Piatok 18. októbra. Meniny má Lukáš

Analýza: hospodárenie samospráv v 1. polroku

Municipality po obdobiach útlmu zvýšili investičné aktivity aj financovanie z cudzích zdrojov. Súhrnné výsledky hospodárenia samospráv sa za prvý štvrťrok 2014 zhoršili. Vyplýva to z aktuálnej analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau.

Objem podielových daní medziročne klesol

Prebytok celkového rozpočtového hospodárenia municipalít (bez uplatnenia metodiky ESO 95) sa medziročne znížil o 13 percent ako dôsledok rýchlejšieho tempa rastu celkových výdavkov (o 3,3 percent) v porovnaní s pomalším tempom rastu celkových príjmov (o 0,3 percenta). Po vylúčení finančných operácií prebytok rozpočtového hospodárenia klesol oproti prvému štvrťroku 2013 o 19,24 %.

Situácia v jednotlivých samosprávach nebola rovnaká. Na rozdiel od celkového vývoja za municipality v SR sa účtovný prebytok rozpočtového hospodárenia medziročne zvýšil v Meste Košice a v súhrne za samosprávy Bratislavského kraja. Schodok rozpočtového hospodárenia nebol v prvom štvrťroku 2013 a 2014 zaznamenaný ani v jednom kraji.

Z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau ďalej vyplýva, že medziročne sa znížil prebytok v bežnej časti rozpočtu (o 23,45 %) ako dôsledok poklesu bežných príjmov
(o 2,42 %) na jednej strane a rastu bežných výdavkov (o 2,97 %) na druhej strane. Naopak pozitívne sa vyvíjal schodok kapitálového rozpočtu, ktorý sa medziročne znížil o 64,68 % z dôvodu rýchlejšieho tempa rastu kapitálových príjmov (o 33,77 %) v porovnaní s pomalším rastom kapitálových výdavkov (o 10,20 %). Po 2 rokoch útlmu a znižovania kapitálových výdavkov samosprávy zvýšili svoje investičné aktivity aj financovanie z cudzích zdrojov. Prebytok vo finančných operáciách vzrástol o 43,99 %.

Negatívnym javom v oblasti bežných príjmov bolo medziročné zníženie objemu výnosov dane z príjmov fyzických osôb poukázaného samosprávam (tzv. podielových daní) o 
1,17 %. Ich objem bol nižší aj napriek tomu, že príjem z podielových daní, ktorý bol v rokoch 2012 a 2013 vo výške 65,4 %, sa v roku 2014 zvýšil na 67 %. Za jednu zo základných podmienok rozvoja obcí a stabilizácie príjmov považujú samosprávy vrátenie podielových daní na úroveň spred roka 2012, t. j. na 70,3 %.

Podkladom pre analýzu boli údaje o príjmoch a výdavkoch k 31. 3. 2014 za 2 920 municipalít a
2 203 nimi zriadených rozpočtových organizácií a k 31. 3. 2013 za 2 912 municipalít a 2 075 rozpočtových organizácií. Výsledkom analýzy sú súhrnné údaje za municipality v SR celkom, resp. za municipality podľa krajov a osobitne za Bratislavu hlavné mesto a Mesto Košice, ktoré majú z hľadiska ich financovania štatút kraja.

Údaje za municipality v SR celkom – príjmy

Celkové príjmy (vrátane príjmových finančných operácií) municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií) dosiahli za prvý štvrťrok 2014 hodnotu 931 413 961,23 € a oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa zvýšili iba veľmi mierne, o 0,31 %. Príjmy bežných rozpočtov municipalít sa vyvíjali negatívne – medziročne poklesli o 2,42 %, príjmy kapitálových rozpočtov po 2 rokoch, kedy sme zaznamenávali ich znižovanie, vzrástli o 33,77 % a príjmové finančné operácie sa tiež po obdobiach poklesu zvýšili o 11,95 %.

Vývoj celkových príjmov a jednotlivých druhov príjmov (daňové príjmy a v rámci nich podielové dane z príjmov fyzických osôb, nedaňové príjmy, granty a transfery, finančné príjmy) obsahuje tabuľka č. 1. Najväčší podiel na celkových príjmoch majú dlhodobo daňové príjmy, nasledujú granty a transfery, nedaňové príjmy a finančné príjmy.

Objem daňových príjmov (sú primárne určené na financovanie originálnych kompetencií municipalít a tvoria ich podiely na daniach v správe štátu a miestne dane) sa v prvom štvrťroku 2014 zvýšil oproti prvému štvrťroku 2013 o 2,90 % a zároveň veľmi mierne, o 1,23 percentuálnych bodov, vzrástol aj ich podiel na celkových príjmoch.

Tabuľka č. 1: Vývoj výšky a štruktúry celkových príjmov municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií)

Objem a štruktúra celkových príjmov municipalít v SR

1. Q 2013

1. Q 2014

1. Q 2014/ 1. Q 2013 v %

v €

v %

v €

v %

Daňové

440 876 870

47,48

453 650 274

48,71

2,90

– výnos dane z príjmov poukázaný územnej samospráve 

371 505 570

40,01

367 165 565

39,42

-1,17

Nedaňové

140 570 625

15,14

144 224 384

15,48

2,60

Granty a transfery

295 656 303

31,84

275 990 848

29,63

–6,65

Finančné

51 404 653

5,54

57 548 454

6,18

11,95

Príjmy spolu

928 508 450

100,00

931 413 961

100,00

0,31

zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

Vývoj objemu daňových príjmov v rozhodujúcej miere ovplyvňuje vývoj objemu tzv. podielových daní, t. j. výnosu dane z príjmov fyzických osôb poukázaného územnej samospráve. Ich podiel na daňových príjmoch (80,94 %) poklesol oproti prvému štvrťroku 2013 (84,27 %) o 3,33 percentuálnych bodov. Medziročne sa o 1,17 %znížil aj objem podielových daní poukázaných samosprávam aj napriek tomu, že príjem z podielových daní, ktorý bol v rokoch 2012 a 2013 vo výške 65,4 %, sa v roku 2014 podľa aktuálneho znenia zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu danej z príjmov územnej samospráve zvýšil na 67 %.

Objem grantov a transferov (tvoria ich najmä príjmy zo štátneho rozpočtu určené na financovanie preneseného výkonu štátnej správy a prostriedky z Európskej únie) medziročne poklesol o 6,65 %, čo bolo sprevádzané aj znížením ich podielu na celkových príjmoch o 2,21 percentuálnych bodov.

Okrem daňových príjmov medziročne, ale pomalším tempom o 2,60 %, vzrástli  nedaňové príjmy (tvoria ich najmä príjmy z podnikania, vlastníctva majetku, administratívne a iné poplatky a platby, kapitálové príjmy – najmä príjmy z predaja majetku a úroky z vkladov), čo sa prejavilo vo veľmi miernom zvýšení ich podielu na celkových príjmoch o 0,34 percentuálneho bodu.

Oproti prvému štvrťroku 2013 najviac, o 11,95 %, vzrástli finančné príjmy (tvoria ich predovšetkým prostriedky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí). Zvýšenie financovania aktivít samospráv z cudzích zdrojov bolo sprevádzané nárastom podielu finančných príjmov na celkových príjmoch o 0,64 percentuálneho bodu.

Údaje za municipality podľa krajov – príjmy

Napriek veľmi miernemu nárastu celkových príjmov municipalít v SR poklesli oproti prvému štvrťroku 2013 celkové príjmy v súhrne za samosprávy v šiestich krajoch – najviac v Trnavskom kraji (o 8,75 %), v Trenčianskom kraji (o 7,66 %) a v Bratislave hlavnom meste (o 7,38 %), v menšej miere v Žilinskom kraji (o 3,20 %) a v Košickom kraji (o 1,27 %), najmenej v Banskobystrickom kraji (o 0,38 %). V ostatných krajoch celkové príjmy medziročne vzrástli, avšak s rozdielnou intenzitou (tabuľka č. 2). Výrazne najväčší nárast sme zaznamenali v Meste Košice (o 33,53 %), menší v Bratislavskom kraji (o 15,31 %) a v Prešovskom kraji (o 4,93 %) a naopak najmenší nárast bol v Nitrianskom kraji (o 0,82 %).

