Nedeľa 16. decembra. Meniny má Albína

Až polovica Slovákov nerozmýšľa pri nakupovaní o cenách

Investície 09.11.2018 | 16:49 0 Komentárov

Polovica Slovákov nerozmýšľa pri bežných nákupoch potravín a oblečenia o cenách. Na druhej strane si tretina ľudí na väčšie výdavky (spotrebiče, nábytok, dovolenky) šetrí alebo požičiava.

Takmer polovica Slovákov uviedla, že často minú viac peňazí ako pôvodne plánovali.Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne. „Celkovo sa ukazuje, že Slováci sú viac konzervatívni. Až 73 percent respondentov zvyčajne dvakrát premýšľa, než na niečo minie peniaze,“ hovorí Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Zaujímavosťou je, že prieskum nezistil veľké rozdiely v nakladaní s peniazmi v rámci rôznych vekových kategórií. Rovnako vo vekovej kategórii 15-29 rokov ako aj 30-49 rokov väčšina respondentov uviedla, že má nakladanie s peniazmi pod kontrolou a myslí na svoju budúcnosť. „Najzodpovednejšie k financiám z tohto pohľadu pristupujú ľudia vo vekovej kategórii 50+. Práve oni nakladajú s peniazmi konzervatívnejšie, avšak polovica z nich sa zaujíma o rôzne možnosti investovania,“ doplnila L. Buchláková.

Postoj Slovákov k investovaniu do cenných papiere ako akcie, dlhopisy či do fondov sa v medziročnom porovnaní zlepšil. Štvrtina Slovákov má na finančné investície kladný názor, približne polovica sa vyjadrila neutrálne, no zatiaľ má štvrtina voči investovaniu stále negatívne nastavenie. Tri štvrtiny ľudí, ktorí by investovali do finančných produktov, sa cítia dobre informované o rizikách spojených s týmto druhom investícií.

V rozpore s deklarovanou dobrou informovanosťou o finančných investíciách je však realita. Na sporiaci bankový účet si ešte stále odkladá 67 percent ľudí, nasleduje životné kapitálové poistenie s 52 percentnou podporou, v druhom a treťom pilieri si sporí 40 percent respondentov. Nehnuteľností predstavujú atraktívnu formu pre 23 percent z nich, a do investičných fondov a akcií investuje 21 percent ľudí.

„Šetriť, a ak je možné aj investovať, je rozumné z dlhodobého hľadiska. Ľudia by v tomto prípade mali myslieť na akúsi zálohu. Ideálne je mať finančnú rezervu aspoň na tri až šesť mesiacov, ktorá umožní prekonať nepriaznivé obdobie napríklad v prípade straty zamestnania či vážnejšej choroby alebo úrazu,” hovorí L. Buchláková. “Ak si už ľudia chcú požičiavať, tak zodpovedne, aby príjem nielenže vykryl mesačnú splátku, ale aby zostalo aj niečo navyše,“ dodáva.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *