, že ak by chcel rozložiť svoje investičné riziko nákupom viacerých cenných papierov, potreboval by rádovo väčší objem prostriedkov, než v skutočnosti má k dispozícii

Podielové fondy sú nástrojom kolektívneho investovania. Kolektív tu tvoria podielnici, ktorí síce majú nízke úspory, ale všetci spolu disponujú veľkým obnosom peňazí. Takým veľkým, že pre podielový fond nie je problém kúpiť nielen jeden dlhopis v hodnote stoviek tisíc eur, ale nakúpiť cenné papiere nielen jednej spoločnosti či krajiny.
 

Rozloženie rizika

Najdôležitejším princípom pri investovaní je rozloženie investičného rizika. Podstata spočíva v nákupe akcií či dlhopisov viacerých spoločností či krajín. Podielový fond má vo svojom majetku desiatky rôznych cenných papierov, indexové fondy a ETF ich majú stovky až tisíce.

Z čím väčšieho počtu cenných papierov pozostáva investícia, tým menší vplyv na úspešnosť investície má vývoj jedného cenného papiera. Neúspech (ale i úspech) v hospodárení jednej spoločnosti totiž nebude vzhľadom na jej malé zastúpenie taký citeľný, ako keby investícia smerovala výlučne do nej.

 

Znehodnocovanie úspor

Vedeli ste, že priemerná inflácia od roku 1989 je vo výške takmer 7 % ročne? Zdá sa to príliš vysoké číslo hlavne preto, že uplynulých pár rokov bolo zvyšovanie cien na pomerne nízkych úrovniach. V roku 2015 sme dokonca zažili cenový pokles. Avšak prvé roky po zmene režimu znamenali nárast cien v desiatkach percent.

Dôvodom investovania je umiestniť peniaze tak, aby miera ich zhodnotenia mala potenciál byť vyššia ako inflácia. Skrátka, aby si človek mohol kúpiť v budúcnosti za svoje úspory aspoň to, čo si môže za svoje peniaze kúpiť dnes.
 

Investičný trojuholník

Magický alebo investičný trojuholník je potreba uvedomenia si troch faktorov pri investovaní: riziko, výnos a likvidita. Hovorí o tom, že vysoký výnos nie je možné dosiahnuť pri rýchlej dostupnosti peňazí (likvidite) a pri nulovom riziku. Inak povedané, peniaze v trezore nedokážu zarábať, no inflácia dokáže z nich uberať.

Posúďte sami, či to platí aj pri bežných bankových produktoch: bežný účet má vysokú likvidnosť, nulový výnos a nulové riziko. Zo sporiaceho účtu už nie je také jednoduché vybrať peniaze ako z bežného účtu, a pri identickom riziku preto ponúka o čosi vyšší výnos. Dostupnosť peňazí pri termínovanom účte je ešte horšia a pri opäť identickom riziku je výnos opäť o čosi vyšší. Investičný trojuholník teda funguje aj pri výlučne bankových produktoch.
 

Likvidita (likvidnosť)

Dostupnosť peňazí je nesmierne dôležitá. Pri niektorých investíciách sú peniaze dostupné do pár hodín, pri iných treba počítať dni až týždne, pri niektorých sú to mesiace a sú investície, kde ich speňažiteľnosť je veľmi otázna.

Pomerne rýchlo dostupné peniaze sú v bankových produktoch. Pri podielových fondoch trvá výber prostriedkov rádovo niekoľko dní. Pri investíciách do nehnuteľnosti treba počítať s tým, že ich predaj sa môže natiahnuť na týždne až mesiace. Pri špecifických investíciách, napríklad do umeleckých diel, je potrebné nájsť protistranu, ktorá je ochotná dané aktívum odkúpiť.
 

Riziko

Pojem riziko sa bežne vníma negatívne, no zároveň každý pozná spojenie „risk je zisk“. Riziko v investičnom ponímaní znamená, že nie všetko musí skončiť tak, ako si naplánujeme a výsledok môže byť v konečnom dôsledku tak zisk ako aj strata.

Podielové fondy majú ukazovateľ rizika (SRRI), ktorý upozorňuje investora na kolísanie cien. Najnižšie riziko je označované číslom 1, najvyššie riziko zase číslom 7. Tento ukazovateľ nehovorí, či fond skončí v zisku alebo v strate po skončení investičného horizontu. Upozorňuje na rozkolísanosť ceny podielového fondu počas trvania investície. Z dlhodobého hľadiska však platí, že vyšší výnos dosahujú práve fondy s vyšším rizikom.
 

Výnos

Odmenou za podstúpené investičné riziko a za obmedzenie na istý čas používať peniaze je výnos. Má dve podoby – pravidelný (úrok, kupón, dividenda) a jednorazový (ako rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou).

Veľký záujem je o garanciu výšky výnosu. Taký však ponúkajú iba banky a práve preto, že ho garantujú, je veľmi nízky.
 

Poplatky

S každou investíciou sú spojené náklady. Platí sa za umožnenie investovať peniaze (sprostredkovanie investičného nástroja), vlastníctvo cenných papierov (poplatok za správu a úschovu), starostlivosť o klienta (manažérsky poplatok) a aj za predaj investičného nástroja (výstupný poplatok).

To, ktorý poplatok klient platí a v akej výške, je uvedené v zmluvnej dokumentácii. Pri investovaní netreba zabúdať, že „ani kura nehrabe zadarmo“. Poplatky v konečnom dôsledku platí klient a znižujú jeho potenciálny výnos.

Sila poplatkov nie je iba v ich výške, ale aj vo frekvencii platenia. Sú poplatky jednorazové i pravidelné. Výhodnosť tej-ktorej poplatkovej štruktúry by si mal klient uvedomiť ešte pred zainvestovaním svojich úspor.