S rozdielnou tendenciou sa medziročne zmenil pre samosprávy objem výnosu dane z príjmov fyzických osôb (tabuľka č. 2). Medzi jednotlivými municipalitami existujú rozdiely v objeme dane, ktorá im je následne prerozdeľovaná, podľa toho ako spĺňajú stanovené kritériá.

Napriek poklesu objemu podielových daní v SR celkom sme zaznamenali ich medziročný nárast v súhrne za samosprávy v Bratislavskom kraji (o 5,20 %), v Banskobystrickom kraji (o 0,33 %) a v Meste Košice  (o 0,06 %). Oproti prvému štvrťroku 2013 najvyšším tempom poklesli podielové dane v Bratislave hlavnom meste (o 5,03 %) a naopak najmenší pokles bol v Košickom kraji
(o 0,73 %) a v Prešovskom kraji (o 0,97 %). Najväčší podiel výnosu dane z príjmov fyzických osôb na celkových príjmoch mala v prvom štvrťroku 2014 Bratislava hlavné mesto (47,23 %) a v prvom štvrťroku 2013 Mesto Košice (47,87 %), naopak najmenší podiel mali v prvom štvrťroku 2014 samosprávy Bratislavského kraja (34,64 %) a v predchádzajúcom roku Trnavského kraja
(34,63 %).

Tabuľka č. 2: Vývoj celkových príjmov municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií) a vývoj objemu a podielu výnosu dane z príjmov fyzických osôb na celkových príjmoch za jednotlivé kraje

Výnosy dane z príjmov poukázaných územnej samospráve a celkové príjmy municipalít za jednotlivé kraje

1. Q 2013

1. Q 2014

1. Q 2014/ 1. Q 2013 v %

v €

v %

v €

v %

Bratislavský kraj

Výnos dane z príjmov FO

24 604 476

37,97

25 883 716

34,64

5,20

Príjmy spolu

64 800 879

100,00

74 720 303

100,00

15,31

Trnavský kraj

Výnos dane z príjmov FO

35 758 164

34,63

34 926 826

37,06

–2,32

Príjmy spolu

103 271 644

100,00

94 235 320

100,00

–8,75

Trenčiansky kraj

Výnos dane z príjmov FO

38 686 964

40,75

38 053 280

43,41

–1,64

Príjmy spolu

94 944 104

100,00

87 668 149

100,00

–7,66

Nitriansky kraj

Výnos dane z príjmov FO

42 863 653

40,25

42 034 251

39,15

–1,93

Príjmy spolu

106 503 720

100,00

107 379 407

100,00

0,82

Žilinský kraj

Výnos dane z príjmov FO

49 881 712

44,00

48 626 834

44,32

–2,52

Príjmy spolu

113 356 226

100,00

109 723 857

100,00

–3,20

Banskobystrický kraj

Výnos dane z príjmov FO

41 987 867

39,00

42 127 260

39,27

0,33

Príjmy spolu

107 673 799

100,00

107 267 365

100,00

–0,38

Prešovský kraj

Výnos dane z príjmov FO

57 163 686

40,19

56 609 393

37,93

–0,97

Príjmy spolu

142 217 766

100,00

149 230 377

100,00

4,93

Košický kraj

Výnos dane z príjmov FO

36 809 578

36,06

36 540 859

36,26

–0,73

Príjmy spolu

102 068 318

100,00

100 774 472

100,00

–1,27

Bratislava hlavné mesto

Výnos dane z príjmov FO

27 768 878

46,06

26 373 158

47,23

–5,03

Príjmy spolu

60 291 108

100,00

55 841 808

100,00

–7,38

Mesto Košice

Výnos dane z príjmov FO

15 980 592

47,87

15 989 988

35,87

0,06

Príjmy spolu

33 380 886

100,00

44 572 904

100,00

33,53

zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

Údaje za municipality v SR celkom – výdavky

Celkové výdavky (vrátane finančných operácií) municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií) dosiahli za prvý štvrťrok 2014 hodnotu 784 166 566,29 € a v porovnaní s prvým štvrťrokom 2013, kedy boli vo výške 759 008 683,05 €, vzrástli o 3,31 % (tabuľka č. 3). Dlhodobo výrazne najväčší podiel na celkových výdavkoch majú bežné výdavky, s veľkým odstupom nasledujú kapitálové výdavky a najmenší podiel majú finančné výdavky.

Bežné výdavky (zahŕňajú najmä platby za mzdy, platy, tovary a služby, poistné a bežné transfery – najmä príspevky a dotácie jednotlivcom, neziskovým právnickým osobám, príspevkovým organizáciám, rozpočtovým organizáciám, splátky úrokov a ostatné platby (nie istinu) súvisiace s úvermi) sa síce medziročne zvýšili o 2,97 %, ale ich podiel na celkových výdavkoch veľmi mierne poklesol o 0,29 percentuálneho bodu.

Tabuľka č. 3: Vývoj výšky a štruktúry celkových výdavkov municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií) v SR celkom

Objem a štruktúra celkových výdavkov municipalít v SR

1. Q 2013

1. Q 2014

1. Q 2014/ 1. Q 2013 v %

v €

v %

v €

v %

Bežné

658 678 041

86,78

678 239 087

86,49

2,97

Kapitálové

65 319 550

8,61

71 984 195

9,18

10,20

Finančné

35 011 092

4,61

33 943 285

4,33

–3,05

Výdavky spolu

759 008 683

100,00

784 166 566

100,00

3,31

zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

Najväčším tempom rastu, o 10,20 %, sa zvýšili kapitálové výdavky (zahŕňajú napr. výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku a kapitálové transfery jednotlivcom, neziskovým právnickým osobám, príspevkovým a rozpočtovým organizáciám na nadobudnutie kapitálových aktív alebo kompenzáciu ich poškodenia) a ich podiel na celkových výdavkoch sa zvýšil o 0,57 percentuálneho bodu. Po 2 rokoch útlmu a znižovania kapitálových výdavkov samosprávy zvýšili svoje investičné aktivity.

Jediným druhom výdavkov, objem ktorých sa medziročne znížil, boli finančné výdavky. Pokles ich objemu o 3,05 % bol sprevádzaný aj znížením ich podielu na celkových výdavkoch o 0,28 percentuálneho bodu.

Údaje za municipality podľa krajov – výdavky

Na rozdiel od tendencie k nárastu celkových výdavkov municipalít v SR sme v porovnaní s prvým štvrťrokom 2013 (tabuľka č. 4) zaznamenali v súhrne za samosprávy v štyroch krajoch ich pokles  – najväčší bol v Trnavskom kraji (o 4,60 %), pomalší v Bratislave hlavnom meste (o 3,79 %) a najmenší v Žilinskom kraji (o 1,42 %) a v Trenčianskom kraji (o 1,63 %). Samosprávam v ostatných krajoch celkové výdavky v súhrne medziročne vzrástli, avšak s rozdielnou intenzitou. Výrazne najväčší nárast sme zaznamenali v Bratislavskom kraji (o 17,48 %) a v Meste Košice
(o 14,08 %) a naopak najmenší v Banskobystrickom kraji (o 2,78 %).

Tabuľka č. 4: Vývoj výšky celkových výdavkov municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií) podľa krajov

Výdavky municipalít v krajoch

1. Q 2013

1. Q 2014

1. Q 2014/ 1. Q 2013 v %

v €

v €

Bratislavský kraj

54 900 164

64 496 254

17,48

Trnavský kraj

85 136 545

81 216 544

–4,60

Trenčiansky kraj

79 002 034

77 715 204

–1,63

Nitriansky kraj

84 066 071

88 424 504

5,18

Žilinský kraj

91 762 698

90 458 515

–1,42

Banskobystrický kraj

83 523 939

85 846 234

2,78

Prešovský kraj

115 280 760

124 695 760

8,17

Košický kraj

80 765 071

84 596 283

4,74

Bratislava hlavné mesto

54 642 965

52 573 777

–3,79

Mesto Košice

29 928 435

34 143 493

14,08

zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

Údaje za municipality v SR celkom – výsledok hospodárenia

Rýchlejšie medziročné tempo rastu celkových výdavkov municipalít v SR (o 3,31 %) v porovnaní s pomalším tempom rastu celkových príjmov (o 0,31 %) sa prejavilo aj v znížení prebytku celkového rozpočtového hospodárenia (kladného rozdielu medzi celkovými príjmami a výdavkami) samospráv oproti prvému štvrťroku 2013 o 13,13 % (tabuľka č. 5). Pri vyčíslení výsledku hospodárenia nebola použitá metodika ESO 95 (úpravy schodku alebo prebytku rozpočtu o zmenu stavu vybraných položiek záväzkov a pohľadávok, časové rozlíšenie daní a úrokov).

Tabuľka č. 5: Vývoj salda celkového rozpočtu a jednotlivých častí rozpočtov za municipality v SR

saldo rozpočtov za municipality spolu v €

1. Q 2013

1. Q 2014

1. Q 2014/ 1. Q 2013 v %

v €

v €

SR celkom

169 499 767

147 247 395

–13,13

bežný rozpočet

168 744 325

129 165 494

–23,45

kapitálový rozpočet

–15 638 119

–5 523 269

–64,68

finančné operácie

16 393 561

23 605 170

43,99

zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

Prebytok bežného rozpočtového hospodárenia sa za prvý štvrťrok 2014 znížil o 23,45 % aj z dôvodu medziročného poklesu bežných príjmov 2,42 % a rastu bežných výdavkov o 2,97 %. Schodok (záporný rozdiel) kapitálového rozpočtového hospodárenia sa vyvíjal pozitívne, znížil sa oproti prvému štvrťroku 2013 až o 64,68 % z dôvodu rýchlejšieho medziročného tempa rastu kapitálových príjmov o 33,77 % v porovnaní s pomalším rastom kapitálových výdavkov
(o 10,20 %). Medziročný nárast finančných príjmov (o 11,95 %) a pokles finančných výdavkov (o 3,05 %) prispeli k zvýšeniu prebytku vo finančných operáciách o 43,99 %. Po vylúčení finančných operácií sa prebytok rozpočtového hospodárenia municipalít znížil oproti prvému štvrťroku 2013 o 19,24 %.

Údaje za municipality podľa krajov – výsledok hospodárenia

Vo všetkých krajoch sme v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch zaznamenali prebytok rozpočtového hospodárenia vrátane finančných operácií (tabuľka č. 6).

Tabuľka č. 6: Vývoj salda rozpočtu municipalít podľa krajov

saldo rozpočtu

1. Q 2013

1. Q 2014

1. Q 2014/ 1. Q 2013 v %

v €

v €

Bratislavský kraj

9 900 716

10 224 049

3,27

Trnavský kraj

18 135 099

13 018 776

–28,21

Trenčiansky kraj

15 942 070

9 952 945

–37,57

Nitriansky kraj

22 437 649

18 954 903

–15,52

Žilinský kraj

21 593 528

19 265 342

–10,78

Banskobystrický kraj

24 149 860

21 421 131

–11,30

Prešovský kraj

26 937 006

24 534 617

–8,92

Košický kraj

21 303 247

16 178 188

–24,06

Bratislava hlavné mesto

5 648 142

3 268 032

–42,14

Mesto Košice

3 452 451

10 429 412

202,09

zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

Na rozdiel od tendencie k poklesu prebytku celkového rozpočtového hospodárenia za municipality v SR došlo v súhrne za samosprávy v dvoch krajoch k jeho medziročnému nárastu. Najväčší bol v Meste Košice (o 202,09 %), výrazne menší bol v Bratislavskom kraji (o 3,27 %). V ostatných krajoch sa kladné saldo (prebytok) celkového rozpočtového hospodárenia medziročne znížilo v závislosti od vývoja celkových príjmov a celkových výdavkov. Výrazne najväčším medziročným tempom poklesol prebytok celkového rozpočtového hospodárenia v Bratislave hlavnom meste (o 42,14 %) a za samosprávy Trenčianskeho kraja (o 37,57 %) a naopak, najnižšie tempo poklesu sme zaznamenali v Prešovskom kraji (o 8,92 %).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *